- Snazim sa dodrziavat zdravy zivotny styl uz asi od patnastich rokov, kedy sa zacali objavovat zenske hormonalne problemy, telo chytalo svoje tvary a nechcelo posluchat ani vtedy, ked som dodrziavala striedmu stravu. Od tohto veku pravidelne cvicim, aby telo bolo optimalne zatazene, treba mu dopriat pohyb. Clovek vraj uz od narodenia bol predurceny na to, aby sa hybal, chodil, a nielen na to, aby sa vozil. Takze telesne zatazenie a pravidelne cvicenie je nevyhnutne. Samozrejme, nefajcim, lebo tomu som neprisla nikdy na chut a alkohol pozivam len prilezitostne, podla bontonu.

Mgr. Renata Vatamanova, ucitelka, Brezno:

- V prvom rade sa zdravo stravujem, jem vela ovocia, zeleniny, pijem vela tekutin, samozrejme, nealkoholickych. Oblubujem cestoviny, biele maso, nemam rada mastne jedla, k tomu pridam este nejaky sport alebo fyzicku zataz, bezstresovy optimisticky zivotny styl a dobru naladu.

Bc. Eva Bukovinova, referentka, Brezno:

- Zdravy zivotny styl pre mna znamena zdrave zitie po fyzickej aj psychickej stranke: starat sa o svoje telo, cvicit, zdravo sa stravovat, nesmie chybat ovocie, zeleninka, sem-tam sladke, ved aj to nam treba. Po psychickej stranke si treba najst nejake hobby, zaluby, nezabudat ich striedat s rodinou, nesmu chybat rozhovory, filozofovanie o zivote, zamyslenie sa nad tym, co chceme dosiahnut a ist za tym.

Ing. Maria Demianova, ekonomka, Brezno:

- Momentalne sa snazim stravovat zdravsie, s pribudajucim vekom som vylucila mastne jedla, jest hlavne ovocie a zeleninu, maso trochu menej. Drzim sa zasady po 17. h nejest, lebo by som chcela aspon par kil schudnut. Zatial sa mi to celkom dari, schudla som uz styri kila. Cvicenie nie je velmi moje hobby, neviem sa k tomu velmi donutit. Snazila som sa cvicit, ale nevyhovoval mi styl a rytmus, lebo mam trochu problemy s vysokym tlakom.

Ivana Matosova, podnikatelka, Brezno:

- Zdravy zivotny styl znamena pre mna strasne vela. Je dolezite, aby sa clovek citil dobre, bol zdravy, krasny, aby vladal a jednoducho, aby bolo vsetko tak, ako ma byt.

Elena Kollarova, veduca oddelenia, Brezno:

- Kazdy si zdravy zivotny styl musi vytvorit sam, myslim si, ze ziadny predpis na to neexistuje. Posledne dva roky som zostala sama, manzel zomrel a moj zdravy zivotny styl je najma priroda a turistika. Kazdu sobotu s breznianskymi turistami sa vyberiem na kopce. Racionalnejsie sa stravujem, vecer nejem tazke jedla, rano len lahsie, ako celozrnny chlieb, rozky, ziadne biele pecivo. Myslim si, ze je to celkom uspesne.

(ma, am)

Ked na nic nieto, netreba sa vzdavat

Skolsky rok 2003/2004 zacal v Zakladnej skole Karola Raposa na Skolskej ulici netradicne. V posledny augustovy tyzden to tam vyzeralo ako na stavenisku. Takmer vsetky triedy na prizemi boli v poslednej faze pred ukoncenim rekonstrukcnych prac, ktore zacali v case letnych prazdnin. Skolnik pan Ridzon poobijal stare omietky, preosial ich a nanovo ovakoval steny. V styroch triedach pracovnici strediska sluzieb skole urobili pekny drevotrieskovy obklad a dve triedy dostali novy soklovy nater. Vsetkych sest tried bolo nanovo vymalovanych. O hygienicku ocistu a skraslenie tried sa postarala riaditelka, rodicia i vyucujuci.
Druheho septembra do vynovenych a cistych tried opat zavitali nasi ziaci. To, co sa este posledne styri dni pred nastupom do skoly mnohym zdalo nemozne, sa stalo realitou. Ked sa sily zomknu a je dobra vola spojena s chutou do prace, aj neprekonatelne veci sa zdolaju.
Aktivita neutichala ani cely prvy polrok skolskeho roka. Vyucujuci spolu s rodicmi svoj vikednovy cas venovali obnove dalsich troch tried. Odmenou za vsetko vynlozene usilie boli usmevy deti a dakovne i uznanlive slova rodicov i hosti. Interier nasich tried sa zmenil na nepoznanie a verime, ze s podporou zriadovatela dokoncime rekonstrukciu chodieb a vonkajsieho vzhladu skoly.
Takuto obnovu si skola zasluzi. Ved pocas jej posobnosti uz vychovala niekolko generacii uspesnych ludi a je pripravena nadalej pokracovat vo svojej tradicii. Kto neveri, nech sa pride pozriet!

kolektiv pracovnikov zakladnej skoly

Skolska akademia

Kedze sa skoncilo fasiangove obdobie, cas spevu, tanca, veselia, maskarnych balov ci plesov, aj ziaci Zakladnej skoly v Benusi sa v utorok 24. februara predstavili veselym programom na akademii v budove skoly. Ziaci prezentovali svoju zaujmovu cinnost spevom ludovych ci modernych piesni, basnami a riekankami, vtipnou divadelnou hrou, ludovymi, ale aj modernymi tancami a hrou na flaute. Program, ktory otvorila Mgr. Luba Babolova, bol pripraveny pod vedenim Mgr. Zuzany Luptakovej, Mgr. Moniky Murgasovej, Mgr. Slavky Gasperanovej, Mgr. Luby Babolovej, vychovavatelky Anny Gasperanovej a Petry Narodovej. Cely podvecer posledneho fasiangoveho dna tu vladla prijemna atmosfera a dobra nalada. Na zaver si vsetci zaspievali tradicnu fasiangovu pesnicku Fasiangy turice...

Lenka Srnkova, ziacka IX. triedy

Pohlad zvnutra – spomienka na fasiangy

Dni sa predlzuju a toto obdobie ludia vyuzivanu ako roztopasne veselie, ktore ich potesi v uponahlanom zivote. Aspon raz do roka je ludom “vsetko dovolene”. Tento zvyk menit sa na masky ostal dodnes konkretne aj v Domove dochodcov a domove socialnych sluzieb v Hronci. Po rokoch tento zvyk ozivili: riaditel zariadenia RSDr. Daniel Pinka, socialna pracovnicka Zuzana Uradnickova, Jana Pasztorova, Eva Knazovicka a Kvetoslava Schvarzbacherova. Masky si vlastnorucne pripravili aj obyvatelia zariadenia. O nieco dobre pod zub sa postarali zamestnanci kuchyne. Vsetci sa dobre bavili a “starcekovci” dokonca zabudli na svoje bole a choroby, ktore staroba so sebou prinasa. Na fasiangy masky schovavali cloveka a tolerovali mu jeho spravanie. Pod maskou si dovolili obyvatelia povedat to, ze su spokojni, ked sa o nich vzorne postaraju, nielen pocas zabavy, ale aj pocas ich tzv. smutnych dni. Fasiangove veselie ostane v mysliach este dlho, lebo starcekovcom to treba. Uz teraz sa tesia na dalsie akcie, ktore su pre nich naplanovane.
“Na fasiangy sa dobre pripravili a o nas sa dobre postarali ako vzdy”, povedali obyvatelia navstevnikom domova dochodcov a domova socialnych sluzieb.

PaedDr. Jana Zacharova

Fasiangy sa kratia

Osemnasteho februara sa ulice v Pohorelej rozozvucali krasnymi ludovymi melodiami v podani ziakov v tunajsej zakladnej skoly, ktora v spolupraci s rodicmi usporiadala pre nich karneval. Ten sa zacal fasiangovym sprievodom dedinou. Na cele sprievodu siel alegoricky voz tahany konmi, na nom vsetkym karnevalovym maskam do kroku vyhravala ludova muzika. Sprievod koncil v priestoroch zakladnej skoly, kde clenovia detskeho folklorneho suboru Mladost z Pohorelej v tradicnych fasiangovych maskach priblizili svojim vystupenim stare fasiangove zvyky v tejto dedine. Za tym uz nasledovala karnevalova veselica. Deti pri tanci poriadne vyhladi, a tak im rodicia pripravili typicke fasiangove obcerstvenie – graple, caj a sladkosti.
S pribudajucim sumrakom sa deti i rodicia unaveni, ale spokojni, rozisli domov.

M. Hutova

Ochrancovia prirody hodnotia

Zdruzenie obcanov Brezniansky zvaz ochrancov prirody a krajiny (BZOPK) vzniklo 12. novembra 2002. Cielom jeho cinnosti je poznavat a chranit prirodu a krajinu. V uplynulom roku sa jeho clenovia zamerali najma na vlastnu propagaciu a oboznamovanie verejnosti s poslanim zdruzenia. Pre citatelov Horehronia pripravili sutaze Vyroky znamych Slovakov o vyzname ochrany prirody, zivotneho prostredia, Naj na Slovensku. V ramci Roka vody do Horehronia prispeli clankom Civilizacia je dialog medzi clovekom a vodou a tiez so Stefanom Libicom zaevidovali viac ako dvadsat najdenych a upravenych pramenov v okoli mesta. Clenovia nadviazali na dlhorocnu ochranarsku tradiciu, zorganizovali stretnutie na Rurach a zucastnili sa na cisteni turistickych chodnikov od odpadkov. V decembri zorganizovali akciu na Viselniciach v Brezne (pod nemocnicou), kde spolu so skautmi a niekolkymi obyvatelmi mesta si zazatim sviecok uctili vyrubane stromy a kusok peknej prirody, ktore musia ustupit komercnym zaujmom - vystavbe velkopredajne potravin a parkoviska. V mene zucastnenych poziadali o verejne zodpovedanie otazok tykajucich sa tohto vazneho zasahu do zivotneho prostredia. Spolupracovali aj s mladezou, zorganizovali exkurzie a vychadzky do okolitej prirody, upozornovali prislusne organy na negativne zasahy do nej. Percentny prispevok z dane prijmu v roku 2003 pre toto zdruzenie predstavuje sumu 4388 korun, ktoru pouzije na zabezpecenie akcii do 31. decembra 2004. Vsetkym, ktori prispeli, ochrancovia prirody dakuju.

Vybor BZOPK
Rubrika pokracuje na strane 9