Zuzana Kanova, operatorka, Brezno:

- K lekarom teraz chodime pomerne casto, hlavne s detmi. Na preventivne prehliadky nas raz do roka posielaju z roboty, manzela aj mna. My i zamestnavatelia sme informovani, takze preventivne prehliadky vyuzivame. Myslim si, ze kazdy by mal takuto moznost vyuzit, pokial sme este zdravi a chorobe sa da predist. Byt informovany o svojom zdravi je dost dolezite.

Igor Brozman, vodic - na materskej dovolenke, Brezno:

- Lekarov navstevujem vacsinou uz len vtedy, ked je zle, ked ochoriem. O bezplatnych preventivnych prehliadkach som pocul, ale nemam na ne cas.

Olga Uradnikova, ekonomka, Cierny Balog:

- Velmi malo chodim k lekarovi, len ked ochoriem. Mozem povedat, ze za posledne dva roky som u lekara nebola. Preventivnu prehliadku som zatial neabsolvovala. Nepocula som o tom, ze je zadarmo. Nemam ziadne problemy, takze takouto myslienkou sa nezaoberam.

Valeria Stulrajterova, zdravotna sestra, Brezno:

- Samozrejme, viem o tom. Som zdravotna sestra a taketo veci ovladam. Vyuzivam to, mam dve deti a snazim sa, aby aj ony absolvovali zubne a ine prehliadky. Podla mojich skusenosti ludia preventivne prehliadky vyuzivaju velmi malo. Casto len samotne ochorenie ich prinuti k tomu, aby navstivili lekara a potom platia nehorazne sumy za lieky. V nasom okrese je osveta dost slaba.

Anton Jurco, robotnik, Banska Bystrica:

- O bezplatnych preventivnych prehliadkach som sa dozvedel len vcera z rozhlasu, je to dobra vec. Ja som bol zatial len na vstupnej prehliadke.

Martina Skolkova, aranzerka, Gasparovo:

- Preventivne prehliadky, to je samozrejme, gynekologicka, zubarka, obvodna lekarka a z prace je to uz teraz vlastne povinne. Som rada, ze to v nasom state este funguje. Radsej preventiva, ako ma byt neskoro.

Svetoslava Belkova, colna deklarantka, Brezno:

- Zatial som o tom nic nepocula, ale bezplatne prehliadky schvalujem. Pri vstupe do prace som bola na prehliadke a potom je to uz na kazdom jednom individualne.

(ng, ma)

Kto chce psa bit ...

Boli raz dve prevadzky sluzieb. Veduci prvej prevadzky si ziskal meno a sympatie svojou odbornostou, cestnostou a pracovitostou. A navyse vedel vyborne komunikovat so zakaznikmi. Veduci druhej prevadzky predstavoval jeho pravy opak. Ludia vyuzivali prednostne sluzby prvej prevadzky. S pracou a vystupovanim jej veduceho boli velmi spokojni, pozival ich maximalnu doveru. Veduci druhej prevadzky sa hneval, spekuloval, az vymyslel prefikany plan, ako sa zbavit konkurencie. Zloba najde dvere vsade. Zavistlivec spriada intrigy, ako uskodit dobremu cloveku. Pomsta je dokonala, ked intrigan ma na nadriadenych miestach znamosti. Stale plati: ,,Kto chce psa bit, palicu si najde." Na okamzitu vypoved zo zamestnania sa vykonstruuje nezmyselny dovod. A co urobi podly clovek v situacii, ked sa zakaznici, pobureni nespravodlivostou, postavia na obranu statocneho veduceho? Anonymne rozsiruje klebety, ako este zakernejsie ublizit nevinnemu cloveku!

(is)

Piesen lasky o milom Horehronskom muzeu

Na breznianskom namesti stoji Matica breznianska - Horehronske muzeum, hlas, ktory vychadza zo srdca, kutik domoviny. Muzeum, ktore nerozlucuje, ale spaja a objima, zoznamuje s bohatou historiou krajiny. Jeho laskavi pracovnici Jan Weiss, Ivica Kristofova, Hana Peterajova, Eva Svajdova a dalsi umoznuju blizsie poznat zivot stareho vzacneho Brezna, napr. cyklom vzacnych obrazkov zoznamuju so spomienkami na byvalych Breznanov a tym dokazu dokonale spojit minulost s pritomnostou. V rozhovoroch s ludmi dokazu dat pocitit lasku a porozumenie, su cinni pre dnesnu a buduce generacie a charakter ich prace je uz dnes korunovany uspechom.
S vdakou myslime na Horehronske muzeum v Brezne, ktore ma bohatu historiu a minulost spojenu s ustavicnou pracou a mimoriadnym usilim, a ktore je dnes pre mnohych akosi Maticnym domom v Brezne.
Horehronske muzeum v Brezne ma uz niekolko vydarenych vystupov aj na tie najnezdolatelnejsie duchovne vrcholky a iste nas aj v buducnosti este casto prekvapi slachetnymi ozvenami piesne lasky ku vsetkym ludom dobrej vole.

Rodina Mendelova, Peterova, Skrovinova a Stensova

Den Pathfinderov

Tak ako kazdy rok, aj teraz je moznost ukazat rodicom a priatelom, co sme za uplynuly pathfindersky rok videli, zazili i naucili sa. Tento den - 18. september - sme opat pripravili netradicne.
V sobotu rano o 9. hodine sa zacala prezentacia prace oddielu najprv piesnami a kratkym zamyslenim. Potom uz nasledovali rozne akcie, o ktorych clenovia oddielu rozpravali, aby ich priblizili posluchacom. Hovorene slovo podporila aj obrazova prezentacia, ktoru pripravili tiez clenovia oddielu. Vyse patdesiat hosti vykon deti ocenilo velkym potleskom. Program pokracoval poobede opat netradicne. Clenovia oddielu pozvali na dvor Zakladnej skoly na Pionierskej 2 ziakov prveho stupna spolu s rodicmi, aby predstavili tentokrat cely Klub Pathfinder. Vsetci pritomni mali moznost zazit ,,indiansky den". Hned ako prve zaujalo deti i rodicov velke tipi - stan prerijnych Indianov. Vo vnutri si mohli vyskusat svoju sikovnost v rucnych pracach, videli indianske ozdoby i hrkalku z korytnacky. Na dalsom stanovisti si mali moznost vyskusat luk a strelbu z neho a zaroven porovnat sa s filmovymi hrdinami. Kedze bol prekrasny den a deti vysmadli, vlastnorucne si navarili bylinkovy caj a popri tom sa dozvedeli nieco o liecivych bylinkach. Aki by to boli Indiani bez ohna? Viete, kolko druhov ohna existuje a na co sa pouziva? Ti, ktori prisli, to uz vedia. V prirode sa Indiani casto stretavali s roznymi prekazkami, ktore museli prekonat. A tak aj my sme pripravili takuto prekazku v podobe lanovej drahy. Aj na jej prekonanie bola potrebna odvaha i sikovnost. Castokrat si Indiani museli nieco priviazat tak, aby sa to vobec nerozviazalo, alebo naopak tak, aby to bolo lahke rozviazat. Kedy a aky uzol pouzit, to sa deti tiez dozvedeli a samozrejme aj vyskusali. Nezabudli sme ani na nastenku, na ktorej boli fotografie z akcii roznych oddielov z celej republiky.
Za vydarene popoludnie sa chcem podakovat: kolektivu ucitelov Zakladnej skoly Pionierska 2 za pomoc a podporu a mestskym lesom, bez podpory ktorych by tipi nestalo.

Pavol Macak, veduci oddielu

Preco asi?

Uz po niekolkykrat, po sportovych podujatiach, som si dovolil polozit tuto otazku najprv pre seba a potom pre vas. Aj dnes sa tyka sportu a aj dnes ma k jej polozeniu dohnalo viac faktorov.
V Horehroni, v mestskom parlamente i pri pive kladu znami i neznami ludia kvantum otazok a zaroven kvantum nespokojnych ,,problemriesiacich" odpovedi ohladne sportu a sportovych podujati organizovanych na uzemi mesta. Kazdy druhy vidi moznosti v rozsireni posobnosti MSK pri organizovani podujati na sidlisku Mazornikovo. A tak sa snazime aj tieto navrhy akceptovat. Posledne 18. septembra sme v areali SOU na Mazornikove zorganizovali spolu s SCK Dumbier mesta Brezna detske cyklopreteky. Organizacia na vysokej urovni, pripravene trate, obcerstvenie (zadarmo), hudba a vela ochotnych ludi ... Ti vsetko pripravili perfektne a cakaju na ... A cuduj sa svete, neprisli ani ti, ktori tvrdia, ze sa nic nerobi v meste, ani ti, ktori chcu sutazit a dozaduju sa akcii na Mazornikove. Bol statny sviatok, a tak mi ostava verit, ze deti, ich rodicia ci telocvikari vychutnavali plnymi duskami volno (pri televizore, pocitaci, v krcme). Na svatej omsi ich bolo malo. Tak co by mohlo este sluzit ako vyhovorka? Snad kombinacia cervenej, ciernej a zltej na kombinezach SCK Dumbier.
Uz som sa pytal, hlavne sam seba, kde boli, alebo kde su na podobnych akciach ziadatelia, stazovatelia, deti, rodicia, ucitelia, profesori. A preco nepridu na sportove akcie poriadane mestom a MSK poslanci mestskeho zastupitelstva? V menovanom tyzdni bola i atletika - finale majstrovstiev kraja mladsich a najmladsich ziakov. Nechcem ich kritizovat, ale ich moralna podpora by sa oplatila vsetkym, ktori organizuju pre najmladsiu generaciu sportove sutaze. Preco nechcu s nami zazit atmosferu pretekov, pre startujuce deti najvacsie, ake momentalne mozu byt? Kladiem si tiez otazku, ci ma pravo niekto vstupit do rozpravy v mestskom parlamente a pritom nevie, co je to urobit propozicie, urobit propagaciu, zohnat ceny, urobit obcerstvenie, vytycit trat, merat cas, merat dlzku hodu ci skoku, zapisat, vyhodnotit, dat na internet, ... a mnoho dalsich uloh a ukonov. A nielen toto robia ludia so zanietenim, dobrovolne, zadarmo a bez pochopenia a uznania. Co by sa stalo, keby v menovane dni z Renaultu vystupila znama osobnost a prehodila par slov s organizatormi, alebo pan s kokrspanielom vosiel do arealu stadiona ci k trati cyklopretekov?
Uz niekolkokrat som upozornoval, ze tento smer v komunalnom sporte nie je dobry. Aj smerovanie vykonnostneho sportu (okrem hokeja, ktory moze dakovat ,,zene" pre vsetko P. L.) smeruje viac dole ako hore. A hoci som profesionalny zamestnanec sportu, cim dalej viac citim beznadej. Chcu mladi ludia sportovat? A ked chcu, nekladieme polena pod nohy tym, co sa detom a mladezi venuju asi 60 hodin mesacne a odopreli by sme im najradsej aj to male ocenenie ich prace. A chceli by sme, aby v dnesnych casoch vsetci a vsetko robili zadarmo. Vela z nas nie je z tych, co by isli prikladom a v skutocnosti nieco zorganizovali, aby pochopili, o com rozpravam.
Sport je dnes hlavne o peniazoch, aj napriek tomu vsetkemu sa mi zda, ze hazardujeme s ludmi, ktori tomu-ktoremu druhu sportu daju celu dusu, telo a v mnohych pripadoch i financie v roznych podobach. Dnes som rad, ze sa mozem pri organizovani podujati stretavat s prikladmi zanietenosti a organizacneho potencialu, s ludmi okolo M. Cernaka, Luptaka, Kirdaja, Maculu, Pohorelskeho ci Jursu. Nech mi prepacia ti, ktorych som nespomenul, to neznamena, ze su menej potrebni. MSK bez vas vsetkych by nebol MSK. Som presvedceny, ze vsetci vedia, o kom hovorim. Len si myslim, ze o tychto ludoch a o problemoch sportu by mal vediet aj niekto iny a tych inych by malo byt cim viac.

(bb)

Sprava o stave nasej zivotnej urovne ocami dochodcu,

alebo ,,zimny stadion" este raz

Nedavna informacia z vecerneho televizneho spravodajstva, ktoru nam sprostredkoval pan premier, mala v nas vyvolat radostne emocie. Oboznamil nas totiz s pozitivnym konstatovanim Svetovej banky, ze sme sa stali najreformnejsou krajinou sveta. Vdaka pocetnym reformam sa vraj nasim podnikatelom vyrazne zveladili majetky, zvysila celkova uroven a tym aj zivotna uroven celeho naroda. Neviem, ktorych podnikatelov mala Svetova banka na mysli, ale velku vacsinu tychto horehronskych pravdepodobne nie.
Hoci uz niekolko rokov nebyvam v Brezne, stale sa zaujimam o jeho osud, pretoze tu zije moja najblizsia rodina. Vdaka internetu si mozem pravidelne precitat tyzdennik Horehronie, s pomocou ktoreho mapujem napredovanie (?) rozvoja tohto regionu.
S udivenim konstatujem, ze uz niekolko rokov byva jeho pravidelnou temou ,,zimny stadion". Najprv si kompetentni ako horuci zemiak pohadzovali zodpovednost za neuskutocnenie jeho dostavby a teraz sa dozvedam, ze stadion sa stal prioritou. Citujem: ,,Na prvu etapu tejto investicnej akcie je zatial vyclenenych 33 milionov korun a mesto urobi vsetko pre navysenie prostriedkov z dalsich prijmov mesta v buducom roku."
Clovek neznaly pomerov by mal dojem, ze v Brezne sa nachadza masivna liahen adeptov kanadsko-americkej NHL, alebo nasi hokejisti neohrozene kraluju na vrchole slovenskej hokejovej ligy. Nikoho sa nechcem dotknut, hokej mam velmi rad, ale maju rovnake sance aj ostatne sporty v tomto okrese?
Plavaren je uz niekolko rokov nevyriesenym problemom a o ostatnych sportoch ani nehovorim. Pred casom ma v Horehroni zaujala iniciativa Mgr. Vladimira Libica na premenu dopravneho ihriska pod Baldovskym mostom na akesi sportovo-dopravne centrum pre mladez a siroku verejnost. Snaha bola, zostalo vsak ticho. Mesto vraj pozaduje od organizatorov tejto myslienky 28 tisic korun rocne za prenajom tohto ihriska. Absurdne! Mladez sa bezcielne tula po uliciach, alebo sedi pri pocitacoch, ale podpora snah o ich premiestnenie na sportoviska je nulova.
Kolko obyvatelov tohto mesta vyuzije zimny stadion? Niekolkokrat som sa bol v zime s vnukmi na tomto stadione korculovat, ale navstevnost bola velmi slaba. Vysmechom je informacia, ze podla projektu bude mat stadion kapacitu 2500 miest. Naco? Kapacita byvaleho klubu - kina Mostar je niekolkonasobne nizsia a ani pri premiere najnovsich filmovych trhakov nie su schopni prevadzkovatelia ju naplnit. Pri tych cenach za listky a bezproblemovom fungovani videopozicovni sa ani niet co cudovat. Som castym navstvnikom aj inych kulturnych podujati (divadlo, koncerty) a videl som, ze zaujem verejnosti je maly. Kinosala vzdy zivala prazdnotou, v lepsich pripadoch bola naplnena do polovice.
Komu tak velmi zalezi, aby (na nase pomery) astronomicka suma z rozpoctu mesta isla na nerentabilny projekt zastresenia zimneho stadiona?
Spytajte sa na nazor: rodicov deti, ktore sa nemaju kde hrat, lebo niet atraktivnych detskych parkov, hojdaciek, pieskovisk; obyvatelov okrajovych casti mesta, ktorym technicke sluzby v zime nepravidelne pluhuju cesty; obcanov, kazdorocne ohrozovanych povodnami z neupravenych vodnych tokov; dochodcov, ktori v zime riskuju zdravie na chodnikoch s tabulou s napisom ,,chodnik v zime neudrziavany"; alergikov, ktori v lete trpia vdaka nedostatocne pokosenym plocham; motoristov, ktori si nivocia svoje tazko nadobudnute tatose na rozbitych cestach; smutiacich pozostalych, luciacich sa so svojimi neboztikmi v podchode cintorina a vsetkych ostatnych ludi, ktori poctivo platia dane, aj nekrestanske poplatky za odvoz odpadu: Co by oni urobili s milionmi urcenymi na dostavbu zimneho stadiona. No comment.
Tak co, este stale sa nam chce korculovat? (Sankovat sa uz neda, postavili nam tam novy hypermarket. Hura, budu akcie!)

(jk)