Obcianske zdruzenie INAK (Iniciativa, Napaditost, Alternativa, Kreativita) vzniklo pred styrmi rokmi. Zalozili ho Mgr. Iva Urbanova, Mgr. Iveta Koharova a Mgr. Eva Hancakova, ktora bola hlavnou iniciatorkou a dodnes je “dusou” tohto zdruzenia. Mgr. E. Hancakova je absolventkou niekolkych vysokych skol, za sebou ma dlhorocnu pracu v metodickej oblasti, v rokoch 1999 az 2004 bola veducou oddelenia metodiky a riadenia v Okresnom urade v Brezne a od februara 2004 posobi ako odborny radca Krajskeho skolskeho uradu v Banskej Bystrici. Pocas svojej metodickej cinnosti vela experimentovala, podielala sa na priprave Vlastivedy pre zakladnu skolu a v ramci svojho posobenia v Statnom pedagogickom ustave v Bratislave posudzovala niekolko dalsich ucebnic. Napriek svojmu pracovnemu zaneprazdneniu si nasla chvilku aj pre nas. Hovorili sme – akoze inak – o obcianskom zdruzeni INAK.

Vznik zdruzenia vyvolal obrovsky zaujem predovsetkym pedagogov Breznianskeho okresu o nove formy a metody prace v skole i mimo nej. V okrese sa totiz sformovala velmi siroka, vzdelana a aktivna skupina ludi, ktori pracovali i v medzinarodnej oblasti s Holandanmi a snazili sa prenasat ziskane skusenosti do svojho regionu, ale aj do vlastnych skol.
Zamerom obcianskeho zdruzenia INAK boli tri dolezite veci: mlada generacia, vzdelavanie ucitelov, kultura a osveta. Z tychto troch hlavnych cielov obcianskeho zdruzenia vznikol akysi trojuholnik vzajomne posplietany a prepojeny, kde nie je mozne, aby jedno existovalo bez druheho.

“Postupne z povodnych troch clenov nam vznikla siroka clenska zakladna, dnes mame vyse sestdesiat ludi. Povodne to boli pedagogovia, ale postupne prichadzali aj sociologovia, psychologovia, lekari, spisovatelia, umelci, vytvarnici. Myslim si, ze to bolo sposobene tym, ze zbadali, ze nie je mozne pracovat s detmi a s mladezou bez tvorivej cinnosti dospelych. To znamena, ked my sa snazime vo svojom volnom case pripravovat podujatia na rozvoj tvorivosti deti a mladeze v nasom regione, ale aj mimo neho, treba, aby aj samotni ludia, ktori s detmi pracuju, boli tvorivi a kreativni,” hovori E. Hancakova.

Povodny zamer a ciel obcianskeho zdruzenia sa rokmi rozsiroval a k pedagogickym projektom zacali pribudat aj projekty ineho typu. Tieto projekty, ktorych je dnes okolo tridsat, by sme mohli rozdelit do niekolkych oblasti. Najsirsia je oblast prace s detmi a mladezou, napriklad zname projekty Rytmus mladych, Tvoriva skola, Festival Strieborny Hron a v ramci neho vytvarna sutaz Minulost a pritomnost Horehronia, Wickova hviezda. Dalsie typy projektov su zamerane na vzdelavanie pedagogov, ktori potom ziskane skusenosti prenasaju na pracu s detmi a mladezou. Boli to napriklad projekty Bez vedomosti a zrucnosti to nepojde, Odovzdajme svoje skusenosti inym. Medzi projekty medzinarodneho charakteru by sme mohli zaradit Tvorive dielne s madarskou lektorkou, Integracia deti je potrebna. Dalsie projekty su kombinaciou uz spomenutych, je to napr. A opat vsetko zacina, kde sa prelinali cinnosti s dospelymi, boli tam napr. odborne prednasky, galaprogram, slavnostna recepcia za ucasti hosti s prezentaciou cinnosti obcianskeho zdruzenia. Sem napr. spada Konferencia k zivotnemu jubileu Bozeny Bobakovej, Spolocne dielo, kde islo o vydanie knihy Sola hlasok od spisovatelky B. Bobakovej. Na tomto projekte participovali dospeli autori, spisovatelka a ilustrator Peter Zifcak a deti zo zakladnych skol okresu Brezno. V tomto projekte pokracuju, predavaju knihy, organizuju besedy.
“Rok 2004 bol pre obcianske zdruzenie velmi uspesny po kazdej stranke. Nielen preto, ze sme pripravili niekolko uspesnych projektov, ziskali niekolko grantov. Boli sme uspesni aj v ziskavani financnych prostriedkov z dvoch percent z dane, co nam potvrdilo aj to, ze mame vela priaznivcov a sympatizantov. Zacali sme sa zameriavat aj na inu oblast prace s detmi a mladezou. Predtym to bol skor rozvoj tvorivosti, umeleckych vloh, nadania, prezentacie. Pretoze sa menia podmienky v spolocnosti, aj my sa prisposobujeme a snazime sa zachytit aj negativne vplyvy, ktore ohrozuju deti. S tymto zamerom sme v minulom roku pripravili dva uspesne projekty, jeden s nazvom Ako chranit deti pred zranujucimi vplyvmi, ktory sa uskutocnil pod dohladom odbornikov, nan nadvazuje dalsi projekt s nazvom Ako odolavat nastraham zivota. Na vzdelavanie pedagogov s aplikaciou a prenosom skusenosti do skol je zamerany projekt s nazvom Sme sucastou prirody. Vsetky tieto tri projekty su sirokou bazou vzdelavania pedagogov, aplikaciou ich ziskanych poznatkov s dalsim niekolkorocnym posobenim na deti v oblasti prevencie drogovych zavislosti, sikanovania a dalsich negativnych vplyvov, ktore deti ohrozuju.”
V tejto oblasti maju clenovia obcianskeho zdruzenia vela co ponuknut, pretoze su to ludia s obrovskymi skusenostami, ludia, ktori sa neustale vzdelavaju, su to byvali veduci klubov, kabinetov a riadiaci pracovnici skol, ktori metodicky posobia uz mnoho rokov.
“Chceme pripravit medzinarodnu konferenciu. Rozbehli sme projekt Odkaz predkov, ktory ma vsetky sance stat sa celoslovenskym podujatim so zameranim na regionalnu vychovu. Na zaciatku sme nemysleli, ze nasa cinnost natolko oslovi dalsie osobnosti ci uz nasho regionu alebo z celeho Slovenska, ale aj rozne institucie, ktore nam v priebehu styroch rokov velakrat podali pomocnu ruku. Predovsetkym mozeme hovorit o kulturnych organizaciach, ktore pracuju v Brezne, ci uz je to Horehronske muzeum, mestske kulturne stredisko, ale napr. aj Literarne a hudobne muzeum v Banskej Bystrici, Matica slovenska, Zdruzenie skol s regionalnou vychovou, Regionalne zdruzenie miest a obci Horehronia a Stredneho rudohoria, ktoreho predseda Mgr. Jaroslav Bercik nam velmi pomaha. V osvetovej a kulturnej oblasti sa na nasu cinnost postupne napojili aj niektore osobnosti, spomeniem napr. neboheho spisovatela Frantiska Kreutza, ktory bol nasim cestnym clenom, podobne spisovatelka Bozena Bobakova, riaditelku Dexia banky Ing. Annu Figlusovu i karikaturistu Petra Zifcaka. Pri osloveni nam pomozu take osobnosti, ako je Dr. Janka Borgulova, vedecki pracovnici, akad. maliarka Erika Sandorova, Brigita Simonova, prof. Zdenko Kasac. O cinnosti nasho obcianskeho zdruzenia sa dozvedeli aj spisovatelia, rodaci z Horehronia, Igor Gallo a Peter Kovacik, ktori sa napojili na nas vybor a chcu rozbehnut aktivnejsiu spolupracu. Spolupracujeme aj s mimovladnymi organizaciami, ako su Trend v Polomke, Vydra v Ciernom Balogu, VOKA v Banskej Bystrici, s Vidieckym parlamentom, organizaciou EUROPROJEKTservis a Europskym vzdelavacim centrom v Zavadke nad Hronom, s Pedagogicko-psychologickou poradnou v Brezne, s riaditelmi zakladnych skol, vdaka ktorym sa nam aj po rozpade odboru skolstva a zaniku metodickeho oddelenia v Brezne dari pokracovat v projektoch.”
Cinnost obcianskeho zdruzenia INAK je teda zalozena na dobrovolnosti, aktivite, na darcovstve vsetkych jeho clenov. Spolupracu svojich kolegov si Mgr. E. Hancakova vazi, ved aj zaverecne slova nasho rozhovoru patrili im: “Touto formou sa im chcem podakovat a povedat im, ze bez ich roznorodej denno-dennej, ale pritom velmi tvorivej a nadsenej prace by sme nemohli ako zdruzenie existovat a posuvat sa dopredu. Ich praca obohacuje duchovne hodnoty ludi v regione a pozitivne ovplyvnuje zivot mladej generacie na mnoho rokov dopredu. Dakujem i vsetkym firmam a podnikatelom, ktori svojim darcovstvom k tomu vyznamne prispeli.”

(ng)

Horska zachranna sluzba zasahovala

Aj ked na podhori a v mestach pocasie nenasvedcuje tomu, ze je januar, na horach vladne ozajstna zima. Lyziarske stredisko Srdiecko pocas sviatocnych dni doslova praskalo vo svikoch a pripomenulo si svoje davno zasle najlepsie casy. Ostava nam len dufat, ze po znovuotvoreni hotelov Srdiecko a Kosodrevina sa stredisko opat vrati na popredne miesto medzi zariadeniami cestovneho ruchu, tam, kde pravom patri.

Podla slov zastupcu nacelnika HZS Nizke Tatry Miroslava Benacku, vysoka navstevnost hor sa odzrkadlila aj na urazovosti, a tak clenovia Horskej zachrannej sluzby museli pocas tychto dni niekolkokrat zasahovat. Boli to tradicne lyziarske urazy, ale aj patracie akcie.
Hned 1. januara o pomoc poziadali dvaja ceski turisti, ktori v zlom pocasi uviazli na Chabenci. Na pomoc im vyrazili traja zachranari z HZS Nizke Tatry – Tale a pomohli im zostupit do utulne pod sedlom Durkova a odtial do Jasenskej Kyslej.
Deviateho januara dispecing HZS na Taloch dostal ziadost o patranie po 22-rocnom studentovi, ktory bol nezvestny od 2. januara. Mladeho muza naposledy videli v utulni pod Durkovou. Desiateho januara sa za pomoci vrtulnika ministerstva vnutra dvanast zachranarov a styri patracie psy vyviezli na hlavny hreben oblasti a zacali s prehladavanim okolitych dolin, kde predpokladali smer zostupu nezvestneho. Vrtulnik zatial podnikal patracie lety ponad hreben a o 13. hodine jeho hliadka objavila zial uz mrtve telo studenta za Latiborskou holou na Kosariskach. V podvese pod vrtulnikom telo transportovali do Domu Horskej sluzby na Taloch. “Setrenim sa zistilo, ze nezvestny sa 2. januara aj napriek zlym poveternostnym podmienkam vybral na hrebenovu turu a toto precenenie svojich schopnosti sa mu stalo osudnym,” povedal nam M. Benacka.
V ten isty vecer o 21. hodine zachranari vyrazali opat do patrania, tentokrat po troch ruskych turistoch, ktori nezostupili z Chopku do Jasnej v primeranom case. Akcia sa skoncila o polnoci, kedy sa nezvestni sami prihlasili.
“Ani nevedeli uviest, kadial zostupovali. Preto sa treba vzdy na kazdu turu zodpovedne pripravit a nevystavovat sa tak zbytocnym a nebezpecnym situaciam,” zdoraznil zastupca nacelnika.

(r)