Cas je neuprosny kontrolor rokov. Svojou
neviditelnou, ale trvalou a stalou vsadepritomnostou sa postupne vpisuje do vrasok a sype
striebro do vlasov ludi, aby pripominal svoje jestvovanie i svoje iste a neomylne kroky.
Zakonitosti ludskeho zivota vsak nemozno nerespektovat. Realitu treba prijat a zmierit sa
s nou bez sentimentality a smutku. Kazdy vek ma svoje caro, svoju poeziu, a preto aj jesen
zivota moze byt nadherna. V nemalej miere sa na nej podiela aj spravanie ludi z okolia
seniorov, a to nielen v oktobri, ktory nesie privlastok Mesiac ucty k starsim. Prave na
sklonku oktobra sme sa starsich ludi pytali, ako si ich v tomto mesiaci vsimali ti neskor
narodeni. |
S anketovym mikrofonom
|
Emilia Marcinekova, Brezno:
- V nedelu bolo posedenie pre dochodcov na fare, ale nebola
som tam. Inak na mladez nemozem povedat nic zle. S mladymi doma som spokojna, syn aj
vnucka mi pomahaju nielen v tomto mesiaci. Nedavno som cestovala nabalena s taskami na
Horehron a jedna mlada dievcina mi uvolnila miesto na sedenie. Cize aj dnes sa najdu taki,
ktori maju uctu k starsim.
Terezia Petkova, Brezno:
- Nemam vobec problemy, mladez sa voci mne slusne sprava.
Vystupia sa v autobuse, pozdravia sa. Naozaj nemam zle skusenosti. Myslim si, ze su vedeni
k tomu, aby sa slusne spravali.
Jan Baliak, Gasparovo:
- Viete co, ja osobne si myslim, ze mladi by boli najradsej,
keby nas uz zlikvidovali. Aspon tak sa spravaju. Mozno, ze nie vsetci, nemozeme vsetku
mladez vseobecne odsudit. Mam pocit, ze mladi nas uz nepotrebuju, alebo nechcu. Viem, ze
obecny urad k mesiacu ucty starsich nieco organizoval, ale nebol som tam. Aspon tam si nas
vsimli a spomenuli si.
Zofia Ihringova, Brezno:
- Na fare v nedelu bola nejaka akcia, ale nemohla som ist,
lebo mam choreho muza. Niektori mladi ludia si vazia starsich, ale nie vsetci. Prejavuju
to tym, ze nam daju prednost v autobuse, podrzia dvere a pod. Niektori su skutocne velmi
drzi, ale podla mojich skusenosti je ich malo, vacsinou su slusni. Keby ich niekto
podchytil, urcite by sa dali usmernit.
Elena Peukerova, Brezno:
- Nemozem sa stazovat na mladych, lebo aky pristup ma clovek
k nim, aj oni potom daju taku odpoved. Snazim sa ich pochopit.
O. K., Brezno:
- Mladi sa velmi usluzne k starsim nespravaju. Napriklad, ked
niekde cestujem, spokojne si sedi, ale miesto neuvolni. Ale najdu sa medzi nimi aj dobri
ludia.
Jozef Komiska, Brezno:
- Nezbadal som, ze by v oktobri bola vacsia ucta, ako byva
obycajne. Stale je to rovnake a ide to este k horsiemu. Mladsi na nas starsich vobec
neberu ohlad, ci sa stretnete na chodniku, v obchode, v autobuse. Su sice svetle vynimky,
ale len sem-tam.
(ng, ma)

Co by Sumiacania mohli ukazat turistom,
keby ...?
Kazdy narod ma svojich umelcov, basnikov, vedcov, lekarov,
inzinierov, generalov, vynikajucich sportovcov. Takychto ludi maju samozrejme aj mesta a
dediny. V ramci agroturistiky, rozvoja regionov mi napadla myslienka nielen v Sumiaci, ale
aj v ostatnych obciach spocitat ludi, ktori ziskali vysokoskolske vzdelanie, stali sa
inziniermi, lekarmi, pravnikmi. Ludi, ktori sa v tej-ktorej obci narodili, maju v nej
korene, tak isto ich potomkovia. Prosto vsetkych ludi, na ktorych moze byt ta-ktora obec
hrda. Najst v obci nejake miesto a pri navsteve turistov sa s nim pochvalit. Poslankyna
Obecneho zastupitelstva v Sumiaci mi pri debate argumentovala, ze v Sumiaci mame muzeum
zvonkov Mikulasa Gigaca a ze to staci. Ano, je to - mozem povedat - svetoznama zbierka
zvoncov, ale argumentoval som, ze na nasom namesti je drevenica, ktoru obecny urad dostal
do daru. Uz niekolko rokov stoji nevyuzita. Stoji, ako sa vravi, na lukrativnom mieste. V
minulosti tam bolo len sklenarstvo. Co keby sme v tejto drevenici umiestnili farebne
fotografie vsetkych sumiackych drevenic (do roku 2002 ich bolo vyse 180), fotografie
ludovych umelcov a umelkyn, dokumenty o Sumiacanoch padlych pocas druhej svetovej vojny,
vyznamenania nasho rodaka Michala Petra - Katina, spolubojovnika kpt. Jana Nalepku a
pobocnika byvaleho prezidenta Ludvika Svobodu. Mame len jeho fotografiu s J. Nalepkom a
jeho spolubojovnikmi, ale M. Petro - Katin dostal mnoho vyznamenani, kde su? Myslime, ze
len tato spolocna fotografia a pamatna tabula v zakladnej skole nestacia. Ved byvaly
prezident L. Svoboda vo svojej knihe Z Buzuluku do Prahy spomina a generalovi Viestovi,
organizatorovi SNP, hovori: ,,Vies co, ty si z Revucej a M. Petro - Katin je zo Sumiaca,
takze ste skoro rodaci, tak si ho ako pobocnika nechaj ty."
Minule som navstivil byvaleho veduceho suboru Sumiacan Jana Molenta. Subor vznikol
v roku 1957, ziskal vela republikovych, ale aj medzistatnych vyznamenani, diplomov,
vecnych darov. Niektore vyznamenania a diplomy su sice v kniznici, tri valasky ako odmenu
suboru mal J. Molent len tak ulozene v kute jeho obyvacky. Nebolo by dobre vyznamenania,
diplomy, vecne ceny, fotografie suboru a ostatne veci sustredit do tejto drevenice a pri
navsteve turistov sa s nimi pochvalit? Asi nie. Kde je chyba?
Nerad to pisem, ale v roku 1937 byvala zandarska stanica v obci hlasila na okres:
Sumiac je dedinou alkoholikov (co je zrejme aj teraz trosku pravda); dedinou nabozenskych
neznasanlivcov (to uz nie je pravda); dedinou analfabetov (co uz vobec nie je pravda);
dedinou pisatelov anonymov (co je pravda, pretoze tych anonymov je stale vela aj teraz).
Analfabetov v Sumiaci nemame. Od jeho vzniku do roku 2003 vysokoskolske vzdelanie ziskalo
vyse 200 Sumiacanov, mnohi ziskali aj vedecku hodnost, napr. Ing. Zoja Cutkova - Zrakova,
CSc., doc. Ing. Jozef Zrak, CSc., doc. Ing. Fedor Cupka, CSc., doc. Ing. Mikulas Bosela,
CSc., doc. Ing. Mikulas Rybar, CSc., ktory mimochodom ako prvy Sumiacan napisal odbornu
knihu pre dostojnikov nielen slovenskej armady. Sumiac ma aj pat plukovnikov: Stefan Filo,
Mikulas Rybar, Juraj Fujka, JUDr. Michal Duraj, Dusan Kapusnak. Sumiacania vynikali aj v
sporte: Juraj Krivan - zasluzily majster sportu v parasutizme, v roku 1956 majster sveta v
zoskoku padakom v Moskve. Okrem inych cien vtedy dostal aj televizor, ktory sa vraj
nachadza v jeho dome na povale. Nemohli by sme ho v drevenici vystavit ako raritu? Dalsi
Sumiacan Martin Svagerko ma titul zasluzily majster sportu, majster sveta v skoku na
lyziach. Jozef Cernak je majstrom sportu v zapaseni, tak isto Martin Gazur. Urcite ina
dedina na Horehroni nema viac majstrov sportu.
Do drevenice by som dal aj krosna, cerefendy, nitelnice a ostatne veci, ktore sa
pouzivali pri tkani kobercov (v minulosti vyse 400 zien tkalo pokrovce, dnes sotva 30). Na
dvor by som umiestnil vozy, pluhy, brany a pod.
Pomaly, ale isto sa vsetko meni. Dedina pustne, vyludnuje sa, pocet obyvatelov
rapidne klesa, pocet Romov vsak rapidne stupa. Stare drevenice buraju. Este stastie, ze
mestski ludia si v Sumiaci kupuju drevenice.
Mozno, ze je to len moj sen, fatamorgana, ale turisti, ktorych za rok odhadujem
najmenej 4000, pri navsteve Kralovej hole by sa urcite potesili aj prehliadkou tejto
drevenice na namesti.
Vladimir Cupka
Slova chvaly i kritiky
V oktobri som s chorou dcerou stravila pat dni v detskom
oddeleni breznianskej nemocnice. Mesiac predtym som so synom lezala v nemocnici v Banskej
Bystrici, takze mozem porovnavat. Kym v B. Bystrici je ovela lepsie vybavenie, je to tam
pestrejsie, deti maju k dispozicii hry, pocitace, no pristup lekarov k detom je
autoritativny. V Brezne si obdiv a uctu zasluzi primarka, lekari, vrchna sestra,
sestricky, personal detskeho oddelenia, ktori k detom maju priatelsky vztah. Napriek
vsetkym povinnostiam a tazkym podmienkam su k detom viac ako mili. Nahradzaju im matky,
ucitelky, vychovavatelky, kamaratky vzdy s prijemnym usmevom na tvari. Nebyt roznych
nedostatkov, s dcerkou som sa v tomto oddeleni citila viac ako dobre. Teraz k tym
nedostatkom: v izbach je zima, maju malo teplomerov, plienok, chybaju nocne lampy,
lampase, strava by mohla byt bohatsia a pestrejsia, chyba pestrost, farebnost oblecenia v
postielkach a posteliach, obrazky na stenach, vacsi televizor a pohovka, pocitac aj na
vikend, rozne hry, hracky, knihy a hygienicke zariadenia pre matky, napriklad aj
miestnost, kde by si mohli uvarit kavu.
Preco o tomto vsetkom pisem? Chcela by som poprosit podnikatelov, ale aj beznych
ludi, aby tomuto oddeleniu pomohli. Nemusi to byt len financna pomoc, urcite potesi kazda
malickost. Pani primarka alebo vrchna sestra urcite poradia, co najnutnejsie potrebuju.
Myslim si, ze keby mali take vybavenie ako ich kolegovia v Banskej Bystrici, nemusela by
som pisat slova kritiky, ale len samej chvaly. Aj tak im dakujem za vsetko, co pre nase
deti robia.
Janka Svantnerova
Oslava Mesiaca ucty k starsim
Kazdy rok si oktober pripominame ako Mesiac ucty k starsim.
Je chvalyhodne, ze nasa spolocnost nezabuda na tych, ktori vytvorili nemale materialne a
duchovne hodnoty pre mladsie generacie.
V Bacuchu sa oslavy uskutocnili v nedelu 24. oktobra. Ich organizatorom bol obecny
urad v spolupraci s Jednotou dochodcov. Ako hostia boli pritomni aj clenovia Jednoty
dochodcov z Bravacova a Zavadky nad Hronom. Cely program uvadzala moderatorka Mgr. Maria
Cesnakova. Na uvod sa milymi a povzbudivymi slovami prihovoril starosta obce Stanislav
Medved. Ako prva s aktualnou basnou vystupila Bozena Durcikova. Dochodcov prisli pozdravit
aj ziacky zakladnej skoly. V humornej groteske sa predstavili Margita Olostiakova a
Rozalia Tomajkova. O hudobnu cast tohto posedenia sa postaral Julius Garaj. Program
spestrili clenky spevokolu Nadeje zo Zavadky. V druhej polovici programu sme sa zapocuvali
do piesni v podani zmiesaneho spevackeho zboru pri JDS v Bacuchu, na harmonike sprevadzal
Matej Kan. Basen O pastierke predniesol dochodca Viliam Ambroz z Bravacova. S humornymi
scenkami vystupili aj dochodkyne zo Zavadky.
Cas ubehol velmi rychlo. Na zaver Mgr. M. Cesnakova vyslovila zelanie: ,,Prave v
Mesiaci ucty k starsim treba nahlas povedat slova vdaky a ucty vsetkym dochodcom nasej
obce ako i hostujucim dochodcom. Dakujeme vam a do dalsich rokov vam zelame vela stastia a
optimizmu, vytrvalost a veselu mysel. A to vsetko podporene dobrym a pevnym zdravim."
Mgr. Zuzana Piliarova, tajomnicka ZO JDS
Bacuch |