Casto to zacina nevinne, malymi vyhrazkami,
ponizovanim, urazkami, nadavkami, vysmievanim, rozsirovanim nepravd a klebiet. Ked sa vsak
sikanovanie neriesi, moze prerast do velkych rozmerov. Podla prieskumu Vyskumneho ustavu
detskej psychologie a patopsychologie zazilo sikanovanie na vlastnej kozi 44 percent
ziakov, teda takmer kazdy druhy. Mnohi z nich sa zo strachu nikomu nezdoveria, ale stava
sa aj to, ze naberu odvahu, no pomoci dospelych sa nedockaju. Problemu sikanovania sme sa
venovali aj v nasej ankete: |
S anketovym mikrofonom
|
Eva Skalosova, nezamestnana, Polomka:
- S tymto problemom som sa v sucasnosti stretla v strednej skole. Myslim si, ze to
bolo sikanovanie zo strany profesora. Podla mna taky profesor sa na takuto pracu nehodi.
Zialbohu neda sa s tym nic robit.
Viera Kovacovicova, dochodkyna, Brezno:
- Som byvala ucitelka. Na deti som davala velky pozor, lebo boli pripady, ktore
mali sklon k sikanovaniu. Detom sa treba venovat, aby nedoslo k sikanovaniu. Zvlast dieta,
ktore vidi agresivitu doma v rodine, to potom prenasa aj medzi spoluziakov. Ale hovorim,
ak sa to usmerni a nedovoli, nic sa nemoze stat.
Viera Sajgalikova, odborna referentka, Brezno:
- Osobne som sa so sikanovanim nestretla, ale pocula som, ze v skole sa stavalo, ze
vybojnejsi spoluziaci sikanovali tych utiahnutejsich. Mozno by ucitelia mali dat pozor,
lebo tie deti sa niekedy nevedia branit a casto o tom ani rodicom nepovedia.
Anna Kucerova, dochodkyna, Bystra:
- Myslim si, ze sikanovanie je velmi velky problem a teraz este vacsi ako niekedy,
ked do skoly chodili moje deti. Stretla som sa s tym asi pred dvadsiatimi rokmi, ked bol
syn stredoskolak. Starsim spoluziakom mali priniest peniaze, syn sa mi priznal a
riaditelstvo hned spravilo poriadok. Podla mna mnohe sucasne programy v televizii nie su
vhodne pre male deti. Zalezi na rodicoch. Stale hovorim, ze deti su obrazom svojich
rodicov.
A. S., pracovnicka ochrany prirody, Polomka:
- So ,,sikanou" som sa nestretla. Mozno je to kompenzacia s niecim, s cim sa
deti nevedia vyrovnat. Snad to prameni z domaceho prostredia. Kazdy je nejaka
individualita a nie kazdy sa vie presadit, je to asi prejavenie osobnosti.
Peter Fasko, trener, Brezno:
- Ked som studoval na strednej skole v B. Bystrici, obcas sa stalo, ze starsi
chalani bili mladsich, resp. pytali si jedlo ci peniaze. Ti odvaznejsi sa priznali a ti
menej odvazni mlcali. S niektorymi profesormi sme o tom hovorili a riesilo sa to
pokarhanim alebo podmienecnym vylucenim zo skoly. Ja osobne som sikanovanie na vlastnej
kozi nepocitil, lebo som mal dobrych kamaratov. Myslim si, ze pedagogovia by mali byt
prisnejsi, napriklad robit ankety na zaciatku a na konci roka a najviac by sa dalo urobit
v spolupraci so psychologmi.
Denisa Ridzonova, invalidna dochodkyna, P. Polhora:
- O sikanovani som citala. Myslim si, ze je to dost velky problem, ktory moze
zdeprimovat mladych ludi az natolko, ze ich nebavi chodit do skoly. Kedze je to problem
skor v mysleni, vyucovanie by sa malo zamerat v prvom rade na zmenu myslenia. Lenze clovek
sa sam velmi tazko meni, nie to aby este ovplyvnoval druhych.
(ng, ma)
Za svoje peniaze chceme kvalitu
Kablova televizia na Mazornikove, konkretne na Ulici 9. maja
funguje velmi nepravidelne. Asi je to vplyvom pocasia, pretoze prijem signalu najcastejsie
vypadava vtedy, ked je vlhko. Ked vypadok telefonicky oznamime, su ochotni a do
dvadsiatich minut je vsetko v poriadku Ale kto to ma platit? Ked je burka, alebo snezi,
opat nefunguje. Kedze za kablovu televiziu pravidelne platime, chceme, aby aj prenos bol
pravidelny. Tvrdia nam, ze za nejaky cas to bude v poriadku, ale trva to uz rok. Chcela by
som, aby sa kompetentni vyjadrili a povedali, dokedy spravia napravu.
Olga Meclova
...
Stanovisko spolocnosti SLOVCABLE, s. r. o.,
Bratislava, prevadzkaren Brezno:
V sucasnosti prebieha na sidlisku Mazornikovo rozsiahla
rekonstrukcia vonkajsich rozvodov aj z dovodu castejsich vypadkov signalu. V priebehu
mesiacov januar, februar by mal byt kablovy system Mazornikova prepojeny so systemom v
meste. Tym by malo dojst k zamedzeniu vypadavania prijmu televizneho signalu.
Za porozumenie dakujeme.
Postreh
Napadol sneh a zima je pre starsich ludi dost nebezpecne
rocne obdobie hlavne kvoli urazom. Napriklad ked primrzne, pred obchodom M-Market na Ulici
Frana Krala v Brezne sa clovek moze rovno korculovat. Treba s tym nieco robit. Co ked tam
spadne starcek ci starenka? Co keby tento priestor kompetentni posypali strkom alebo
niecim inym? Mnohi by sme sa podielali na uprave priestoru pred obchodom.
Budme k sebe ohladuplnejsi a zodpovednejsi.
Monika Medvedova
Dolezite stretnutie pre nevidiacich
Tretia sobota roka 2004 bola pre nevidiacich okresu Brezno
dolezitym medznikom v ich zivote. Dna 17. januara sa v Klube dochodcov v Brezne stretlo
patdesiat zrakovo postihnutych z okresu. Cielom ich stretnutia nebola len novorocna
kapustnica, ale aj dolezite rozhodnutie - zalozenie Zakladnej organizacie Unie nevidiacich
a slabozrakych Slovenska (ZO UNSS) v Brezne. Doteraz ich zakladnou organizaciou bola
banskobystricka organizacia, ale velka vzdialenost a nemale naklady na cestovanie
znemoznovali mnohym nevidiacim zucastnovat sa na klubovom zivote, roznych vzdelavacich,
kulturnych, sportovych akciach organizovanych v B. Bystrici. Kedze vo vybore ZO UNSS B.
Bystrica aktivne pracovali nevidiaci z Brezna, rozhodli sa vyuzit aktivity na pracu v
okrese Brezno, cim umoznia a ulahcia zrakovo postihnutym aktivne sa zucastnovat na akciach
organizovanych ZO.
Za to, ze sme sa mohli stretnut a zabavit sa, by sme sa radi aj takouto formou
podakovali Mgr. Jaroslavovi Surinovi za to, ze nam umoznil usporiadat toto stretnutie v
klube dochodcov, ktory patri pod mestske kulturne stredisko. Podakovanie patri aj Janke
Daxnerovej, manzelke noveho predsedu ZO a rehabilitacnej instruktorke UNSS Milene
Pancikovej, ktore pripravili vynikajucu kapustnicu a obcerstvenie za pomoci ochotnych
ludi, ktori nezistne poskytli suroviny sponzorskym darom. O dobru naladu sa postaral
Stanislav Kester, ktory uz mnoho rokov s harmonikou sprevadza nevidiacich na ich
podujatiach.
Verime, ze v nasom okrese zije vela ludi, ktori podla svojich moznosti pomozu
ulahcit zivot zrakovo postihnutym. Je velmi dolezite, aby sme poznali ludi zijucich okolo
nas a aby sa nik v nasej blizkosti necitil osamely. Aj nevidiaci v nasom okrese su
rozhodnuti podla moznosti a schopnosti podielat sa na kulturnom a spolocenskom zivote.
Za nevidiacich Aldo Daxner
ELLIS informuje
Na podnet znamej, ktora pravidelne cita Horehronie a
v poslednom case v nom nenasla clanky o akciach a cinnosti nasho obcianskeho
zdruzenia, si dovolujem napisat tychto par riadkov pre vsetkych, ktori nam fandia,
sleduju, alebo roznym sposobom pomahaju.
Pocas letnych prazdnin az do 20. septembra sme kazdu sobotu poriadali
hippoterapeuticke cvicenie pre pat az osem postihnutych deti v Lubietovej. Mali sme
k dispozicii styri poniky a jedneho velkeho kona (specialne vycvicenych), na ktorych
si nase deti mohli ponatahovat stuhnute svalstvo, uvolnit sa a odburat stres. Pomala jazda
na tychto uslachtilych zvieratach blahodarne vplyva na cele telo a psychiku, pretoze
vacsina cvicencov bola po jej absolvovani veselsia, uvolnenejsia a
odvaznejsia. Rehabilitacna sestra nas rodicov naucila zopar novych cvikov a masazi. No
sama skonstatovala, ze idealna by bola moznost dva- az trikrat do tyzdna rehabilitovat
touto prirodzenou a zabavnou formou. Klubovu cinnost sme zacali akciou Malovane na skle,
nasledovala uz znama Strasidielna. Za pomoci specialnej pedagogicky Mgr. Viery
Tischliarovej a ucitelky Mgr. Adriany Zakalickej vyrobili mentalne a telesne postihnute
deti mile dielka so zimnymi motivmi a z nevyuzitych latok babiky carodejnice.
Tradicny Ellisacky Mikulas pre siroku verejnost sme tentoraz preniesli do mensich
priestorov skoly, aby sme umoznili blizsi kontakt detskeho publika s ucinkujucimi.
Tento rok pokracujeme v aktivitach a uz sme uskutocnili akciu Mini divadlo.
Chystame aj karneval, hydrokineziotepiu, cize pohybovu liecbu vo vodnom prostredi, hudobne
divadielko, velkonocne tvorive dielne... Vsetky tieto akcie organizujeme vdaka podpore
Svetovej banky, taktiez laskave pochopenie pre nase potreby nachadzame u riaditela
Zakladnej skoly Pionierska 2 Mgr. Vladimira Kubina i celeho pedagogickeho zboru prveho
stupna, za co sme im nesmierne vdacni. Radi by sme uvitali pomoc studentov specialnej
pedagogiky, ktori by si takto v praxi mohli overit svoje poznatky, taktiez dobre
napady ci namety na pracu s postihnutymi detmi.
Adresa zdruzenia: Libuse Mutisova, Clementisa 7, Brezno, telefon: 0905 360863, 0903
155457.
Zdenka Heskova, zastupkyna OZ ELLIS
Ked zomrie strom
V decembri si clenovia Breznianskeho zvazu
ochrancov prirody a krajiny, skauti aj niekolko Breznanov uctili zazatim sviecok vyrubane
stromy a kusok peknej prirody na Viselniciach v Brezne (pod nemocnicou), ktore
ustupuju komercnym zajmom vystavbe velkopredajne potravin a parkoviska.
Stretnutie sa uskutocnilo v duchu myslienky indianskeho
nacelnika Sealtha: Az ked zomrie posledny strom a posledna ryba bude chytena a
posledna rieka otravena, az potom si uvedomime, ze z penazi sa nenajeme.
V mene zucastnenych na akcii ziadame, aby
prostrednictvom Horehronia boli verejne zodpovedane otazky:
1) Predalo mesto pozemky pod uvedenymi stavbami? Kedy? Komu?
Za kolko?
2) Kedy mestske zastupitelstvo prerokuvalo tento predaj? Ako hlasovali poslanci,
kolki boli za a kolki proti?
3) Kto vydal stavebne povolenie? Komu bolo toto povolenie vydane? Kedy nadobudlo
pravoplatnost?
4) Kto povolil vyrub stromov? Akych (podla druhu) a kolkych stromov sa povolenie
tyka? Kedy sa povolenie stalo pravoplatnym?
5) Menovite, ktori poslanci mestskeho zastupitelstva kandidovali za obvod, do
ktoreho Viselnice patria a ake su ich stanoviska k predaju pozemkov, k vystavbe
a k vyrubu stromov?
6) Ake je stanovisko Spravy NAPANT k vyrubu stromov?
Zasah do prirody, do zivotneho prostredia, k akemu
dochadza na Viselniciach, sa tyka nas vsetkych. Nebudme lahostajni!
Brezniansky zvaz ochrancov prirody a krajiny |