o Ktore hlavne problemy ste riesili v roku 2004?

- Nase regionalne zdruzenie v roku 2004 predovsetkym riesilo otazky fiskalnej decentralizacie, originalnych a prenesenych kompetencii. To bol najzavaznejsi problem, pretoze kompetencie prechadzali od roka 2002 a financovanie nebolo zabezpecene az do 1. januara 2005, kedy v ramci fiskalnej decentralizacie dostavaju vsetky obce peniaze na originalne kompetencie v podielovych daniach, ziadnymi transfermi. Cize financovanie sa podla mna vycistilo, sprehladnilo a v ramci obci bude jednoduchsia ekonomika. Okrem tychto otazok sme sa venovali aj vlastnym problemom, a to zdruzenia Ekolog, ktore so spolocnostou Sita Slovensko za Breznom prevadzkuje skladku komunalneho odpadu. S tymto spolocnikom sme sa dohodli, ze svoj podiel odpreda zdruzeniu Ekolog, ktore tvori mesto Brezno a dvadsatstyri obci. Do konca roka 2004 sme podiel svojho spolocnika odkupili. Budeme sa snazit obcanom navrhnut prijatelnu cenu za ulozenie odpadu na tejto skladke. Aby sme znizili mnozstvo komunalneho odpadu a tym pomohli platit menej poplatkov za jeho ulozenie, poziadali sme Recyklacny fond o dotaciu vo vyske asi 10 milionov korun na zriadenie recyklacie v okrese Brezno. Do tejto recyklacie podla podpisanych zmluv sa zapaja mesto Brezno a dvadsatdevat obci, zatial sa nezapojila Horna Lehota. Chceli by sme spravit halu, v ktorej bude umiestnena dotriedovacia linka, kupit linearny lis, ktory bude v meste a v obciach zbierat vyseparovane zlozky z domov. Znamena to, ze chceme zaviest separaciu do rodinnych domov v igelitovych farebne oznacenych vreciach a takymto sposobom zapojit obcanov do separacie komunalneho odpadu. Ak sa nam podari myslienka, ze by sa separacia zaplatila sama, ludia by platili menej za ulozenie odpadu na skladke v Brezne.

o Ake su vase plany v tomto roku?

- Na stretnutiach so starostkami a starostami nasho regionalneho zdruzenia najviac otazok sa tykalo narastu cien energii. Takze v roku 2005 budem pozyvat zastupcov jednotlivych organizacii, aby nam vysvetlili, ake maju nakladove polozky, je to predovsetkym elektricka energia, plyn a voda. Nie sme spokojni s tym, ze obcania sa maju obracat na zakaznicke centrum elektarni v Banskej Bystrici. Obchodna kancelaria v Brezne bola dobre zariadena a jej pracovnicky vedeli konkretne odpovedat na otazky zakaznikov. Z nasho pohladu to nie je decentralizacia, ale vzdalovanie sluzieb od obcanov. V roku 2005 sa budeme venovat aj rozvoju dopravnej infrastruktury v nasom regione. Ak chceme, aby sa nas okres rozvijal, musime mat vybudovanu dobru siet ciest prvej, druhej i tretej triedy. V spolupraci s poslancami Banskobystrickeho samospravneho kraja budeme preto riesit predovsetkym otazku dopravnej infrastruktury.

o Ake bolo novorocne stretnutie s prezidentom republiky Ivanom Gasparovicom, na ktore vas pozval vo stvrtok 20. januara?

- Na novorocnom pripitku sa zucastnili clenovia Rady ZMOS-u v ramci celeho Slovenska. Prezident nam vsetkym aj obcanom nasich obci a miest poprial vela zdravia, stastia a pohody. Podakoval sa nam, ze sme prijali jeho pozvanie a v nasej praci nam zazelal vela uspechov, pretoze vaznost samospravy narasta kazdym dnom. Vyzdvihol nasu ulohu vo verejnej sprave, ved miestna uzemna samosprava ma najblizsie k obcanom a musi im sluzit v dedinach a v mestach. Dotkol sa aj citlivej otazky, ktora teraz rezonuje v ZMOS-e, ked niektore krajske mesta nezaplatili clenske prispevky. Je to dosledok toho, ze vyvin fiskalnej decentralizacie smeroval k pomoci malym obciam najma do tisic obyvatelov, ktore by v povodnej verzii fiskalnej decentralizacie neboli prezili. Teraz sa im koeficient zdvihol z 0,5 na 0,9, cize budu mat viac financnych prostriedkov na prezitie. Vacsie mesta budu mat o nieco menej, s cim nie su ich predstavitelia spokojni. Myslim si, ze tento problem vyriesime na pode ZMOS-u, ktory je asi najvacsim oponentom vlady. Keby sa ZMOS rozdelil na mesta a obce, stratil by doterajsiu poziciu pri tvorbe zakonov a legislativy v state.

Podla spresnenia rozsahu veternej kalamity z minuleho roka lezi v kalamitnych porastoch v sprave podniku Lesy SR, hlavne v jeho odstepnych zavodoch Benus, Cierny Balog, Liptovsky Hradok, Namestovo, Revuca a Roznava, na ploche 2200 hektarov 1,368 milionov metrov kubickych dreva. V porovnani s prvymi odhadmi je to o 200 tisic metrov kubickych dreva viac. Okrem toho Lesy mesta Brezno, s. r. o., utrpeli skody na Certovici na vyse 200 tisic metroch kubickych.

V tejto situacii pride vhod kazda pomoc. Minuly tyzden ju nasim lesom poskytla navsteva z Kralovohradeckeho kraja na cele s hejtmanom Pavlom Bradikom. Vo stvrtok hosti, ktorych sprevadzal predseda Banskobystrickeho samospravneho kraja Milan Marcok, prijal riaditel Odstepneho lesneho zavodu v Ciernom Balogu Ing. Miroslav Engler (na fotografii Stefana Vozara). Pozreli si sustredenu kalamitu v Lesnej sprave v Sihle, na odstranovani ktorej pomahaju aj mechanizmy z Kralovohradeckeho kraja. Previezli sa Ciernohronskou zeleznicou a videli aj vydrovsky skanzen. V piatok bola podpisana darovacia zmluva na 500 000 ceskych korun medzi Kralovohradeckym a Banskobystrickym samospravnym krajom. Ako odznelo na malej tlacovej konferencii po tomto slavnostnom akte, 100 000 korun pojde na obnovu Ciernohronskej zeleznicky a zvysok sa rozdeli obciam v okrese Brezno, Revuca a Detva. Potom aj napriek nepriaznivemu pocasiu hostitelia navsteve ukazali nasledky smrste na Certovici a v Jarabej, kde ich prijala starostka obce Maria Hrasna.

(r)

Perinbaba pomohla krnohovym pretekom

Este v utorok mal pripravny vybor krnohovych pretekov Velka cena Jasienka Zadne Halny – Vagnar smutok v ociach pre nedostatok snehu. Organizatori – obcianske zdruzenie Jasienok a Lesy mesta Brezno, s. r. o. - preto zvolili uplne inu trat v novych priestoroch. Jej kvalitu mohli pretekari len potvrdit aj vdaka tomu, ze vo stvrtok zacalo snezit a sneh poskytol dostatocnu ochranu v nebezpecne vyzerajucich miestach.
Vyborne pripravena trat v sobotu 22. januara prilakala sestdesiat posadok aj napriek tomu, ze pocasie vycinalo. Nepriaznive pocasie vsak malo na svedomi ubytok divakov, ale ti, ktori prisli, nelutovali.

(Dokonc. na str. 12)