,,Kalamita, ktora postihla hlavne Vysoke Tatry, zasiahla silnou mierou aj nas. Nas postihla o to tazsie, ze v nasich horach je horsi teren ako vo Vysokych Tatrach," povedal prednosta Obvodneho uradu v Brezne a predseda krizoveho stabu Ing. Daniel Backo na tlacovej konferencii v utorok 23. novembra.

Najintenzivnejsie prace boli na horskom priechode Certovica, kde bola cesta od pondelka prejazdna len pre mechanizmy, zasobovanie a pohotovostne vozidla. ,,Ak nepride nic nepredvidane, cez vikend by mal byt priechod cez Certovicu uvolneny," konstatoval Ing. D. Backo. Ako zdoraznil prednosta obvodneho lesneho uradu Ing. Igor Schober, situaciu stazovalo snezenie: ,,Faktor snehu a smyklavy teren zhorsuje spracovavanie kmenov a ohrozuje bezpecnost pracovnikov. Uponahlanie v tomto smere nie je opodstatnene." Narocny teren Certovice, skalnate steny vysoke niekolko metrov a prudke zrazy stazili aj nasadenie techniky. Podla slov riaditela Lesov mesta Brezno, s. r. o., Ing. Ladislava Gaspara, pri zachrannych pracach sa od soboty striedalo styridsat pracovnikov, ktori mali k dispozicii sestnast mechanizacnych prostriedkov, lanovy system, visutu plosinu i zariadenie s hydraulickou rukou a operacnou hlavicou. Pri odstranovani nasledkov vichrice lesnikom pomahali aj ludia z obci, od stredy nasadili vaznov. Najnarocnejsi teren, kde mohol pracovat len obmedzeny pocet ludi a techniky, bol na troch usekoch: pri Kyslej nad Jarabou, pod mostom ponize Kumstovej a skalnaty zladovately niekolko metrov vysoky svah nad mostom, kde viseli stromy do telesa cesty.
Podla odhadu Ing. L. Gaspara, za obet vetru padlo vyse 100 tisic kubickych metrov dreva, ktore su v sprave mestskych lesov ,,Na odlahle miesta sme sa este nedostali, kde je vacsinou povyvracana hmota, prevazne smrek, jedla i buk. Postihnute su vsetky vekove stupne od najmladsich do dvadsat rokov az po dvestorocne stromy." Prednosta obvodneho lesneho uradu odhaduje, ze v okrese Brezno padlo az 900 tisic kubickych metrov, co sa da porovnat s nasledkami veternej smrste v Osrbli v roku 1996. ,,Tazba v roku 2003 v okrese Brezno bola 374 tisic kubikov, z toho kalamity bolo 184 800 kubikov, v podstate islo o zalesnovanie 465 hektarov. Ked to prepocitame, v podstate trojrocny plan tazby nam lezi na zemi," porovnal Ing. I. Schober.
V utorok uz vsetky obce v okrese Brezno mali obnovenu dodavku elektrickej energie, konkretne opravili 22-kilowattove vedenie na useku Cervena Skala - Telgart, medzi Benusom a Bacuchom, v Helpe, v Jarabej, v Ciernom Balogu, v Michalovej a v Zadnych Halnoch. V utorok este opravovali poruchu na troch trafostaniciach v Kamenistej doline a na Trangoske, kde bolo zdemolovanych vyse sedemdesiat podpernych bodov a ich oprava bude trvat dlhsie.
,,Krizovy stab bude zasadat dovtedy, pokial bude trvat mimoriadna situacia. Po sprejazdneni Certovice, zabezpeceni premavky a vytazeni kalamitneho dreva z kraja cesty vyhlasime ukoncenie mimoriadnej situacie a krizovy stab skonci svoju cinnost. Samozrejme, ze dalsie kroky budeme sledovat a maximalne pomahat, aby tato oblast, ktora je znovu tazko skusana, neutrpela nedostatkom financnych prostriedkov. Urobime vsetko pre to, aby sme nasu prirodu znovu dostali do povodneho stavu," zdoraznil sef krizoveho stabu.

(ng)

V Partnerstve socialnej inkluzie

je okres Brezno ,,tahunom"

Vo stvrtok 24. novembra sa v Brezne uskutocnila uvodna verejna prezentacia projektu Partnerstvo socialnej inkluzie okresu Brezno. Manazer tohto projektu Mgr.Jan Milan nam v rozhovore vysvetlil jeho hlavne ciele a aktivity.

o Na co bola zamerana prezentacia projektu Partnerstvo socialnej inkluzie okresu Brezno?

- Prezentacia sa tykala troch veci: Fondu socialneho rozvoja, Partnerstva socialnej inkluzie a projektu Partnerstvo socialnej inkluzie. Fond socialneho rozvoja sa snazi riesit socialnu problematiku v ramci celej republiky. V Banskobystrickom kraji pilotne v okresoch Poltar, Revuca, Lucenec, Rimavska Sobota a Brezno. Okres Brezno je akymsi ,,tahunom" v ramci celeho Slovenska. Prostrednictvom partnerstiev socialnej inkluzie fond posuva svoje peniaze tam, kde ich ludia potrebuju. Partnerstvo socialnej inkluzie vzniklo aj hlavne kvoli tomu, aby podpora bola cielena a efektivne vyuzita a priniesla trvaly efekt. Teda nie, aby v Bratislave rozhodli, kde pojdu peniazky, ale aby sa o tom rozhodlo v Brezne a aby odsledovalo, ako budu vyuzivane. Aby Partnerstvo socialnej inkluzie mohlo dobre fungovat, rada partnerstva vypracovala projekt Partnerstvo socialnej inkluzie v okrese Brezno, ktoreho ziadatelom je Centrum prveho kontaktu Brezno ako jeden z clenov partnerstva. Projekt hovori, akymi moznostami a cim vsetkym sa bude tato problematika riesit. Vybrani su styria komunitni konzultanti ako vykonna zlozka projektu, ktori budu navstevovat komunity a realizovat mikroprojektovy cyklus. Znamena to, ze zistia potreby a ukazu moznosti riesenia cez mikroprojekty prostrednictvom Fondu socialneho rozvoja. V prvom kole prvej vyzvy bolo rozdelenych priblizne pat milionov korun a kazdorocne ich bude viac.

o Co konkretne sa uz v ramci tohto projektu udialo?

- Fond socialneho rozvoja vyhlasil dve vyzvy. Jednou bola podpora mikroprojektov v komunitach pri rieseni zamestnanosti, co je priorita Fondu socialneho rozvoja v tomto obdobi. Druha bola zamerana na riesenie infrastrukturalnych problemov, napr. vystavba ci dobudovanie zariadeni socialnych sluzieb, alebo ako podporny projekt k prvej vyzve. V nasom okrese sa uz konkretne realizuje sedem projektov. Najskor sa stretne komunita, v ponimani fondu je to geograficky ohranicena osada, obec alebo cast mesta. Cize ludia s rovnakymi problemami sa stretnu, v komunite vytvoria male partnerstva, v ktorych maju zastupenie podnikatelia, neziskova sfera, mimovladne organizacie, samosprava a vytycia si najdolezitejsie problemy, ktore chcu prioritne riesit. Napriklad v Zavadke nad Hronom sa dohodli, ze ich sancou je vyuzit podu, ktoru malokto z nich obraba, na pestovanie liecivych rastlin. Vyrobili projekt, kde sa naucia, ako pestovat liecive rastliny, pomozu im nakupit semiacka, obrabat podu a zabezpecia odbyt celej urody. Takze vdaka tymto projektom sa vytvoria pracovne miesta, ktore su trvalo udrzatelne. Slovensko je totiz zo stredoeuropskych krajin najvacsim dovozcom liecivych bylin a u nas je na ich pestovanie vyborne prostredie.

o Kde sa maju pripadni zaujemcovia obratit?

- V ramci projektu posobia komunitni konzultanti, ktori budu navstevovat jednotlive obce, alebo sa zaujemcovia mozu obratit na kancelariu Partnerstva socialnej inkluzie, ktora sidli na Razusovej 7 v Brezne (c. t. 6112248) hned vedla kancelarie Fondu socialneho rozvoja.

(ev)

Breznianska nemocnica sa 25. novembra zaradila medzi osemnast nemocnic na Slovensku, ktore ziskali titul Baby Friendly Hospital - Nemocnica priatelska detom.