Marta Kostialova, zivnostnicka, Brezno:

- Neviem, ci si dovolenku v mojej profesii zivnostnicky budem moct casovo dovolit. Ale chcela by som niekde ist, pretoze je to relax a potrebujem si oddychnut. Bude to asi Grecko. Vlani sme boli v Egypte, velmi sa nam tam pacilo. Pozreli sme si pamiatky, videli sme sfingy, pyramidy. Bola som spokojna, lebo mam velmi rada pamiatky. Uvidime, ako to dopadne tohto roku. Rozhodnem sa na poslednu chvilu.

Marta Oslancova, nezamestnana, Brezno:

- Dovolenka v tomto roku asi nebude. Nemozeme si ju dovolit. Najprv praca, potom dovolenka. Cize najprv si musim najst nejaku pracu a potom mozem ist na dovolenku. Ak, tak len niekde na Slovensku. Mojim snom je Grecko, ale to je naozaj len sen.

Iveta Zivorova, sicka, Brezno:

- Nepojdeme nikde, budeme doma, lebo dcera 19. juna odcestovala so suborom Stastne detstvo do Francuzska. Budeme malovat a upratovat. Mozno, ze potom pojdeme do Michaloviec ku svagrinej.

Eva Gondova, nezamestnana, Brezno:

- Kupili sme domcek na Teplom Vrchu, takze moja dovolenka bude zrejme pri jeho prerabani a uprave okolia. Koncom mesiaca sa tam stahujeme. Ked bude trosku casu, pojdeme sa s detmi okupat na tamojsie kupalisko.

Silvia Auxtova, podnikatelka, Cierny Balog:

- Dovolenku vzdy planujem na poslednu chvilu, takze este neviem. Bude to niekde k moru, zrejme Taliansko, aj vlani a predvlani som tam bola. Odcestujem asi v druhej polovici augusta, podla toho, ako mi to vyjde pracovne. Sadnem do auta a idem tam, kde som este nebola. Predtym som chodievala cez cestovne kancelarie, ale v poslednom case, ako som sa zamerala na Taliansko, sama si vyberam, kde idem a vsetko si individualne hladam.

Dajana Vujovicova, nezamestnana, Michalova:

- Posledne roky, ako mame vacsie deti, dovolenkujeme pri mori v Ciernej Hore stale v tom istom nadhernom tichom prostredi vzdialenom od velkych miest. Da sa tam dovolenkovat za rozumnu cenu, pokial ideme sami autom. Mame tam zopar znamych, ktori prenajimaju, vzdy im dopredu zavolame a ideme na ,,neisto isto".

(ng, sv)

Ked sa chce, daju sa aj hory prenasat

Kazdy jeden narod, ako aj jednotlivec, ma svoje specifikum. Lisi sa ci v pozitivnom ci v negativnom. Slovensky narod je vo svete znamy ako pracovity, krestansky, pohostinny, mierumilovny. Ma vysoko rozvinutu kulturu a vzdelanost. Hoci som politicky emigrant, zodpovedne tvrdim, ze o tieto atributy dostupne kazdemu sa velkou mierou pricinil byvaly rezim. Vseobecna vzdelanost naroda je vpredu pred sucasnymi vzormi zo zapadu. Presiel som styri kontinenty, dlhodobo som zil v inych krajinach. Presiel som ich asi sestdesiat od vysoko rozvinutych az po rozvite a zaostale. Takze k mojmu nazoru som sa dopracoval zivotom, faktami, skutocnostami. V tomto smere mame co dat nielen Europe, ale aj svetu.
K negativam slovenskeho naroda, ktore cudzi nemoze nijako pochopit, aj keby ako chcel, patri jeho roztriestenost. Viem, ze tato roztriestenost, delenie sa, sa da trochu ospravedlnit historiou. Boli sme sluhmi na svojom. Panoval a zisky bral cudzi.
Casy, ktore zijeme, ucia spajat sa. V kazdom odvetvi, smere. Tak sa zije lahsie, efektivnejsie. Prichadzaju uspechy. Spajaju sa firmy, podnikatelia. Spajaju sa staty, svetadiely. No my, poctom nevelki, sa radi delime. Neraz uz v rodine, na pracovisku, na ulici, vsade. Akekolvek rady, ponaucenia, studie su zbytocne. Cas nauci spajat sa aj na Slovensku. V sucasnosti je to jedine mozne prezitie. V cudzine spaja rec, narod, stat, prislusnost k obci, mestu, regionu. Zaujimave, ze Slovak si to uvedomi, az ked je prec od domova.
Vo svete sa akakolvek snaha zucastnit sa na veciach, ktore prinasaju uzitok spolocnosti, vie ohodnotit. Ved sluzi aj mne, kazdemu. Zda sa mi, ze na Slovensku upada kultura a skolstvo, v com v minulosti mohlo byt vzorom pre svet.
Brezno, cele Horehronie vsak ma zmysel pre veci naroda, pre kulturu. V tazkych casoch tam ziju vyspeli ludia. Preto aj tu, za morom, kvitujeme rozhodnutie postavit pamatnik M. Razusa. Ved, ked sa chce, daju sa aj hory prenasat.

Pavol Datko, Kanada

CHATRAJUCI MOST

Vazena redakcia,

marne sa snazim dopatrat odpovede na otazku, kto je zodpovedny za prevadzku zelezneho mosta byvalej Mostarne v Brezne. Predtym bol tento most pravidelne kontrolovany a bezpecne priechodny, co sa o nom teraz neda povedat. Pomaly, ale isto chatra, co stazuje prichod na pracovisko. To nevravim o bezpecnosti priechodu po tomto moste. Dosky su zhnite, medzery medzi jednotlivymi doskami dost velke na to, aby sa tam zmestil opatok. Hrozi nebezpecenstvo vyvrtnutia nohy alebo ineho urazu, co by mohlo viest k praceneschopnosti dlhsieho alebo nedajboze aj trvalejsieho razu. A to este viaceri zamestnanci prechadzaju cez kolajnice, kde je tiez urcite riziko.
Preto by som rada vedela, pretoze teraz je v byvalej Mostarni viac prevadzok a podnikatelov, kto je vlastne za tento most zodpovedny? Nech ho konecne daju do poriadku!

(nm)

...

Zistili sme, ze majitelom lavice je firma K-Supra, s. r. o. Jej konatel nam povedal, ze od 1. jula bude lavica uzavreta. Na spolocne stretnutie totiz pozval ostatne subjekty, ktorych zamestnanci lavicu taktiez vyuzivaju, aby sa dohodli na jej prenajme a oprave. Neprejavili vsak zaujem, s vynimkou firiem Hovis & Dilta, s. r. o., a SSC Metalex, s. r. o. V pripade, ze sa tieto subjekty s majitelom K-Supra, s. r. o., zmluvne dohodnu, priechod bude zabezpeceny na preukazku. Podotkol, ze pred vstup na lavicu niekolkokrat upevnili tabulku s oznacenim sukromny majetok a priechod na vlastne nebezpecie, ktore vzdy zmizli.

Reakcia na kritiku s nazvom

Kultura cestovania

Bol som vodic autobusu dna 6. juna na linke 603 462 120 smer Telgart - Banska Bystrica a volam sa Tibor Zvarik.
Zamerne uvadzam svoje meno, pretoze mam ciste svedomie, svoju hrdost, za svoje meno sa nehanbim, lebo vzdy poviem kazdemu pravdu do oci a nikdy neklamem.
Pravdepodobne ineho zmyslania a charakteru bola autorka kritiky na moju adresu. Na jednej strane kritizuje to, ze som isiel velmi rychlo a na strane druhej pise, ze som isiel do cielovej stanice velmi pomaly. Vie vobec dotycna osoba, co chce kritizovat? S najvyssou pravdepodobnostou ani velmi netusila, co vlastne pise a to, ze moze uskodit a sposobit ujmu cloveku, ktory si svoju pracu vykonava profesionalne.
Rozhodne to nebola prva jazda, k comu mozem dodat, ze autobusom jazdim od roku 1976 a na vsetkych moznych linkach bez nehody.
Som presvedceny o tom, ze ak niekto nieco kritizuje, ma sa pod to podpisat. V pripade, ze tak neurobil, mozno povedat, ze klamal a zavadzal.

Bolesti a starosti slovenskeho naroda tak, ako ich vidia obcania

1. Preukazatelnost povodu majetku je nevyhnutny krok k zlepseniu pomerov v nasom state.
2. Tunelarov, vykradacov, podvodnikov, uplatkarov netreba zatvarat, ale zhabat vsetok nakradnuty majetok, aj keby bol uz prepisany na inu - piatu osobu. Vzdy je to ukradnuty majetok. Zhabat aj byty a ine zariadenia do vysky skody.
3. Vyse sto stran v nasom statiku je na hanbu sveta. Strana by mala byt uznana, len ked ma pol miliona platiacich clenov. Nefinancovat ziadnu stranu zo statnych penazi.
4. Nabozenstvo netreba ucit v skolach, nech sa uci v kazdej fare.
5. Znizit pocet a platy poslancov, zrusit asistentov. Zaviest dopravne oddelenie na poziciavanie aut pre poslancov na ich pracovne cesty.
6. V ziadnom pripade nedoprivatizovat stratove podniky, ale naopak, dat ich do prenajmu.
7. Knazi v armade a na policii? To treba zrusit.

A vela dalsich bolesti sa v state nachadza.

Bernard H.