14. APRIL 2004 Strana 3

STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

V suvislosti s nasim vstupom do Europskej unie 1. aprila nadobudla ucinnost novela Obcianskeho zakonnika tykajuca sa ochrany spotrebitela. Predlzila zarucnu lehotu z pol roka na dva roky, pri pouzitych veciach zo siestich mesiacov na dvanast. Dodavatel musi pred pisomnym uzavretim zmluvy poskytnut vsetky stanovene informacie o tovare, ak o to spotrebitel poziada. V pripade chyb tovaru okrem naroku na ich bezplatne odstranenie, prinasa i pravo na vymenu veci. V ankete sme zistovali doterajsie skusenosti spotrebitelov a ich nazory na tuto zmenu.


S anketovym mikrofonom


o dvojrocnej zarucnej lehote

Darina Belkova, nezamestnana, Lopej:

- Doteraz som nic nereklamovala, zatial som bola spokojna. Ale dva roky budu asi vela, vyskytnu sa problemy pri vybavovani reklamacie. Akurat dnes som si kupila topanky a informovali ma, ze do pol roka reklamacie prijimaju, ale potom majitel posudi, ci reklamaciu uznaju. Podla mna sa vyrobcovia budu velmi branit, ved za dva roky topanky beztak zoderieme. Buducnost ukaze.

Vladimira Snejtova, zdravotna sestra, Valaska:

- Viac-menej v normalnych obchodoch mi reklamacie vzdy vybavili, ale v cinskych obchodoch ziadaju vybrat si tovar v cene reklamovaneho vyrobku. Urcite bude dobre, ked zaruka bude dva roky. Napriklad, ked som kupila sandale koncom leta a bola len polrocna zaruka, vlastne dalsie leto som ich uz reklamovat nemohla.

Ludmila Singerova, nezamestnana, Pohronska Polhora:

- Ja si myslim, ze dlhsia zarucna lehota ma svoje vyhody, bude to lepsie. Stalo sa mi, ze som detom kupila topanky a do pol roka sa pokazili, uz ich nechceli vymenit, ale vratili mi peniaze. Ak sa nahodou nieco stalo po polroku, nemali sme uz ziadnu sancu.

Viera Cabanova, studentka, Polomka:

- Predlzena zarucna lehota ma urcite svoje vyhody, ale moze sa stat, ze spotrebitelia budu spekulovat a chybu zapricinia sami. Ten, kto vyrobok predava, bude musiet dokazovat, koho je to chyba, ci nasa alebo jeho. Zatial sme kupovali len kvalitne vyrobky a nic sme nemuseli vracat.

Anna Lickova, dochodkyna, Brezno:

- Myslim si, ze je spravne, ak mozeme reklamovat do dvoch rokov. Dvojrocna zarucna lehota je vyhodna a zvysi sa aj kvalita vyrobkov. S reklamaciami nemam skusenosti. Sice rozpadli sa mi topanky, ale uz boli po zaruke, takze som ich nemohla reklamovat.

Viliam Cipciar, dochodca, Valaska:

- Myslim si, ze predlzenie zarucnej lehoty je dobre, pretoze velakrat vyrobky nevydrzali pol roka. Mali sme skusenosti, ze sme sli reklamovat elektroniku a obuv, ale uz bolo neskoro. Hlavne obuv dlho nevydrzi. Ved su v tom peniaze, ktorych teraz nieto a je dobre, ked sa vam vratia.

(ng, ma)

hcitpisu.jpg (8894 bytes)

Spravodlivy je smutok vas ...

Nad cim smutite, vy mraky temne, rozlozene po Tatrach, horach slovenskych?
Nad smutnym stavom obyvatelov ich, junak! Spravodlivy je smutok vas...
Nad cim smutite vy skaly ohromne, vypate na Tatrach, pretrvajuc tisic rokov ako den?
Ze rodaci nasi menia svoje umysly a nedokazu vytrvat v predsavzati svojom, junak! Spravodlivy je smutok vas...
Nad cim smutite, vy stihle jedle a duby, strmiace sa do vysok pohorim tatranskym?
Ze rodaci nasi daju sa sliapat nicomnikom a nepostavia sa zmuzilo proti nim ako my vetrom svojvolnym, junak! Spravodlivy je smutok vas...
(Ludovit Stur: Stary a novy vek Slovakov, 1841)

Drahi Horehronci!

Slovensko spi celonarodnym spankom. Socialne ubity narod straca sebadoveru a zaujem o narodne bytie a tych niekolko percent nadmerne bohatych nepotrebuje asi pre svoj zivot na vrchole pyramidy ani narodne sebavedomie ani narodnu identitu. Ich sebavedomie ci identita sa utvara podla inych principov - podla toho, ako a kde sa im kotia peniaze. Hlboko zabudnuty Stur v tomto svojom prihovore k Slovakom nastavil nam vsetkym zrkadlo!
Noze si vsetci pozorne, ale ozaj pozorne precitajme kazde slovicko a zamyslime sa nad - da sa povedat - ,,narekom nad Slovakmi" a spytujme si svoje svedomie. Je nam naozaj lahostajne, co sa okolo nas deje? Nepocut pomaly, ale isto slovensku piesen, slovensku rozpravku. Nase deti nie su vychovavane k laske a hrdosti k svojej vlasti. Snad v celej Europe nenajdeme taky ,,narod"! Nasa krasna lubozvucna slovenska rec sa stava ,,sekanou hatlaninou", ktora nepozna dlzne, makcene, bodky, ciarky.
Nepokusime sa spolocne napravit, co sa este da? Vstepujme nasim detom a vnucatam, ze len tu, na Slovensku je ich domov a istota, ked aj chudobnejsia, ale na svojej slovenskej postati.

(rj)


 Par postrehov

Jama ostala jamou

V parku pri Bille od krizovatky po pravej strane je opat jama, sice o nieco mensia, pretoze bola zasypana, ked bol sneh. Sneh sa rozpustil a sme tam, kde sme nechceli byt. Jamu treba zasypat, alebo niecim prikryt. Bol by som nerad, keby niekto do nej spadol.

Zatvarajte kontajnery!

Pri veternom pocasi vietor z kontajnerov odnasa papiere a lahke predmety. Vo velkom okruhu tak vznika neporiadok, co je pre technicke sluzby praca navyse. Staci, aby si najomnici dali trochu namahy a smeti potlacili. Pri otvorenych kontajneroch aj vtaky robia necistotu. Chytme sa za srdce a urobme vsetko pre poriadok. Ved je pekne, ak je priestranstvo ciste.

Jozef Pekar

Marec v Zakladnej skole v Myte pod Dumbierom

Tento jarny mesiac bol v nasej skole mimoriadne pestry- Uvod patril hlavnej teme Marec – mesiac knihy. Pri tejto prilezitosti sa konala beseda so spisovatelkou Bozenou Bobakovou a ilustratorom Petrom Zifcakom. Pani Bobakova, rodacka z nasej obce, deti velmi milym sposobom oboznamila s jej novou knihou Sola hlasok. Po uvode sa rozprudila ziva beseda, ktoru sme ukoncili autogramiadou oboch autorov.
V nasej skole sme usporiadali aj vystavku knih s temou zdravie. Deti navstivili obecnu kniznicu, kde ich nasa byvala ucitelka Elenka Trajtelova zasvatila do roznych oblasti literatury. S temou kniha sme sa rozlucili literarnym kvizom, na ktorom si vsetci ziaci zmerali sily v znalostiach o knihach.
Prekrasne slnecne dni na konci marca prezili nasi ziaci naplno. V ramci projektu zdrava skola sa vsetci zucastnili na lyziarskom vycviku, ktory sa konal v SKI CENTRE v Myte pod Dumbierom. Deti stravili tri dni na kopci Zapace. Slabsi lyziari sa zdokonalili v lyzovani, lepsi ukazali svoje schopnosti. Az 80 % deti nasej skoly vie lyzovat. Posledny den nas ujovia vlekari povozili na sneznom skutri a pripravili preteky. Kazdy bol odmeneny za svoju usilovnost sladkou odmenou. Za pomoci rodicov, ucitelov, vlekarov a hlavne za pomoci majitela vleku sa nam podarilo pripravit velmi peknu sportovu akciu. Vsetci mu za jeho skutok a ochotu dakujeme.

Mgr. Dana Misaniova, riaditelka skoly

DOSka sa vyborne bavila

Kedy? Dna 26. marca 2004. Pri akej prilezitosti? Pri prilezitosti oslav Dna ucitelov. V piatok sa nasa stredna skola aspon na par hodin zmenila na miesto plne radosti a smiechu. Nase nadane a talentovane studentky nam pedagogom pripravili oslavu, na ktoru urcite len tak skoro nezabudneme. Cele to vypuklo uz den predtym, ked nas druhacky oficialne pozvali na slavnostnu akademiu, pricom kazdy ucitel dostal pozvanku. Mimochodom, tie pozvanky vyrobili tiez vlastnorucne nase studentky. Pocas velkej prestavky nas dievcata pozvali na prijemne (a hlavne necakane) posedenie pri kave a torte. Hned potom nasledoval v telocvicni dvojhodinovy kulturno – zabavny program. Odstartovali sme ho hymnou studentov, potom nam prvacky predviedli v kratkej scenke jednu malu, nezmyselnu “manzelsku hadku”, zaspievali dojimavu piesen svojej triednej; druhacky velmi vtipne predviedli, ako povolania ich “fascinuju”, tretiacky zaspievali v sprievode gitary popularnu piesen Vrat trochu lasky... a v spolupraci s druhackami zahrali uryvok z rozpravky Cervena ciapocka netradicne, no a stvrtacky “oprasili” svoje najvtipnejsie scenky z ich stuzkovych slavnosti. Ci studentky vyucuju naozaj povolani ucitelia, si dievcata overili v “doskarskom” Milionarovi, kde si v “horucom” kresle posedel (a poriadne sa zapotil) nas kolega dejepisar. Nam pedagogom hanbu neurobil a studentkam dokazal, ze aj my sme len ludia a vieme sa bavit na rovnakych “haluziach” ako ony. Pocas programu styri talentovane dievcata kreslili styroch profesorov a potom sme hadali, koho ze to zvecnili. Kedze su velmi nadane, nebolo to tazke uhadnut. Cely program zavrsilo kolo vtipov na rozne temy, z ktorych mala riaditelka vybrat tie najvtipnejsie. Uloha to nebola lahka, preto velmi spravodlivo rozhodla, ze vsetky vtipy boli vyborne.
Touto formou sa chcem podakovat nasim studentkam za ten najkrajsi darcek, aky si len ucitel moze priat. Dokazali ste nam, ze vsetka nasa vynalozena snaha sa nam od vas studentov urcite raz stonasobne vrati.

Mgr. Kornelia Kandrova

Morena, Morena, kdes prebyvala?

Tradicnym ludovym zvykom je vynasanie Moreny, a tak sme i my, kolektiv z Materskej skoly v Hronci spolu s detmi, vitali jar. Prvym krokom k oslave bolo zhotovenie slamenej Moreny a nacvicenie kulturneho programu pod nazvom Morena, Morena, kdes prebyvala? Milou pozvankou na toto podujatie bola kratka relacia deti, vysielana prostrednictvom miestneho rozhlasu. Deti svojim kulturnym programom a vystupenim zozali velky uspech, odmeneny potleskom vsetkych pritomnych, ale aj sladkou odmenou od starostu obce a P. Satmara. Touto formou im srdecne v mene deti dakujeme.
Spalenim Moreny aj jej hodenim do rieky Hron nase oslavy vitania jari neskoncili. Pokracovali tvorivymi dielnami v nasej materskej skole. Rodicia spolu s detmi zhotovovali vyzdoby k Velkej noci – korbace, vence z kruspanu, malovali vajicka a zajacov. Vysledkom ich snahy a tvorby bola vystavka prac v materskej skole a v priestoroch obecneho uradu.
Vsetkym tym, ktori s nami prezili prvy jarny den a venovali najma detom svoju pozornost z uprimneho srdca dakujeme.

Alena Bankova


STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT