Regionalne noviny obcanov Brezna, Horehronia a Stredneho rudohoria
ROCNIK 13

CISLO

04

25. JANUAR  2005 6-Sk

STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

Tri otazky predsedovi Regionalneho zdruzenia miest a obci Horehronia a Stredneho rudohoria Mgr. Jaroslavovi Bercikovi

h0504g.jpg (19228 bytes)o Ktore hlavne problemy ste riesili v roku 2004?

- Nase regionalne zdruzenie v roku 2004 predovsetkym riesilo otazky fiskalnej decentralizacie, originalnych a prenesenych kompetencii. To bol najzavaznejsi problem, pretoze kompetencie prechadzali od roka 2002 a financovanie nebolo zabezpecene az do 1. januara 2005, kedy v ramci fiskalnej decentralizacie dostavaju vsetky obce peniaze na originalne kompetencie v podielovych daniach, ziadnymi transfermi. Cize financovanie sa podla mna vycistilo, sprehladnilo a v ramci obci bude jednoduchsia ekonomika. Okrem tychto otazok sme sa venovali aj vlastnym problemom, a to zdruzenia Ekolog, ktore so spolocnostou Sita Slovensko za Breznom prevadzkuje skladku komunalneho odpadu. S tymto spolocnikom sme sa dohodli, ze svoj podiel odpreda zdruzeniu Ekolog, ktore tvori mesto Brezno a dvadsatstyri obci. Do konca roka 2004 sme podiel svojho spolocnika odkupili. Budeme sa snazit obcanom navrhnut prijatelnu cenu za ulozenie odpadu na tejto skladke. Aby sme znizili mnozstvo komunalneho odpadu a tym pomohli platit menej poplatkov za jeho ulozenie, poziadali sme Recyklacny fond o dotaciu vo vyske asi 10 milionov korun na zriadenie recyklacie v okrese Brezno. Do tejto recyklacie podla podpisanych zmluv sa zapaja mesto Brezno a dvadsatdevat obci, zatial sa nezapojila Horna Lehota. Chceli by sme spravit halu, v ktorej bude umiestnena dotriedovacia linka, kupit linearny lis, ktory bude v meste a v obciach zbierat vyseparovane zlozky z domov. Znamena to, ze chceme zaviest separaciu do rodinnych domov v igelitovych farebne oznacenych vreciach a takymto sposobom zapojit obcanov do separacie komunalneho odpadu. Ak sa nam podari myslienka, ze by sa separacia zaplatila sama, ludia by platili menej za ulozenie odpadu na skladke v Brezne.

o Ake su vase plany v tomto roku?

- Na stretnutiach so starostkami a starostami nasho regionalneho zdruzenia najviac otazok sa tykalo narastu cien energii. Takze v roku 2005 budem pozyvat zastupcov jednotlivych organizacii, aby nam vysvetlili, ake maju nakladove polozky, je to predovsetkym elektricka energia, plyn a voda. Nie sme spokojni s tym, ze obcania sa maju obracat na zakaznicke centrum elektarni v Banskej Bystrici. Obchodna kancelaria v Brezne bola dobre zariadena a jej pracovnicky vedeli konkretne odpovedat na otazky zakaznikov. Z nasho pohladu to nie je decentralizacia, ale vzdalovanie sluzieb od obcanov. V roku 2005 sa budeme venovat aj rozvoju dopravnej infrastruktury v nasom regione. Ak chceme, aby sa nas okres rozvijal, musime mat vybudovanu dobru siet ciest prvej, druhej i tretej triedy. V spolupraci s poslancami Banskobystrickeho samospravneho kraja budeme preto riesit predovsetkym otazku dopravnej infrastruktury.

o Ake bolo novorocne stretnutie s prezidentom republiky Ivanom Gasparovicom, na ktore vas pozval vo stvrtok 20. januara?

- Na novorocnom pripitku sa zucastnili clenovia Rady ZMOS-u v ramci celeho Slovenska. Prezident nam vsetkym aj obcanom nasich obci a miest poprial vela zdravia, stastia a pohody. Podakoval sa nam, ze sme prijali jeho pozvanie a v nasej praci nam zazelal vela uspechov, pretoze vaznost samospravy narasta kazdym dnom. Vyzdvihol nasu ulohu vo verejnej sprave, ved miestna uzemna samosprava ma najblizsie k obcanom a musi im sluzit v dedinach a v mestach. Dotkol sa aj citlivej otazky, ktora teraz rezonuje v ZMOS-e, ked niektore krajske mesta nezaplatili clenske prispevky. Je to dosledok toho, ze vyvin fiskalnej decentralizacie smeroval k pomoci malym obciam najma do tisic obyvatelov, ktore by v povodnej verzii fiskalnej decentralizacie neboli prezili. Teraz sa im koeficient zdvihol z 0,5 na 0,9, cize budu mat viac financnych prostriedkov na prezitie. Vacsie mesta budu mat o nieco menej, s cim nie su ich predstavitelia spokojni. Myslim si, ze tento problem vyriesime na pode ZMOS-u, ktory je asi najvacsim oponentom vlady. Keby sa ZMOS rozdelil na mesta a obce, stratil by doterajsiu poziciu pri tvorbe zakonov a legislativy v state.

 

Ceska pomoc postihnutym lesom

Podla spresnenia rozsahu veternej kalamity z minuleho roka lezi v kalamitnych porastoch v sprave podniku Lesy SR, hlavne v jeho odstepnych zavodoch Benus, Cierny Balog, Liptovsky Hradok, Namestovo, Revuca a Roznava, na ploche 2200 hektarov 1,368 milionov metrov kubickych dreva. V porovnani s prvymi odhadmi je to o 200 tisic metrov kubickych dreva viac. Okrem toho Lesy mesta Brezno, s. r. o., utrpeli skody na Certovici na vyse 200 tisic metroch kubickych.

h0504h.jpg (32165 bytes)V tejto situacii pride vhod kazda pomoc. Minuly tyzden ju nasim lesom poskytla navsteva z Kralovohradeckeho kraja na cele s hejtmanom Pavlom Bradikom. Vo stvrtok hosti, ktorych sprevadzal predseda Banskobystrickeho samospravneho kraja Milan Marcok, prijal riaditel Odstepneho lesneho zavodu v Ciernom Balogu Ing. Miroslav Engler (na fotografii Stefana Vozara). Pozreli si sustredenu kalamitu v Lesnej sprave v Sihle, na odstranovani ktorej pomahaju aj mechanizmy z Kralovohradeckeho kraja. Previezli sa Ciernohronskou zeleznicou a videli aj vydrovsky skanzen. V piatok bola podpisana darovacia zmluva na 500 000 ceskych korun medzi Kralovohradeckym a Banskobystrickym samospravnym krajom. Ako odznelo na malej tlacovej konferencii po tomto slavnostnom akte, 100 000 korun pojde na obnovu Ciernohronskej zeleznicky a zvysok sa rozdeli obciam v okrese Brezno, Revuca a Detva. Potom aj napriek nepriaznivemu pocasiu hostitelia navsteve ukazali nasledky smrste na Certovici a v Jarabej, kde ich prijala starostka obce Maria Hrasna.

(r)

Perinbaba pomohla krnohovym pretekom

Este v utorok mal pripravny vybor krnohovych pretekov Velka cena Jasienka Zadne Halny – Vagnar smutok v ociach pre nedostatok snehu. Organizatori – obcianske zdruzenie Jasienok a Lesy mesta Brezno, s. r. o. - preto zvolili uplne inu trat v novych priestoroch. Jej kvalitu mohli pretekari len potvrdit aj vdaka tomu, ze vo stvrtok zacalo snezit a sneh poskytol dostatocnu ochranu v nebezpecne vyzerajucich miestach.
Vyborne pripravena trat v sobotu 22. januara prilakala sestdesiat posadok aj napriek tomu, ze pocasie vycinalo. Nepriaznive pocasie vsak malo na svedomi ubytok divakov, ale ti, ktori prisli, nelutovali.

(Dokonc. na str. 12)


STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT