Novy spoj Brezno – Innsbruck

SAD Banskobystricka dopravna spolocnost, s. p., v piatok 14. januara prvou reprezentacnou jazdou otvorila pravidelnu autobusovu linku Brezno – Banska Bystrica – Wien – Innsbruck. Autobus ma odchod z Brezna kazdy piatok o 20.00 hodine s prichodom do Innsbrucku v sobotu o 8.50 hodine, so zastavkami v Linzi (4.00), Salzburgu (5.45), Bischfshofene (6.15), Zell am See (7.00), Kitzbühli (7.35). Spoj sa vracia naspat z Innsbrucku v nedelu o 20.00 hodine a do Brezna dorazi v pondelok o 8.50 hodine. Uplynuly vikend prvu cestu a pobyt v Innsbrucku s predstavitelmi SAD, zastupcami cestovnych kancelarii a novinarmi absolvovali uz aj prvi cestujuci.

(r)

Ceska pomoc lesom

Na dvojdnovu navstevu Banskobystrickeho kraja v piatok 21. januara zavita hejtman Kralovohradeckeho kraja Pavel Bradik. Pri tejto prilezitosti na pode Uradu Banskobystrickeho samospravneho kraja za ucasti predsedu BBSK Milana Marcoka podpise darovaciu zmluvu na 500 000 ceskych korun, ktore venuje partnerskemu kraju. Peniaze pomozu oblastiam postihnutym novembrovou veternou smrstou pri odstranovani kalamity, v Nizkych Tatrach konkretne Sihle, Ciernemu Balogu a Certovici.

(r)

O dodavku noveho informacneho systemu pre Lesy SR zabojuje devat uchadzacov

Vedenie statneho podniku Lesy SR sa rozhodlo vzhladom na kvalitu a potencial ponukanych rieseni v sutaznych navrhoch od trinastich subjektov vybrat devat z nich do uzsej sutaze na vyber dodavatela informacneho systemu a sluzieb suvisiacich s jeho implementaciou, udrzbou a rozvojom. Vybrani uchadzaci musia do 21. februara odovzdat podrobne ponuky s popisom navrhovaneho riesenia, organizaciou projektu, cenovou kalkulaciou a dalsimi nalezitostami. Vedenie Lesov SR potom vyberie pre podnik najvyhodnejsie riesenie. S implementaciou informacneho systemu, ktory si vyziada naklady vo vyske niekolko desiatok milionov korun, pocitaju statni lesnici uz v tomto roku. Od 1. januara 2006 bude funkcny novy informacny system sluzit ako pruzny manazersky nastroj na efektivne riadenie podniku.

(pg)

Znova na svojom mieste

Najprv trosku historie: Statny znak Slovenska ma za sebou bohatu historiu. Pocas uplynulych staroci presiel niekolkymi zmenami, pricom nastoluje nejednu otazku. Napriklad vznik trojvrsia pod dvojramennym krizom, na ktore dodnes nemame uspokojivu odpoved. Najrozsirenejsi vyklad trojvrsia ako pohori Tatra – Matra – Fatra vznikol az v 16. – 17. storoci. O dvojramennom krizi vieme, ze sa pouzival v Byzancii a na Velku Moravu ho pravdepodobne priniesli Konstantin a Metod. Podla Ustavy SR statny znak tvori na cervenom ranogotickom stite dvojity strieborny kriz vztyceny na strednom vyvysenom vrsku modreho trojvrsia.

Statny znak na sumiackej skole odstranili pravdepodobne pocas SNP alebo po skonceni 2. svetovej vojny v roku 1945. Asi pred patnastimi rokmi na skolskom dvore bol zber zelezneho srotu. Nevie sa, kto z deti odznak doniesol, ale dali ho do skoly. Asi vasnivy zberatel, hoci odznak bol trochu poskodeny, ponukal zan 1500 korun. Predat? Nepredat? Uvazovali. Iniciator vsetkeho, Vladimir Cupka zasiel za starostkou, ktora zasponzorovala odborne vymalovanie odznaku. Nastal problem, ako dat odznak na povodne miesto. Elektrickym zeriavom sa nedalo pre elektricke droty (povodne konzoly sa nachadzali vo vyske druheho poschodia skoly). Preslo niekolko rokov a nic sa nedialo. Odznak stal v kute jednej z miestnosti skoly. Mnohe navrhy boli riskantne. Az vlani v oktobri Miloslav Rysian so svojim synom statny znak po sestdesiatich rokoch umiestnil na povodne miesto. Nebyt jeho pomoci a samozrejme aj riaditelky skoly, ktora dala povolenie, mozno by odznak stal dalej niekde v kute. Tak maju na skole odznaky dva.

(vc)

Vlani na cestach zomrelo sest ludi

V zaujme zvysenia bezpecnosti a plynulosti cestnej premavky Okresny dopravny inspektorat Okresneho riaditelstva Policajneho zboru v Brezne spracoval analyzu dopravnej nehodovosti v roku 2004 so zameranim na dopravne nehody s ucastou chodcov a ostatnych nemotorovych ucastnikov.

Ako nas informoval por. Mgr. Peter Votroubek, z tejto analyzy vyplyva, ze sest dopravnych nehod zavinili cyklisti (v jednom pripade pod vplyvom alkoholu) a osemnast chodci (v troch pripadoch pod vplyvom alkoholu). Pri dalsich dvadsiatich osmich nehodach boli ucastnikmi chodci alebo vodici nemotorovych vozidiel, aj ked nehodu nezavinili.
Pri vacsine dopravnych nehod s ucastou chodcov a vodicov nemotorovych vozidiel tito utrpeli lahke alebo tazke zranenia, ale uradovala aj smrt. Pri 623 nehodach v roku 2004 zaznamenali sest umrti, 21 ludi bolo tazko a 99 lahko zranenych.
V okrese Brezno su dva najnehodovejsie useky: na statnej ceste I/72 – 400-metrovy usek za Pieskom v smere do Bystrej (11 nehod) a na statnej ceste II/529 – Cesta osloboditelov v Brezne, od krizovatky s Ulicou M. Benku po krizovatku so Svermovou ulicou pri obvodnom urade (19 nehod).

“Z tychto statistickych udajov vyplyva, ze nemotorovych ucastnikov cestnej premavky treba upozornit na zvyseny pocet motorovych vozidiel na nasich cestach, pricom kapacita ani kvalita ciest sa nezvysuje. Na cestach je velmi dolezita disciplinovanost vsetkych ucastnikov cestnej premavky a znalost dopravnych predpisov,” zdoraznil P. Votroubek.

Chodci a cyklisti by mali vacsiu pozornost venovat hlavne na usekoch ciest so zvysenou nehodovostou, jazdit opatrne a dbat na povinnu vybavu bicyklov, hlavne na osvetlenie. Vyznamnu ulohu v bezpecnosti cestnej premavky zohrava aj vyrazne, resp. fosforeskujuce oblecenie nemotorovych ucastnikov cestnej premavky za znizenej viditelnosti.