Anna Kurekova, dochodkyna, Brezno:

- Povedala by som, ze zdravotne postihnutym by sa zislo najviac pomahat, pretoze sa sami o seba nevladzu postarat. Pocula som, ze im znizili prispevky, takze bola by som za to, aby im stat viac pomahal. Aj ja mam teraz problemy s ocami, slabo vidim, preto s nimi citim.

Alena Dobrotova, nezamestnana, Brezno:

- Novy zakon je nespravodlivy. Kazdemu jednemu, kto vymyslel takyto zakon, by som zelala, aby to pocitil na vlastnej kozi. Viete, devatnast rokov sa staram o tazko zdravotne postihnute dieta a je na hanbu sveta, ked mu zoberu aj to malo. V Europskej unii je predsa tazko zdravotne postihnuty obcan prioritou a u nas ... Postihnuti uz nemaju narok skoro na nic.

Maria Holotova, dochodkyna, Brezno:

- U nas prave tym, ktori by mali mat najvacsiu oporu v state, zobrali aj to posledne, co mali. Nie je to dobre. Viem o tom z pocutia, ale mam aj dceru na polovicnom invalidnom dochodku. Teraz mala napriklad zlomenu nohu a sanitku na odvoz na cvicenie jej poskytli len trikrat, pritom tam ma chodit tri tyzdne. Co mame teraz robit, ked vobec nemoze chodit?

Maria Dologova, dochodkyna, Brezno:

- Podla mna je to individualne. My Slovaci sme totiz taki, ze mame sklon zneuzit zakon a potom na to doplacaju ti, ktori su naozaj vazne zdravotne postihnuti. Zdravotne postihnutym treba pomoct. Myslim si, ze starostlivost o nich je nedostatocna, ale treba to aj prehodnotit, aby sa na nich neprizivovali taki, ktori nesplnaju podmienky.

Ingrid Majerikova, sanitarka, Brezno:

- Neviem, ci je o nich postarane, ako by malo byt, pretoze vo svojej blizkosti nemam nikoho zdravotne postihnuteho. Viem len to, ze neplatia poplatok dvadsat korun za recept, ze im zmenili niektore prispevky a ze komisie niektorym zrusili tazke zdravotne postihnutie.

Aldo Daxner, invalidny dochodca, Brezno:

- Pomaly sa vraciame do byvalych rokov. Mnohi prave ti, ktori by mali pracovat pre zdravotne postihnutych, by nas najradsej videli v ustavoch. Co je na tom najhorsie, medzi ludmi zacina byt zavist. Dokazu zavidiet aj slepotu, co je nepochopitelne. Nevedia si vazit svoje zdravie.

(ng, ma)

Z bohatej cinnosti ZUS-ky

V druhom polroku skolskeho roka zaznamenala Zakladna umelecka skola v Brezne mnoho zaujimavych akcii. V prvom rade by sme chceli vyzdvihnut uspesnu pracu nasej mladej ucitelky Dagmar Trangosovej, ktorej ziacky kazdorocne prinasaju skole vzacne ocenenia z roznych sutazi. Tento rok si ziacky Monika Profantova a Monika Kovacikova, posluchacky 4. rocnika 2. stupna, zmerali svoje sily v stvorrucnej hre na klaviri. Najprv – 24. marca to bolo v Roznave na nadregionalnej sutazi, kde sutazili v kategorii od 15 do 19 rokov. Porota im udelila diplom za prve miesto. Monika Profantova tu ziskala v minulosti uz tri najvyssie ocenenia v sutazi solovych hracov. Dalsou, narocnejsou, bola celoslovenska sutaz v stvorrucnej hre v Trnave, ktora sa konala 1. aprila. V konkurencii 16 parov ziskala dvojica vzacne umiestnenie v striebornom pasme. Ziacka Profantova ma aj z tejto sutaze uz viacero tychto cennych trofeji.
Dna 30. marca dopoludnia uskutocnila ZUS Brezno mimoriadne podnetne koncerty pre specialnu skolu. Nasi ziaci svojim vystupenim pred nabitou salou vyvolali vlnu velkeho nadsenia. Spontanny ohlas publika znamenal v radoch ucinkujucich a ich pedagogov velku radost z takehoto uspechu. Koncert opat dokazal nenahraditelnost hudobneho ci hereckeho umenia v stavani mostov v medziludskej komunikacii.
O tyzden neskor – 6. aprila sme privitali medzi nami mladeho uspesneho huslistu, profesora banskobystrickeho konzervatoria Roberta Karvaya. Pat ziakov roznych vekovych kategorii zo ZUS Brezno a jedna ziacka z Polomky mu predviedlo svoje umenie. Nadsenou, huzevnatou a detailnou pracou so ziakmi inspiroval nielen ucitelov husloveho oddelenia. Myslime, ze sa medzi nami dobre citil, pretoze s nasimi talentovanymi zverencami pracoval od desiatej rano az do neskoreho popoludnia. Spokojnost bola obojstranna. Nasi ucitelia husli mu podakovali za jeho novy a originalny pohlad v otazkach vyucovania mladych huslistov – nasho nadejneho dorastu.
Nijaky dom sa nepostavi bez zakladov, ani umenie bez umeleckeho skolstva nema sancu pre hodnotnu existenciu – zhodne konstatovali obe strany.

Maria Longauerova

Mestske hradby

Nedavno som sa zapodieval myslienkou dat sa na studium prirodnych zvlastnosti (to ked som objavil pozdola Bacucha – cuduj sa svete – priepast). Uz som mal v predstave aj bombasticke turisticke vyuzitie tychto fenomenov. No darmo som apeloval, presviedcal, argumentoval. Cestari bez ohladu na moje tvrdenia tvrdo a nekompromisne zasiahli a priepasti zaplatali. (Poznamka pre detailistov: zopar takych mensich nam predsa nechali). Nuz teda s cim my biedni pojdeme do tej Europy, ked uz ani diery nemame?
Cez prirodu sa teda asi nestanem svetoznamym, ale hlavu hore. Treba sa len dobre pozerat a objavy sa objavia same. Taky Henrich Schlieman – archeolog – ten sa tiez urcite len tak motal po tureckej zemi – a hla – Troja – skoro mu oci vyklala. No nemocme sa tak daleko – objavujme doma. Ja som zacal v Brezne – kralovskom meste s bohatou historiou. To by bola parada, keby sme mali nejaku zachovanu cast mestskych hradieb, to by sme sa od turistov neobranili. No mozeme o tom len snivat, lebo mestske hradby slaboduchi kompetentni systematicky povalali a nahradili ich akymsi murikom. Ale teraz pozor. Moj archeologicky nos zavetril – blyska sa na lepsie casy – vypada to zas na bombasticky objav. Preco v tych miestach doteraz nikto nepatral, neviem, no viem, ze sa z hmlisteho stredoveku (neviem ci nie az praveku) pomaly, ale isto vynara velka cast uz stratenych mestskych hradieb. Len dufam, ze sa tam zas neprizenie nejaka stavebna skupina a bez konzultacii s odbornikmi to len tak mirnix – dirnix povalaju.
Nuz teda, davam touto formou vsetkym do pozornosti tuto cast mesta. Ktoru? Ked vchadzate do mesta od Halan – mrknite ockom vpravo – uzasne co? (Poznamka pre detailistov – najlepsie to vidiet z autobusu). Velka skoda, ze takyto vstup do mesta nie je zo vsetkych stran. Kde by sa na nas hrabala taka Kremnica, Levoca a ostatne obmurovane mestecka.

(fano)

Dochodcovia protestuju

Clenovia Zakladnej organizacie Jednoty dochodcov na Slovensku (JDS) vo Valaskej predsedovi Ustredia JDS v Bratislave RNDr. Kamilovi Vajnorskemu poslali list, ktory na ich poziadanie zverejnujeme:
Vazeny pan predseda,
tymto listom nasa 300-clenna ZO JDS Vam vyjadruje podporne stanovisko k plneniu programovych cielov JDS prijatych VI. snemom JDS smerujucich k zlepseniu zivota dochodcov.
Sucasne podotykame, ze dalsie restrikcne opatrenia prijate v tomto roku sucasnou vladou necitlivo zasahuju do zivotnej urovne dochodcov, ktorych dochodky u mnohych sa dostavaju pod hranicu zivotneho minima.
Vlada SR vsak hovori, ze realizuje socialnu politiku pre obcanov, nie vsak v pozitivnom zmysle. Realizovane opatrenia najma v zdravotnictve, kde za lieky, ako i za sluzby lekarov sa musi platit, tvrdo doliehaju na zivot dochodcov. Dalsie vladne opatrenia v socialnych veciach, doprave, sluzbach a vo vzdelavani doliehaju tiez negativne na zivot obcanov - dochodcov.
Vazeny pan predseda, vzhladom na to, ze vsetky restrikcne opatrenia terajsej vlady necitlivo zasiahli do zivotnej urovne dochodcov, ziadame Vas (ked uz peticne akcie sa minaju ucinkom):
o aby ste razantnejsie pozadovali valorizaciu dochodkov v sulade so zvysovanim vsetkych cien energii a zakladnych zivotnych potrieb,
o aby Ustredie JDS na ochranu nasich zaujmov vyraznejsie a verejne podporilo poziadavky KOZ SR, ako i tie politicke strany, ktore sa zasadzuju za zlepsenie nasho zivota,
o aby JDS v buducnosti podporovala takych politikov - parlamentu a vlady, ktori dokazu viest narodne hospodarstvo a jeho ekonomiku bez vacsich vykyvov (bez protestov, strajkov a korupcie), tym budu vytvarat predpoklady pre lepsiu socialnu politiku, a tak zvysovat dochodky a skvalitnovat zivotnu uroven vsetkych dochodcov a obcanov.
Do dalsich dni Vam a Vasmu kolektivu prajeme dobre zdravie a vela tvorivych sil v prospech lepsieho zajtrajska nas vsetkych.

S pozdravom
Jan Holko
predseda ZO JDS