Vichrica, ktora sa Slovenskom prehnala v
piatok 19. novembra, zanechala po sebe kalamitu. Vysoke Tatry su znicene. Niekolkohodinovy
narazovy vietor zmenil najvacsie slovenske turisticke centrum na mesacnu krajinu. Okrem
Vysokych Tatier vsak vichrica obrovske skody napachala aj na Orave a na Horehroni, kde
svojim rozsahom prekonala veternu katastrofu z 8. jula 1996. Na pomoc Vysokym Tatram, ale
aj Horehroniu boli zriadene financne ucty. Pat dni po katastrofe sme v uliciach Brezna
zaznamenavali vypovede ludi, pricom sme zistovali aj ich ochotu financne prispiet na
obnovu Vysokych ci Nizkych Tatier. |
S anketovym mikrofonom
|
Milan Vais, robotnik, Brezno:
- Je to obrovska skoda. Nasledkami vichrice nase okolie velmi
utrpelo. Vo Vysokych Tatrach i v horach na Horehroni vznikli velke skody. Keby som
momentalne nebol financne zatazeny, urcite by som do zbierky niecim prispel. Teoreticky je
to jedno, pomoc je potrebna vsade, ale skor by som prispel asi nasim horam, pretoze tu
zijem.
Emilia Melicherova, dochodkyna, Brezno:
- Je to hrozna tragedia, ktora postihla cele Slovensko.
Nielen vo Vysokych Tatrach, ale aj na Horehroni su obrovske skody. O financnych zbierkach
som uz citala, s manzelom sa porozpravam a urcite prispejeme, rozhodneme sa komu.
Pavel Sykora, dochodca, Podbrezova:
- Pre cele Slovensko je to tazke bremeno, ktore budeme dlho
splacat. Dlho potrva, kym to dokoncime. Samozrejme, zbierky su dobre, aby ludia pri
odstranovani nasledkov tejto tazkej kalamity mohli pomoct. Ako dochodca uz nemozem vsade
prispiet, ale ja dam prednost Nizkym Tatram. Vcera som videl v televizii, ze na Certovici
su obrovske skody a budu este vacsie, pretoze sa zachranari nedostali do vsetkych dolin.
Je to velka tragedia pre cele Slovensko. Problemy budu aj v cestovnom ruchu, z ktoreho
mala krajina prijmy.
Karel Jech, udrzbar, Brezno:
- Situaciu sledujem v televizii. Viac sa dozvieme, ked sa na
miesto kalamity pojdeme pozriet vlastnymi ocami. Je to hrozne, ale taketo katastrofy sa
cyklicky opakuju. Podobna bola v Tatrach v roku 1915, cize nie je to nic vynimocne. Zhruba
raz za 90 - 100 rokov pride nieco take. Mrzi ma, ze sa preferuju len Vysoke Tatry, ked u
nas bola skoro rovnaka skoda. Ved Certovica je dodnes neprejazdna. Ked sa rozhodnem
prispiet nejakou sumou do zbierky, bude to pre Certovicu.
Janka Stulajterova, na materskej dovolenke, Brezno:
- V case, ked bola u nas vichrica, som bola na navsteve, kde
to bolo miernejsie. Je to hrozne, videla som to v televizii. Do zbierky urcite prispejeme.
Dana Gordulicova, farmaceutka, Brezno:
- Co sa stalo, je samozrejme hrozne pre vsetkych, lebo Vysoke
Tatry su pre nas srdcovou zalezitostou. Aj u nas na Certovici je to strasne, slovami sa to
jednoducho neda ani opisat a peniazmi zaplatit skody. Vsetci ludia, ktori boli postihnuti
a odrezani od sveta, potrebuju pomoc, takisto aj postihnute lesy. Tazko sa rozhodnut, kde
prispiet.
(ng, ma)
Uz aj v Predajnej mame detskeho milionara
A to dokonca styroch - Maja Ramaja, Tomasa Horvatha, Katku
Sagatovu a Evku Mamojkovu. Nech vas neprekvapi toto konstatovanie. Nepatrala som po tych
naozajstnych. Ide o milionarov, ktorym postacili vyhry na garantovanych hraniciach 5000,
100 000, 1 000 000 korun, skolske potreby ci pomocky, sladkosti a ine odmeny. Tieto do
sutaze poskytol nas sponzor a obec.
Teraz nieco k tomuto peknemu podujatiu. V piatok 12. novembra sa po prvykrat u nas
sutazilo formou televizneho Milionara. Sutaz sa uskutocnila v spolocenskom dome pod
zastitou kulturnej komisie. Celkova priprava bola pomerne narocna, ci uz vyberom otazok
alebo celeho technickeho zabezpecenia. Vzdy napomocny Lubos Ofukany vyborne moderoval cely
program. Pri zabezpecovani pocitacovej techniky este pomahal Michal Daxner. Otazky
pripravili B. Sulkova a L. Ofukany. Sutazilo dvanast deti od stvrteho po piaty rocnik.
Otazky si zrebovali. Otazky, ktore si vybrali, zadali do pocitaca a uz nic nebranilo
skvelej atmosfere, ktoru vytvorilo takmer sto divakov. Po ukonceni sutaze mali ziaci
diskoteku s tombolou a obcerstvenim. Aj ked cien do tomboly bolo hodne, predsa ostalo este
vela sklamanych tvariciek. Mozno by sa aj s tymto dalo nieco robit, vytvorit fond, kde by
pocas roka nasi sponzori blizki i vzdialeni obcas nieco poskytli. Ved by to bolo len pre
nase deti. Do tanca hrali Jozef Krajci a Stanislav Hlasnik. Dozor mali clenky kulturnej
komisie Jana Rusnakova, Marta Dudova, Anna Mikloskova, Anna Giertlova.
Odpoludnie sa vydarilo, deti boli spokojne a nadsene a navyse si prehlbili aj svoje
vedomosti.
(am)
Krasne popoludnie v Osrbli
Strnasteho novembra prezili obyvatelia Osrblia krasne nedelne
popoludnie. V hoteli Biatlon sa stretli nielen starsi obyvatelia obce, ale aj rodicia
Cernakovci so svojim synom Adamkom, ktoreho starosta Ladislav Pancik uvital do zivota.
Rodicom poprial pri jeho vychove vela trpezlivosti, zdravia a malemu Adamkovi krasne a
stastne detstvo. Starosta sa prihovoril aj jubilantom Pavlovi Schwarzbacherovi,
Stanislavovi Schwarzbacherovi, Tekle Knazikovej, Valerii Knazikovej, Eve
Schwarzbacherovej, Lydii Spisiakovej a Margite Danisovej, ktori oslavili okruhle vyrocia.
Aj ked s mensim oneskorenim, ale o to uprimnejsie pri prilezitosti Mesiaca ucty k starsim
privitali aj obcanov starsich ako osemdesiat rokov, ale i mladsich. O dobru naladu a
kulturny program sa postarali Eva Bruchackova, Miroslava Potancokova a Martinko Vetrak.
Vsetkym jubilantom este raz blahozelame a dufame, ze takychto stretnuti bude este
vela. Dakujeme aj organizatorom tohto posedenia.
(mp)
Vietor odbalil strechu zakladnej skoly
ako sardinky
Jasenie. Nizkotatranska obec pod Chabencom, kde nekonci, ale
zacina svet. Nuz, v tejto obci dobri ludia este ziju! Ale podme pekne po poriadku.
Vsetci na vlastnej kozi sme zazili silu vetra, predpovedaneho na piatok 19.
novembra. Zaistili sme vsetky okna, dvere a zaliezli do svojich domovov. V neskorych
vecernych hodinach vietor utichol. Moj manzel vsak nemal pokoja a vybral sa na
obhliadku obce. Pozri sa aj na skolu!, kricim za nim do chodby.
S poznamkou Ved co by sa mohlo na skole stat, nastartoval auto. Zistenia
z jeho obhliadky vobec neboli lichotive. Vietor odbalil strechu na
zakladnej skole ako sardinky. Co robit? Pripravila som vyzvu do obecneho rozhlasu a cakala
som s malou dusickou, ci niekto pride. A prisli! Otcovia, stari otcovia, sucasni
i byvali ziaci. Zniceny plech odstranili, strechu zabezpecili. Kto su vsak nasi
hrdinovia? Su to J. Havran, M. Horcik, p. Hambalek, p. Jariabka, M. Sanitra, P. Luptak, p.
Sarina st., T. Sarina, Ing. M. Sarina, M. Zohn, L. Kotlar, D. Makovic, L. Handlir, P.
Chamko, M. Malcek, J. Pupala a J. Buda. Velke usilie pri odstranovani nasledkov
vyvinuli nase deti. Zbierali roztratene kusy zo strechy, nosili dosky a iny
potrebny material. Aj preto patri podakovanie surodencom Matusovi, Palkovi a Samkovi
Luptakovcom, Patrikovi a Zdenke Chamkovcom, Tomasovi Kucerovi, Dusanovi Makovicovi,
Simonovi Handlirovi, Jakubovi Sarinovi a Michalovi Sanitrovi. Prave Misko, ziak
osemrocneho gymnazia, vyslovil nahlas dovod svojej pomoci: Ved je to moja obcianska
povinnost. O obcerstvenie premrznutych zachranarov sa postarala
Janka Sarinova a Klarika Kordikova. Velka vdaka!
Nuz, v tejto obci dobri ludia este ziju!
Mgr. Marika Budova, riaditelka Zakladnej
skoly Jasenie
Stretnutie seniorov Horehronia
Zaciatkom novembra sa v Mestskom dome kultury
v Brezne uskutocnilo stretnutie clenov vyborov ZO JDS z okresu Brezno.
Zucastnilo sa na nom asi 120 seniorov z Bacucha, Bravacova, Brezna, Hronca, Jasenia,
Michalovej, Podbrezovej, Pohronskej Polhory a Valaskej.
Vsetkym zucastnenych privital predseda OO JDS v Brezne Tibor Gilla, ktory
zdoraznil, ze je to prve taketo stretnutie v okrese za ucelom vzajomneho spoznania.
Predstavil predsedov jednotlivych organizacii a potom strucne zhodnotil aktivity
seniorov v ramci okresu. Boli to najma Okresna prehliadka suborov a jednotlivcov
seniorov v Bacuchu a Okresny zraz turistov seniorov v Jaseni. Obe akcie
mali vybornu uroven. Okrem toho kazda zakladna organizacia robi dalsie aktivity pre
svojich clenov.
Pri tejto prilezitosti boli odovzdane aj dakovne listy jubilujucim clenom. Antonia
Gampeova z Hronca k svojmu jubileu (osemdesiat rokov) a za svoju cinnost
v JDS dostala od KO JDS vyznamenanie 2. stupna. Potom predseda okresnej organizacie
zazelal vsetkym hlavne pevne zdravie a vela uspechov pri priprave dalsich akcii pre
vsetkych seniorov v obciach Horehronia.
Posedenie sprijemnili clenovia spevackej skupiny Jesen zivota z Bravacova.
Predstavili sa prednesom poezie a peknymi piesnami v sprievode harmoniky Viliama
Ambroza. Odmenou im bol potlesk pritomnych. Cele posedenie sprijemnil hudbou Jozef Ambroz
a veru seniori neodolali peknym tanecnym melodiam. Nechybala ani tombola, hoci
skromna, ale vsetci sa jej potesili. Seniori sa rozchadzali s prijemnym pocitom pekne
straveneho podvecera.
Mgr. Maria Cesnakova
Tesime sa na Mikulasa
Ako prichadzaju chladnejsie dni, deti si uvedomuju, ze sa
blizi zima a so zimou neodmyslitelna navsteva Mikulasa a vytuzene Vianoce.
Pripominaju si to kazdy den v skolke pri nacviku programu, ktorym sa chystaju potesit
a privitat Mikulasa. Ale nielen Mikulasovi zaspievaju piesne, zarecituju basne, ci
zahraju divadielko, ale potesia aj starsich spoluobcanov obce, ktori sa na deti pridu
pozriet do miestnej kinosaly. Ved co moze byt krajsie, ako vidiet na ich tvarach usmev
a uznanie. Ich radostne reakcie pozname z vystupovania v Dome dochodcov
v Hronci pri prilezitosti mesiaca ucty k starsim ci z akcie, ktoru sme
pripravili v materskej skole pre ich stare mamicky a starych otcov.
Tesime sa, ze ich znovu potesime.
Kolektiv Materskej skoly na Ulici 29.
augusta v Hronci |