Festival Hudobna jesen je pozoruhodnou, ba dalo by sa povedat prestiznou akciou, na ktoru mozu byt vsetci Valastania pysni a ktorou dokazuju, ze im umenie a umelecka tvorba nie su cudzie. Dokazom tychto faktov je aj nadmieru vysoka a pocetna ucast na slavnostnom otvoreni 26. septembra. Prvym a naozaj reprezentativnym bolo vystupenie Miesaneho spevackeho zboru pri miestnom odbore Matice slovenskej. Hostom festivalu bola folklorna skupina Ciertaz z Nemeckej. Koncert obohatila vystavka ludovych umeleckych remesiel obcanov Valaskej instalovana vo vestibule kulturneho domu.
Tretieho oktobra navstivil Valasku a festival nevidiaci hudobnik, skladatel a spevak Milan Kvietok z Brezna so skupinou Blindman. V ten isty den podium kulturneho domu patrilo aj heligonkarovi Jozefovi Pancikovi a jeho trojrocnemu vnukovi Petkovi, ktory v roztomilom obleceni v kroji zaspieval par pesniciek, cim si zaistil velky uspech a potlesk. O tyzden v tej istej sale sa divakom predstavili ziaci a ucitelia Zakladnej umeleckej skoly z Valaskej. Ich koncert predvedeny takmer na profesionalnej urovni festival velmi obohatil. Mladez 16. oktobra v Hostinci pod Ubocou nesporne ocenila diskoteku s folkovou skupinou Tucna Anca, znamou svojim humorom, ktory privadza vsetkych k optimizmu a prijemnej nalade. Sedemnasteho oktobra sa divakom predstavil detsky spevacky zbor Lastovicka. Lastovicka je velmi uspesny a v sirokom okoli znamy spevacky zbor krestanskej mladeze, hoci spieva piesne nielen nabozenskeho charakteru. Jej koncert nepatril len festivalu Hudobna jesen, ale aj seniorom pri prilezitosti Mesiaca ucty k starsim.
Festival Hudobna jesen Valaska 2004 skoncil v nedelu 24. oktobra koncertom Dychovej hudby a Miesaneho spevackeho zboru pri miestnom odbore Matice slovenskej. Zlatym klincom programu bolo vystupenie spevackej skupiny s horehronskymi spevmi. Pocas piatich nedelnych popoludni sa divakom prihovarala moderatorka Mgr. Stevka Piliarova, ktora milym a bezprostrednym prejavom dokazala vycarit prijemnu, sviatocnu atmosferu kazdeho koncertu.

(rf)

S dramaturgom, reziserom a teatrologom PhDr. Janom Sladeckom

na prahu premiery

Pochadza z Myjavy (1951), zije v Bratislave, je zenaty, ma tri deti. Zaciatkom sedemdesiatych rokov minuleho storocia ucinkoval ako herec, scenograf a reziser v Divadelnom subore Brezinka v Jablonke pri Myjave, potom v Myjavskom ludovom divadle. Po skonceni studia divadelnej vedy na DF VSMU v Bratislave (1981) jedenast sezon bol dramaturgom cinohry SND. Posobil ako reziser v DJZ v Presove a v DJGT vo Zvolene. Pohostinsky reziroval v DAB v Nitre, v DSNP v Martine a v DJP v Trnave. V sucasnosti sa ako teatrolog - historik v Divadelnom ustave v Bratislave venuje problematike a vyskumu dejin slovenskeho profesionalneho divadla. Popri aktivitach v profesionalnom divadle sa v minulosti aktivne zucastnoval aj na diani v ochotnickom divadle ako clen odbornych porot. Pocas tohto obdobia mal prilezitost uz vyse desatrocia spoznavat i umelecke snazenia breznianskych divadelnych ochotnikov. Najnovsie s nimi nastudoval hru J. G. Tajovskeho Novy zivot, ktorej premiera bude v sobotu 6. novembra. Nas host PhDr. Jan Sladecek.

o Preco opat ochotnicke divadlo a preco prave Brezno?

- Vsetci to poznate z vlastnej skusenosti - aj v mojej navsteve Brezna zohrala hlavnu ulohu pani Nahoda, ktorej skutocne meno ma podobu dvoch slovenskych dramatikov, obidvoch v Brezne dobre znamych: Peter Kovacik a J. G. Tajovsky. Autor slavnej Krcmy Pod zelenym stromom poslal breznianskym ochotnikom novu hru s poziadavkou, aby ju ,,moja malickost" priviedla na javiskovy svet. Mna vsak tento novy Kovacikov ,,opus" neoslovil a ako som sa dozvedel ani ,,Chalupkovcov". Z nahodneho kontaktu zostala vo vzduchu visiet otazka o eventualnej moznej spolupraci - ci by som mal zaujem i ,,nieco ine" v Brezne spachat a ci im to ,,nieco ine", pre nich zaujimave, mozem ponuknut. A tu vstupila do hry druha cast nahody: na tento rok pripada 130. vyrocie narodenia nasho skveleho dramatika J. G. Tajovskeho. Pripomenul som tento fakt a zaroven aj jeho dramu Novy zivot. Po dlhom internom rozhodovani v subore bol Tajovsky prijatelny, Novy zivot tiez a na moje prekvapenie i ja. A aby som neostal dlznikom na prvu polovicu otazky - preco opat ochotnicke divadlo? - a doplnil tak predoslu cast, len strucne: Ochotnicke divadlo pre mna bolo a dufam, ze i ostane niecim, ako je pre nas zriedlo cistej pramenistej vody. A ked je organizmus zahlieneny ,,civilizacnymi chemikaliami", citime vzdy v sebe potrebu napit sa z cisteho pramena a osviezit sa aj takto. Na druhej strane samotne ochotnicke divadlo malo z tvorivych stretnuti ochotnikov s profesionalmi velky zisk - priezracny pramen, ktory sa meandrami rozlieval po povrchu do roznych stran, vyrazne prehlbil svoje koryto a ziskal na vacsej sile - na osoh nas vsetkych.

o Preco prave Novy zivot?

- Osobne by som si Tajovskeho vyrocie rad pripomenul jeho ,,malymi dramami" - tie vsak v Brezne v minulosti s velkym uspechom hrali. O zname veci - Zensky zakon ci Statky - zmatky - som zaujem nejavil, a tak zostal Novy zivot, ktory je nepravom odsuvany z predprevratovej Tajovskeho dramatickej tvorby na okraj profesionalneho i ochotnickeho zaujmu. Dalsi dovod: v Brezne sa tento text uz davno neuvadzal a najdolezitejsi dovod - na zaklade poznania breznianskeho suboru som nadobudol dojem, ze by sa tu tato velmi komplikovana Tajovskeho ,,osudova" drama dala kvalitne obsadit. To, ako vsetci zo skusenosti vieme, byva nielen v ochotnickom, ale aj v profesionalnom divadle prvym predpokladom komunikativneho vysledku. A o to nam vsetkym spolocne ide.

Dusan Karako