Buducnost je kvalitne vzdelanie

Transformaciou Stredneho odborneho ucilista hutnickeho Podbrezova na Sukromnu stredne odborne uciliste hutnice Zeleziarne Podbrezova a. s. 1. septembra 2003 bola uspesne zavrsena niekolkorocna snaha ZP a. s. moct vzdelavat, vychovavat a formovat vlastny robotnicky dorast.
Dokazom je aj 9. februar 2004, ked Zeleziarne Podbrezova a. s. a firma GAMO a. s. odovzdali dve kompletne vybavene ucebne vypoctovej techniky. Pocitace v skole su zapojene na internet i vnutornu postu organizacie.
Uvedenu techniku bude skola vyuzivat vo vyucbe v predmetoch informatiky, vypoctovej techniky, odbornych predmetov, ako aj slovenciny ci cudzich jazykov. Ziaci sa k pocitacom mozu dostat i v mimoskolskej cinnosti v ramci zaujmovych kruzkov. Vypoctova technika sa vyuziva i na skolenia pracovnikov ucilista v oblasti ovladania pocitacov. V pripade zaujmu je mozne robit skolenia i pre ostatnych obyvatelov regionu.
Buducnostou je kvalitne vzdelanie a investicia do vzdelavania mladeze je tou najrychlejsou navratnou investiciou.

Mgr. Danica Kvackajova, za SSOUH ZP a. s.

Beseda o knihe Sola hlasok

V utorok 17. februara sa v Zakladnej skole Pohorela konala beseda ziakov a pedagogov so spisovatelkou Bozenou Bobakovou, autorkou knihy Sola hlasok a karikaturistom Petrom Zifcakom, ktory ju ilustroval. V spomenutej knihe boli pouzite aj ilustracie ziakov tamojsej zakladnej skoly znamych velmi dobrou urovntou vystavnych prac.
V uvodnej casti pripravili ziaci krate, no velmi pekne dramaticke pasmo s pouzitim ukazok z knihy Sola hlasok. Po jeho skonceni sa rozprudila beseda, v ktorej kladli ziaci obom autorom mnoho otazok, tykajucich sa najma zaciatkov ich umeleckej tvorby a planov do buducnosti. Tvorcovia knihy podakovali pritomnym za mile a neformalne prijatie. Autogramiada, ktora P. Zifcak spestril vtipnymi karikaturami, vycarila na tvarickach pritomnych ziakov spokojne usmevy. V zavere besedy prejavili ziaci svoje podakovanie B. Bobakovej a P. Zifcakovi venovanim vlastnorucne vytvorenych vkusnych malych vytvarnych dielok so zelanim, aby sa podobne stretnutia uskutocnili aj v buducnosti.
Po skonceni besedy v zakladnej skole prijal autorov knihy starosta obce a po zapise do pamatnej knihy oboznamil ich s historiou obce a sucasnym dianim v nej.

Moja prihoda

V prvy marcovy den som sa so starkym a s bratom vybrala k nemocnici na vodu. Isli sme popri starych kasarnach a gulovali sme sa. Hadzali sme gule na ciel - do vztyceneho kolika. Tak sa mi to zapacilo, az ma starky musel volat, aby som sa konecne pohla dalej. Ako sme tak kracali po bieluckom cerstvo napadnutom snehu, vsimli sme si, ze nad blizkymi stromami lietali tri vtaky. Dve z nich straky a ten treti bol drozd hnedy. Straky lietali okolo drozda a dobali ho svojimi zobakmi, ked tu zrazu spadol na zem. Vsetko sme to s bratom a so starkym napato pozorovali. Mysleli sme si, ze drozd len na chvilu zosadol. Ale nedvihal sa zo snehu ani po dvoch minutach. Chytila som brata za ruku a povedala mu: “Pod, Matej, pojdeme k nemu, mozno je raneny.” Ako sme sa tak pomaly blizili ku vtacatku, zbadala som, ze vsade okolo neho su popadane jeho male, hnede pierka. Matej uz bol nad nim skloneny a prezeral si ho. Ked tu zrazu SUP! Drozd vyletel. No letel prilis nizko a o kusok dalej zosadol, lebo nevladal lietat. Rozbehli sme sa za nim. Opat vzlietol. Na tretikrat nas uz pockal. Uchylil sa do jamky v snehu. Vzala som ho do ruk a odniesla na slnecne suche miesta. Hned sa tam usalasil. Ked sme sa vracali, spokojne tam oddychoval.
Myslim, ze sa coskoro uzdravi a bude moct spokojne lietat.

Katka Giertlova

MUDr. E. Wolframova: Ako su technicke sluzby pripravene zvladnut povodne na Kabatovskom potoku?

T. Gabon: Technicke sluzby nie su spravcom ani Kabatovskeho, ani inych potokov. Sme spravcom miestnych komunikacii, preto pravidelne kontrolujeme a cistime priepusty a mostiky na miestnych komunikaciach.

MUDr. B. Kilvadyova: Oprava miestnej komunikacie na SLN za krizovatkou s Ulicou Frana Krala.

T. Gabon: Po skonceni zimnej sezony budeme robit opravu miestnych komunikacii v rozsahu podla odsuhlaseneho rozpoctu. 

Zlavy z poplatku za odpad

Na prelome rokov 2003/2004 bola kazda domacnost v Brezne informovana, kolko stoji vysypanie odpadu na skladke a kolko sa da ziskat uspor vytriedenim a odovzdanim zloziek odpadu na spracovanie. Tak isto boli obyvatelia prostrednictvom Horehronia informovani o rozsireni komodit, ktore je mozne triedit, ako aj o ulavach z poplatku pri dosiahnuti urcitej urovne triedenia.
Je potesitelne, ze v sucasnom obdobi sa niektori obyvatelia zaujimaju, ako bola vyhodnotena domacnost v ich rodinnom dome. Horsie je uz, ze teraz pripomienkuju, kolko triedili v roku 2003?
Technicke sluzby robia rozvoz triedeneho odpadu od rodinnych domov raz za dva tyzdne, tzn. 26-krat v roku, podla presne stanoveho rozpisu. Konkretne od nas vozia kazdy neparny utorok, vzdy okolo 10. – 11. hodiny. Posadka vozidla znaci pri kazdom rodinnom dome, kde nieco vytriedili, kde nevytriedili. Rozni obyvatelia si odvoz kontroluju roznym sposobom. Niektori z dochodcov sa niekolkokrat v roku pridu opytat a skontrolovat vzajomne evidenciu. Niektori sa informuju telefonicky. Existuju rozne moznosti. Urcite vsak medzi tieto moznosti nepatri tvrdenie dva mesiace po uplynuti roka, ako oni dobre triedili, a my sme ich nevyhodnotili. Pracovnici technickych sluzieb, ktori tento zvoz robia, vedia, ze su pod verejnou kontrolou, tak, ako som uz uviedol. Preto musia viest evidenciu presne. Ak obyvatelia vytridene komodity vylozia pred branou rodinneho domu vcas, nie je dovod ich ukratit. Ak na niektorej ulici v niektorom dome maju pochybnosti, najdeme sposob objektivnej kontroly. Napriklad, na kazdej ulici sa najde aspon jeden dochodca, ktory v case odvozu pocka na vozidlo technickych sluzieb a podpisom potvrdi spravnost zaznamu pracovnikovi technickych sluzieb. Nasim spolocnym zaujmom musi byt skutocna uroven triedenia, nielen jej deklarovanie. Pre inforomaciu uvadzame mnozstva, ktore sme vytriedili v roku 2002 a 2003 a ktore by sa mali dat vytriedit na osobu za rok v kilogramoch:

Ako vidiet, mame este velmi velku rezervu. Preto sa musime lepsie snazit. Hlavne ti obyvatelia, ktori triedia malo alebo vobec. Lebo ti potom znizuju aj vysledok tych, ktori triedia. Neda sa spoliehat ani na predosly rok. Za rok 2002 dostali zlavu ti, ktori sa zapojili aspon na 60 %. Za rok 2003 dostali zlavu ti, ktori sa zapojili aspon na 70 %. Je v zaujme nas vsetkych vytriedit co najviac, aby sme setrili naklady, ktore je mozne vyuzit pre obyvatelov inym sposobom ako vysypanim na skladku.

Ing. Tomas Gabon, riaditel Technickych sluzieb mesta Brezna