30. NOVEMBER 2004 Strana 3

STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

Vichrica, ktora sa Slovenskom prehnala v piatok 19. novembra, zanechala po sebe kalamitu. Vysoke Tatry su znicene. Niekolkohodinovy narazovy vietor zmenil najvacsie slovenske turisticke centrum na mesacnu krajinu. Okrem Vysokych Tatier vsak vichrica obrovske skody napachala aj na Orave a na Horehroni, kde svojim rozsahom prekonala veternu katastrofu z 8. jula 1996. Na pomoc Vysokym Tatram, ale aj Horehroniu boli zriadene financne ucty. Pat dni po katastrofe sme v uliciach Brezna zaznamenavali vypovede ludi, pricom sme zistovali aj ich ochotu financne prispiet na obnovu Vysokych ci Nizkych Tatier.


S anketovym mikrofonom


o vichrici, ktora nicila

Milan Vais, robotnik, Brezno:

- Je to obrovska skoda. Nasledkami vichrice nase okolie velmi utrpelo. Vo Vysokych Tatrach i v horach na Horehroni vznikli velke skody. Keby som momentalne nebol financne zatazeny, urcite by som do zbierky niecim prispel. Teoreticky je to jedno, pomoc je potrebna vsade, ale skor by som prispel asi nasim horam, pretoze tu zijem.

Emilia Melicherova, dochodkyna, Brezno:

- Je to hrozna tragedia, ktora postihla cele Slovensko. Nielen vo Vysokych Tatrach, ale aj na Horehroni su obrovske skody. O financnych zbierkach som uz citala, s manzelom sa porozpravam a urcite prispejeme, rozhodneme sa komu.

Pavel Sykora, dochodca, Podbrezova:

- Pre cele Slovensko je to tazke bremeno, ktore budeme dlho splacat. Dlho potrva, kym to dokoncime. Samozrejme, zbierky su dobre, aby ludia pri odstranovani nasledkov tejto tazkej kalamity mohli pomoct. Ako dochodca uz nemozem vsade prispiet, ale ja dam prednost Nizkym Tatram. Vcera som videl v televizii, ze na Certovici su obrovske skody a budu este vacsie, pretoze sa zachranari nedostali do vsetkych dolin. Je to velka tragedia pre cele Slovensko. Problemy budu aj v cestovnom ruchu, z ktoreho mala krajina prijmy.

Karel Jech, udrzbar, Brezno:

- Situaciu sledujem v televizii. Viac sa dozvieme, ked sa na miesto kalamity pojdeme pozriet vlastnymi ocami. Je to hrozne, ale taketo katastrofy sa cyklicky opakuju. Podobna bola v Tatrach v roku 1915, cize nie je to nic vynimocne. Zhruba raz za 90 - 100 rokov pride nieco take. Mrzi ma, ze sa preferuju len Vysoke Tatry, ked u nas bola skoro rovnaka skoda. Ved Certovica je dodnes neprejazdna. Ked sa rozhodnem prispiet nejakou sumou do zbierky, bude to pre Certovicu.

Janka Stulajterova, na materskej dovolenke, Brezno:

- V case, ked bola u nas vichrica, som bola na navsteve, kde to bolo miernejsie. Je to hrozne, videla som to v televizii. Do zbierky urcite prispejeme.

Dana Gordulicova, farmaceutka, Brezno:

- Co sa stalo, je samozrejme hrozne pre vsetkych, lebo Vysoke Tatry su pre nas srdcovou zalezitostou. Aj u nas na Certovici je to strasne, slovami sa to jednoducho neda ani opisat a peniazmi zaplatit skody. Vsetci ludia, ktori boli postihnuti a odrezani od sveta, potrebuju pomoc, takisto aj postihnute lesy. Tazko sa rozhodnut, kde prispiet.

(ng, ma)

 hcitpisu.jpg (8894 bytes)

 

Uz aj v Predajnej mame detskeho milionara

A to dokonca styroch - Maja Ramaja, Tomasa Horvatha, Katku Sagatovu a Evku Mamojkovu. Nech vas neprekvapi toto konstatovanie. Nepatrala som po tych naozajstnych. Ide o milionarov, ktorym postacili vyhry na garantovanych hraniciach 5000, 100 000, 1 000 000 korun, skolske potreby ci pomocky, sladkosti a ine odmeny. Tieto do sutaze poskytol nas sponzor a obec.
Teraz nieco k tomuto peknemu podujatiu. V piatok 12. novembra sa po prvykrat u nas sutazilo formou televizneho Milionara. Sutaz sa uskutocnila v spolocenskom dome pod zastitou kulturnej komisie. Celkova priprava bola pomerne narocna, ci uz vyberom otazok alebo celeho technickeho zabezpecenia. Vzdy napomocny Lubos Ofukany vyborne moderoval cely program. Pri zabezpecovani pocitacovej techniky este pomahal Michal Daxner. Otazky pripravili B. Sulkova a L. Ofukany. Sutazilo dvanast deti od stvrteho po piaty rocnik. Otazky si zrebovali. Otazky, ktore si vybrali, zadali do pocitaca a uz nic nebranilo skvelej atmosfere, ktoru vytvorilo takmer sto divakov. Po ukonceni sutaze mali ziaci diskoteku s tombolou a obcerstvenim. Aj ked cien do tomboly bolo hodne, predsa ostalo este vela sklamanych tvariciek. Mozno by sa aj s tymto dalo nieco robit, vytvorit fond, kde by pocas roka nasi sponzori blizki i vzdialeni obcas nieco poskytli. Ved by to bolo len pre nase deti. Do tanca hrali Jozef Krajci a Stanislav Hlasnik. Dozor mali clenky kulturnej komisie Jana Rusnakova, Marta Dudova, Anna Mikloskova, Anna Giertlova.
Odpoludnie sa vydarilo, deti boli spokojne a nadsene a navyse si prehlbili aj svoje vedomosti.

(am)

 

Krasne popoludnie v Osrbli

Strnasteho novembra prezili obyvatelia Osrblia krasne nedelne popoludnie. V hoteli Biatlon sa stretli nielen starsi obyvatelia obce, ale aj rodicia Cernakovci so svojim synom Adamkom, ktoreho starosta Ladislav Pancik uvital do zivota. Rodicom poprial pri jeho vychove vela trpezlivosti, zdravia a malemu Adamkovi krasne a stastne detstvo. Starosta sa prihovoril aj jubilantom Pavlovi Schwarzbacherovi, Stanislavovi Schwarzbacherovi, Tekle Knazikovej, Valerii Knazikovej, Eve Schwarzbacherovej, Lydii Spisiakovej a Margite Danisovej, ktori oslavili okruhle vyrocia. Aj ked s mensim oneskorenim, ale o to uprimnejsie pri prilezitosti Mesiaca ucty k starsim privitali aj obcanov starsich ako osemdesiat rokov, ale i mladsich. O dobru naladu a kulturny program sa postarali Eva Bruchackova, Miroslava Potancokova a Martinko Vetrak.
Vsetkym jubilantom este raz blahozelame a dufame, ze takychto stretnuti bude este vela. Dakujeme aj organizatorom tohto posedenia.

(mp)

 

Vietor “odbalil” strechu zakladnej skoly ako sardinky

Jasenie. Nizkotatranska obec pod Chabencom, kde nekonci, ale zacina svet. Nuz, v tejto obci dobri ludia este ziju! Ale podme pekne po poriadku.
Vsetci na vlastnej kozi sme zazili silu vetra, predpovedaneho na piatok 19. novembra. Zaistili sme vsetky okna, dvere a zaliezli do svojich domovov. V neskorych vecernych hodinach vietor utichol. Moj manzel vsak nemal pokoja a vybral sa na obhliadku obce. “Pozri sa aj na skolu!”, kricim za nim do chodby. S poznamkou “Ved co by sa mohlo na skole stat”, nastartoval auto. Zistenia z jeho obhliadky vobec neboli lichotive. Vietor “odbalil” strechu na zakladnej skole ako sardinky. Co robit? Pripravila som vyzvu do obecneho rozhlasu a cakala som s malou dusickou, ci niekto pride. A prisli! Otcovia, stari otcovia, sucasni i byvali ziaci. Zniceny plech odstranili, strechu zabezpecili. Kto su vsak nasi hrdinovia? Su to J. Havran, M. Horcik, p. Hambalek, p. Jariabka, M. Sanitra, P. Luptak, p. Sarina st., T. Sarina, Ing. M. Sarina, M. Zohn, L. Kotlar, D. Makovic, L. Handlir, P. Chamko, M. Malcek, J. Pupala a J. Buda. Velke usilie pri odstranovani nasledkov vyvinuli  nase deti. Zbierali roztratene kusy zo strechy, nosili dosky a iny potrebny material. Aj preto patri podakovanie surodencom Matusovi, Palkovi a Samkovi Luptakovcom, Patrikovi a Zdenke Chamkovcom, Tomasovi Kucerovi, Dusanovi Makovicovi, Simonovi Handlirovi, Jakubovi Sarinovi a Michalovi Sanitrovi. Prave Misko, ziak osemrocneho gymnazia, vyslovil nahlas dovod svojej pomoci: “Ved je to moja obcianska povinnost”. O obcerstvenie premrznutych “zachranarov” sa postarala Janka Sarinova a Klarika Kordikova. Velka vdaka!
Nuz, v tejto obci dobri ludia este ziju!

Mgr. Marika Budova, riaditelka Zakladnej skoly Jasenie

  

Stretnutie seniorov Horehronia

Zaciatkom novembra sa v Mestskom dome kultury v Brezne uskutocnilo stretnutie clenov vyborov ZO JDS z okresu Brezno. Zucastnilo sa na nom asi 120 seniorov z Bacucha, Bravacova, Brezna, Hronca, Jasenia, Michalovej, Podbrezovej, Pohronskej Polhory a Valaskej.
Vsetkym zucastnenych privital predseda OO JDS v Brezne Tibor Gilla, ktory zdoraznil, ze je to prve taketo stretnutie v okrese za ucelom vzajomneho spoznania. Predstavil predsedov jednotlivych organizacii a potom strucne zhodnotil aktivity seniorov v ramci okresu. Boli to najma Okresna prehliadka suborov a jednotlivcov seniorov v Bacuchu a Okresny zraz turistov seniorov v Jaseni. Obe akcie mali vybornu uroven. Okrem toho kazda zakladna organizacia robi dalsie aktivity pre svojich clenov.
Pri tejto prilezitosti boli odovzdane aj dakovne listy jubilujucim clenom. Antonia Gampeova z Hronca k svojmu jubileu (osemdesiat rokov) a za svoju cinnost v JDS dostala od KO JDS vyznamenanie 2. stupna. Potom predseda okresnej organizacie zazelal vsetkym hlavne pevne zdravie a vela uspechov pri priprave dalsich akcii pre vsetkych seniorov v obciach Horehronia.
Posedenie sprijemnili clenovia spevackej skupiny Jesen zivota z Bravacova. Predstavili sa prednesom poezie a peknymi piesnami v sprievode harmoniky Viliama Ambroza. Odmenou im bol potlesk pritomnych. Cele posedenie sprijemnil hudbou Jozef Ambroz a veru seniori neodolali peknym tanecnym melodiam. Nechybala ani tombola, hoci skromna, ale vsetci sa jej potesili. Seniori sa rozchadzali s prijemnym pocitom pekne straveneho podvecera.

Mgr. Maria Cesnakova

 

Tesime sa na Mikulasa

Ako prichadzaju chladnejsie dni, deti si uvedomuju, ze sa blizi zima a so zimou neodmyslitelna navsteva Mikulasa a vytuzene Vianoce. Pripominaju si to kazdy den v skolke pri nacviku programu, ktorym sa chystaju potesit a privitat Mikulasa. Ale nielen Mikulasovi zaspievaju piesne, zarecituju basne, ci zahraju divadielko, ale potesia aj starsich spoluobcanov obce, ktori sa na deti pridu pozriet do miestnej kinosaly. Ved co moze byt krajsie, ako vidiet na ich tvarach usmev a uznanie. Ich radostne reakcie pozname z vystupovania v Dome dochodcov v Hronci pri prilezitosti mesiaca ucty k starsim ci z akcie, ktoru sme pripravili v materskej skole pre ich stare mamicky a starych otcov.
Tesime sa, ze ich znovu potesime.

Kolektiv Materskej skoly na Ulici 29. augusta v Hronci


STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT