Dovolte mi ako clenovi Breznianskej skupiny Slovenskej speleologickej spolocnosti, aby som vas poinformoval o nasich speleologickych aktivitach a uspechoch.
Jaskyna je cloveku pristupny a prirodnymi procesmi vytvoreny duty podzemny priestor, scasti alebo celkom obklopeny horninou. Definicia je strucna, vystizna, no napriek tomu skryva mnoho tajov a zaujimavosti. Jaskynou nazyvame aj mensie niekolko metrove puklinove dutiny prelezitelne clovekom, ako aj clenite desiatky kilometrov dlhe podzemne koridory. Jaskyne vsak nie su len chodby, ale i vysoke domy, hlboke priepasti, mohutne zavaly, uzke plazivky alebo zuzene priestory trvale vyplnene vodou. Do jaskyne steka vytrvala kvapka vody uz nasytena uhlicitanom vapenatym, ktory sa tu vyzraza v podobe najrozmanitejsich sintrovych utvarov (stalaktity, stalagmity, stalagnaty). Za istych podmienok pretrvava v niektorych jaskyniach po cely rok ladova vyzdoba. V sucasnosti su jaskyne chranene zakonom c. 543/2002 Z. z. o ochrane prirody a krajiny. Jaskyne ako vzacne vytvory prirody su objektom vedeckeho vyskumu i turistickou atrakciou, no jaskyne su predovsetkym velkou laskou jaskyniarov.
Jaskyniari su ludia odvazni, ale i rozvazni. Ludia, ktori chcu dokazat nieco viac. Pravda, stoji ich to vela namahy, odriekania a sebazaprenia. Mnohi ich nechapu a hovoria o nich ako o cudakoch, ved kto by sa uspokojil s tym, ze za tazku pracu vykonavanu dobrovolne a zvacsa vo volnom case, neziska zlate poklady, ale len obycajnu radost co aj z maleho objavitelskeho uspechu, alebo prilezitost pokochat a zblizit sa s prirodou. Neraz jaskynne priestory nezdobi iba krasa kvaplov, ale su zmacane potom ich objavitelov.
Taketo stastne chvile zazivali clenovia SSS OS Brezno na jednej z mnohych pracovnych akcii. Dna 30.decembra 2003 v case sviatkov, ked vacsina z nas oddychovala doma, sa im podarilo objavit, alebo skor prekopat do neznameho podzemia, kde vlhky chlad a ticho prerusi len vlastny dych a zrychleny tlkot srdca, ozvena padajucich kvapiek a vody, ale aj povzbudive slovo kamarata, co dodava odvahu, zahana uzkost a strach.
Jednou zo siestich doteraz znamych jaskyn v krase Vajskovskeho potoka je Liscia jaskyna. Vsetkymi jaskynami preteka aktivny vodny tok a okrem Lehotskej jaskyne su vyvinute v dolomitickych vapencoch. Od nepamati je znama Liscia jaskyna vdaka napadnemu vchodu pri hladine potoka, pod skalnou stenou doliny. Tato jaskyna sa stavala castym cielom vyprav zvedavej mladeze a zberatelov sintrov. Po uvodnom prieskume sa nam zdalo, ze tu uz nieto co objavovat. V jaskyni sme zaregistrovali silny prievan. Vstupna cast jaskyne je velmi poskodena mrazovym zvetravanim. Pri vchode sa jaskyna vetvi, smerom na juh odbocuje chodba, ktorou sa pomedzi popadane bloky da preplazit do puklinovych chodieb premodelovanych vodou. Tu sa prvykrat stretavame s podzemnym tokom. Nachadzame sa dva metre pod hladinou povrchoveho toku, ktoreho cast vody sa pri vysokych stavoch cez vchod vlieva do juznej chodby. Podzemny tok sa straca v zavale na konci chodby. Druha chodba smeruje priamo do masivu, tak isto aj prievan. Jeho ucinky okrem nas pocituju aj steny jaskyne, dno pokryva kamenna drt, ktora ostrymi hranami a zvukom pripomina skor sklo ako vapenec. Po prekonani dvoch uzin sa dostavame do chodby, kde uz nie su zjavne ucinky mrazu. Puklinova chodba je rozsirena vodou. Dno bocnych zarezov je pokryte zulovym strkom, na ktorom bola sintrova platna, po dvoch skoro pravouhlych zakrutach sa jaskyna skoncila uzinou v tvare rovnostranneho trojuholnika na velkost prilby. Po tuto uzinu bola jaskyna znama a zaroven znicena velka cast vyzdoby.
Po pracovnej akcii 30. decembra 2003 sa nam podarilo prekopat piescity sediment a po prekonani piatich metrov dlhej plazivky sa ocitame v novych castiach jaskyne. Kochame sa nedotknutou krasou aj ked malej, ale zato pekne vyzdobenej zivej jaskyne a zaroven si uvedomujeme, co nas caka. V novych castiach jaskyne dominuju chodby, ktorymi preteka voda, ta ista, s ktorou sme sa stretli v juznej chodbe. V jaskyni sa vyskytuju rozne formy vyzdoby, a to stalaktity, stalagnaty, sintrove jazierka s krystalmi. V case vysokej hladiny Vajskovskeho potoka byva jaskyna zaplavovana vodou. Vacsina objavitelskych prac sa vykonava v zimnych mesiacoch, ked hladina vody klesa na nizsiu uroven. Dalsie moznosti na objavy sa zmensili, prievan sa trati v strope v tesnych puklinach a voda priteka zo sifonu. Momentalne ma jaskyna 200 m chodieb, no su predpoklady na existenciu hornych poschodi a nepozname dalsie pokracovanie podzemneho toku, ktory vyviera o niekolko kilometrov nizsie. Zaroven sa zvysila perspektiva starej opustenej sondy v doline Cervenej vody. Jaskyna bola v minulosti devastovana vandalmi a zberatelmi sintru, preto je v sucasnosti uzamknuta a chranena pre buduce generacie.
Toto bola len v skratke opisana praca OS Brezno a len jedna z mnohych jaskyn, ktore sa nachadzaju na Horehroni. Aj chodby nedavno objavenej jaskyne Strateneho potoka boli modelovane hornym tokom Hrona, kde v minulosti pracovali aj ludia z Brezna. V sucasnosti je vsak najvacsim problemom nedostatok zanietenych ludi pre jaskyniarstvo. Nebolo by spravne idealizovat speleologov ako tvrdych chlapov, ved dnes coraz castejsie vstupuju do jaskyn zeny s rovnakym cielom objavovat, vyuzivat a chranit ich pre nas vsetkych, a pritom nechat si nieco pre seba, cosi, co je dopriate len nam jaskyniarom.
Citatelia, ktorych zaujal clanok a chceli by sa dozvediet viac o jaskyniach a jaskyniarstve, sa mozu informovat na tel. cislach 0904 553 097, 0905 269 845.
Dovolte mi este pripomenut, ze vstup do jaskyne bez speleologov je zakazany, ale aj nebezpecny.

Matus Matejka

Sme nablizku

“Ako sa zacal skolsky rok, mam problem. Moja suseda budi rano deti do skoly strasnym krikom, to sa neda pocuvat...”

Zn.: Ranne vstavanie

Obavam sa, ze moja odpoved citatelke nepomoze. Aby sa u jej susedov nieco zmenilo, musel by sa niekto s mladou mamou porozpravat. Ale snad pomozem niekomu inemu.
Vstavat po dovolenke do prace je tazke, to pozname mnohi. Staci vsak niekolko dni a vacsinou nabehneme na stary rytmus. Rovnaky problem maju aj skolaci na zaciatku septembra. Zvykli si cez prazdniny vstavat neskoro, bude chvilu trvat, kym si po dvoch mesiacoch zvyknu na skorsie vstavanie (nasa dovolenka nikdy netrvala tak dlho!).
Niektori vsak ani nie. Moze byt za tym nechut chodit do skoly, ale niekedy iba prirodzena potreba spanku. Ak nam maly skolak chodi spat o 22. hodine, tazko sa mu vstava rano o pol siedmej. ”Ale ona mi o deviatej nezaspi.” Dobre, ale to neznamena, ze jej je lepsie pri televizore ako v posteli. Su tiez deti, ktore maju potrebu spanku trochu vacsiu ako ich rovesnici. Ak vsak treba vstavat rano zavcasu, ina pomoc nie je, len vecer zavcasu do postele.
Budenie krikom az take ucinne nie je – inak by stacilo narobit krik raz, dva razy a uz by dieta vstavalo. Ak nenajdeme iny sposob, zostaneme pri kricani a kazime den sami sebe (ako sa clovek rano naladi, taky den je pred nim), kazime ho dietatu, kazime nas vzajomny vztah, a tiez navodzujeme u dietata odpor ku skole – ved ta sposobuje cely ten ranny cirkus.
Nedam zarucene ucinny sposob budenia skolaka. Kazde dieta je ine a na kazde plati iny sposob. Mozeme skusit odmeny – za kazde bezproblemove vstanie pol hodiny hry na pocitaci, alebo sladkost na desiatu, ci ina odmena. Pre ine je ponaucenim, ked ho zobudime raz a ak pride neskoro do skoly, musi si same niest dosledky. Na mnohe by to vsak neplatilo. Mozno dieta preberie viac zima ako krik – zoberieme mu perinu a otvorime okno. Je to tvrde opatrenie, ale stale lepsie ako krik.
Ten krik je vlastne uz len vyraz bezmocnosti. Ak si raz vecer v pokoji sadneme a porozmyslame, co by na toho nasho sedmospaca mohlo zabrat, urcite sa nam podari nieco vymysliet. Ale chce to uvazovat v pokoji, nie v rannom strese. Ak prvy sposob nepomoze, treba porozmyslat este raz. A – dieta sa musi naucit vstavat same, do zivota to potrebuje. Hadam nechceme, aby nasho syna niekedy kazde rano budila do prace jeho manzelka.

Mgr. Marcela Skultetyova, psychologicka 

Rozpis lekarenskych pohotovostnych sluzieb v Brezne na oktober

1. piatok: Medikament, Kuzmanyho 1, 2. sobota: Vitamin, Nam. M. R. Stefanika 31, 3. nedela: Afrodita, Nam. M. R. Stefanika 8, 4. pondelok: Vitamin, 5. utorok: Lekaren pri nemocnici, s. r. o., Banisko 1, 6. streda: Yzop, Sturova 49, 7. stvrtok: Lekaren pri nemocnici, s. r. o., 8. piatok: Afrodita, 9. sobota: Lekaren pri nemocnici, s. r. o., 10. nedela: Lekaren pri nemocnici, s. r. o., 11. pondelok: Lekaren pri nemocnici, s. r. o., 12. utorok: Lekaren pri nemocnici, s. r. o., 13. streda: Lekaren pri nemocnici, s. r. o., 14. stvrtok: Lekaren pri nemocnici, s. r. o., 15. piatok: Medikament, 16. sobota: Lekaren pri nemocnici, s. r. o., 17. nedela: Lekaren pri nemocnici, s. r. o., 18. pondelok: Vitamin, 19. utorok: Lekaren pri nemocnici, s. r. o., 20. streda: Yzop, 21. stvrtok: Lekaren pri nemocnici, s. r. o., 22. piatok: Afrodita, 23. sobota: Lekaren pri nemocnici, s. r. o., 24. nedela: Yzop, 25. pondelok: Lekaren pri nemocnici, s. r. o., 26. utorok: Lekaren pri nemocnici, s. r. o., 27. streda: Lekaren pri nemocnici, s. r. o., 28. stvrtok: Lekaren pri nemocnici, s. r. o., 29. piatok: Medikament, 30. sobota: Lekaren pri nemocnici, s. r. o., 31. nedela: Medikament.

Kedy vychadza, kedy zapada v oktobri

1. oktobra (vychod Slnka: 6.42, zapad Slnka: 18.18), 2. 6.43, 18.16, 3. 6.45, 18.14, 4. 6.46, 18.12, 5. 6.48, 18.10, 6. 6.49, 18.08, 7. 6.50, 18.06, 8. 6.52, 18.04, 9. 6.53, 18.02, 10. 6.55, 18.00, 11. 6.56, 17.58, 12. 6.58, 17.56, 13. 6.59, 17.54, 14. 7.01, 17.52 (o 4.48 je Mesiac v nove), 15. 7.02, 17.50, 16. 7.04, 17.48, 17. 7.05, 17.46, 18. 7.07, 17.45, 19. 7.08, 17.43, 20. 7.10, 17.41, 21. 7.11, 17.39, 22. 7.13, 17.37, 23. 7.14, 17.35 (o 3.49 Slnko vstupuje do znamenia Skorpion), 24. 7.16, 17.34, 25. 7.17, 17.32, 26. 7.19, 17.30, 27. 7.20, 17.28, 28. 7.22, 17.27 (o 4.23 nastane uplne zatmenie Mesiaca u nas viditelne, o 5.07 je Mesiac v splne), 29. 7.23, 17.25, 30. 7.25, 17.23, 31. 6.27, 16.22 (prechod na SEC).

Mgr. Jozef Pupis