Od piatka 14. januara zaviedla SAD, Banskobystricka dopravna spolocnost, a. s., Banska Bystrica, zavod Brezno novu medzinarodnu autobusovu linku z Brezna do rakuskeho Innsbrucku. Premavat bude do 31. maja a po letnej prestavke od 1. novembra pravidelne v piatok o 20. hodine s odchodom zo Slovenska a v nedelu o 20. hodine s odchodom z Rakuska. Na prvu cestu organizatori pozvali okrem cestujucich aj tych, ktori pracuju v oblasti cestovneho ruchu, a zastupcov medii.

Aj ti, ktori navstivili vyznamne lyziarske strediska v Tirolsku po prvykrat, urcite vedeli na zaklade vybornej propagacie, ze alpske prirodne podmienky vytvaraju vsetky moznosti na rozvoj turizmu. A tak nikoho neprekvapili vybudovane lyziarske centra, mnozstvo zimnych dopravnych zariadeni a lyzovanie bez cakania v dlhych radoch. Nedostatok snehu v tychto zemepisnych sirkach je v tomto roku asi jav vseobecny, lyzovat sa dalo len vo vyssich polohach (s umelym zasnezovanim sa tam vobec nerata), takze sa nedalo vychutnat vsetky krasne dlhe a upravene trate. Samozrejmostou pre lyziarov boli aj vyborne sluzby – pozicovne lyziarskeho vystroja, uschovne batozin, socialne zariadenia, obcerstvenie aj stravovanie.
Innsbruck a cele Tirolsko poskytuje aj vyborne moznosti poznavacej turistiky. Mnozstvo kulturnych pamiatok, historickych objektov, muzei a galerii, tirolska ludova kultura – to su volnocasove aktivity, z ktorych si urcite vyberie kazdy.
Zamerom SAD pri uvedeni novej medzinarodnej autobusovej linky bolo vyjst v ustrety nielen milovnikom zimnej turistiky. Bohuzial je vela Slovakov, ktori chodia pracovat do Rakuska, a ti zavedenie prvej priamej linky urcite uvitaju. Vsetci, ktorym zalezi na rozvoji Brezna a regionu, vsak dufaju, ze nova autobusova linka prispeje k tomu, aby k nam prichadzalo viac turistov aj z Rakuska. Asi ich sem neprilakaju nase lyziarske svahy, aj ked ceny sluzieb su u nas urcite lacnejsie. To, co by ich mohlo motivovat, je poznanie kultury ineho naroda, podujatia tradicnej ludovej kultury slubujuce nove zazitky i poznanie, kvalitne sluzby. Mnohe okolite obce si to urcite uvedomuju, a tak sa regionalny kalendar pravidelne poriadanych zaujimavych podujati pomaly zaplna. Ak vsak nechceme, aby sme podujatia organizovali len pre nasich obyvatelov, je potrebna ich spolocna propagacia. Pre turistov sme maly region a nezalezi na tom, kde su ubytovani. Za sedem dni pobytu okrem lyzovania ci inej turistiky mozu - a ak su aktivni a chcu nieco zazit ci poznat aj musia – prejst cely region. Preto kazda obec, stredisko cestovneho ruchu ci ubytovacie zariadenia musia mat komplexnu aktualnu ponuku vsetkych volnocasovych aktivit cestovneho ruchu.

(as)

Foto: Jan Turosik

Citit sa zdravy aj vo vyssom veku

Trinasteho januara sa v Kulturnom dome v Bacuchu uskutocnila prednaska o tom, ako si udrzat zdravy zivot aj vo vyssom veku. Pre dochodcov obce ju zorganizovala tamojsia Jednota dochodcov Slovenska v spolupraci s obecnym uradom na podnet veducej odboru podpory zdravia Regionalneho uradu verejneho zdravotnictva v Banskej Bystrici MUDr. Silvie Kontrosovej. Okrem nej sa na akcii zucastnila aj MUDr. Hana Vrbanova z oddelenia zdravotnej vychovy v Banskej Bystrici a zdravotna sestra a instruktorka zdravotnej vychovy Marcela Suchanova.

Vo vestibule kulturneho domu sa zislo takmer osemdesiat dochodcov. Pocas dvoch hodin si mohli vypocut prednasku MUDr. H. Vrbanovej sprevadzanu premietanim zakladnych informacii a obrazkov. Hovorila o najcastejsich chorobach vo vyssom veku, ako su napr. chronicke srdcovo-cievne ochorenia, choroby pohyboveho ustrojenstva, metabolizmu, cukrovka, rozne funkcne choroby, dosledky urazov, psychicke a mentalne zmeny a mnohe dalsie. Pritomni sa dozvedeli o rizikovych faktoroch, ktore sa daju ovplyvnit zmenou zivotneho stylu. Priebeh mnohych chorob sa da zmiernit alebo aspon spomalit, ak sa dodrziavaju urcite zasady zivotospravy. Prednasajuca poukazala na specifika pohybovej aktivity seniorov a vyzdvihla potrebu pravidelneho aktivneho pohybu najma na cerstvom vzduchu (bicyklovanie, plavanie, chodza), ktore vsak treba prisposobit zdravotnemu stavu cloveka.
Pocas prednasky MUDr. S. Kontrosova spolu so zdravotnou sestrou M. Suchanovou vo vedlajsich priestoroch vysetrovala hladinu cholesterolu, merala tlak krvi, zistovala rizikove faktory zivotneho stylu vplyvajuce na rozvoj chronickych neinfekcnych ochoreni z anamnezy jednotlivych vysetrovanych. Zaroven im vysvetlila, ako si mozu zistenu poruchu upravit spravnou zivotospravou a pravidelnym pohybom.
Akcia mala uspech. Je predpoklad, ze vacsina jej ucastnikov bude dbat o spravnu zivotospravu, aby sa mohli tesit zo svojho zdravia. Ved len zdravy clovek moze prezivat svoju starobu a aktivny zivot naplno a necitit sa uboleny a sam.

(mc)

Foto: Mgr. Maria Cesnakova

Zvonice...

Zvon - latinsky kampana. Z tohto pojmu sa vyvinul pojem kampanologia - nauka o zvonoch, zvonarstvo. S rozhodnutim papeza Sabinianusa o vyuzivani zvonov na cirkevne ciele v roku 604 sa povodne pri talianskych kostoloch zacalo so stavbami volne stojacich zvonic - kampanil. Stoja zvacsa bokom od bazilik. Da sa to vysvetlit tym, ze prve ranokrestanske kostoly v Ravenne a Rime boli bez zvonov. Kampanily mali bud kruhovite alebo stvorcove podorysy, vyrazne, casto zdvojene okna. Az do renesancie sa izolovana poloha kampanil zachovavala. Najslavnejsie su sikma 55-metrova veza v Pise z roku 1350, kampanila domu vo Florencii a na Namesti sv. Marka v Benatkach.
V strednej a severnej Europe sa kampanily vyskytovali zriedkavejsie, no na Slovensku, najma na vychodnom, postavili v 16. a zaciatkom 17. storocia mnoho renesancnych kampanil, znamych spisskych zvonic (Kezmarok, Poprad, Vrbov, Levoca, Podolinec, Sabinov). Najkrajsia renesancna kampanila na Slovensku je vraj v Kezmarku - postavena v rokoch 1586 – 1591. Mnohe z nich maju vzacnu sgrafitovu vyzdobu. Dlho sa udrzal zvyk stavat volne stojace zvonice pri kostoloch, alebo aj osobitne v ludovej architekture. Najstarsie drevene zvonice u nas su zo 16. storocia (Trstene pri Liptovskom Mikulasi), najpocetnejsie zo 17. a 18. storocia (Stara Halic – 1673, Male Ozorovce – 1619). Posledne su z 19. storocia.
Obdobna situacia nastala i v Brezne. Katolicky chram stavany v rokoch 1782 – 1785 mal povodne postavenu vezu konstruktivne s kostolom len do vysky kostolnych murov. Mesto sa preto rozhodlo postavit samostatnu zvonicu, ktora by sluzila aj ako strazna veza.
Brezniansku mestsku vezu (podla zamerania Ota Sagata 18. januara 2005 ma podorys 9,7 x 9,7 m a vysku 28 m – pre ilustraciu katolicky kostol po spojnicu kriza na vezi ma 40 metrov) – dominantu nasho vynoveneho, historickeho namestia - podla poslania mozeme tiez nazvat aj kampanilou. Vysvatili ju v roku 1830 na tom mieste, kde mohol stat prvy kostol, ktory vypalili Doczyovci 30. aprila 1517. Z www.fara.brezno.szm.sk Dejiny farnosti (katolickej) sa dozvedame, ze v nej bolo povodne sest harmonicky zvoniacich zvonov, ktore volalo veriacich k modlitbam a odprevadzalo Breznanov na posledny odpocinok. Zvon General mal hmotnost 50 centov (starsia vahova jednotka) – t. j. asi 3426 kg, stredny Median 25 centov – asi 1713 kg, zvon Special 12 centov - asi 822 kg. Doplnali ich tri cengaciky - dva male a jeden velky.
Dnes sa vsak ani jeden z tychto zvonov v mestskej vezi nenachadza. Tri dnesne zvony, ktore zdobia vezu, nenesu ziadne z tychto mien. Preto je namieste otazka, kde sa tieto povodne zvony stratili? Vsetky sa stali obetou 1. svetovej vojny? Je to vsak mozne. Odpoved nachadzame z pojednania - Brezno za vojny a prievratu 1914 – 1918, spracovaneho podla zapiskov Karola Raposa. V nom sa dozvedame, ze odobratie zvonov na vojenske potreby bolo v Brezne nielen 16. novembra 1916 o 7. hodine, ale pokracovalo i 13. septembra 1917, ked do vojny zobrali i posledne zvony z oboch vezi. Pravda okrem 3700-kilogramoveho zvona v evanjelickej vezi, na ktory evanjelicky knaz Julius Vitalis vybavil vynimku priamo na ministerstve vojny v Budapesti.
Vzhladom na predchadzajuce clanky na temu zvony nam v zavere ostalo este niekolko nezodpovedanych otazok. Odkial pochadza dnesny najvacsi historicky zvon v mestskej vezi..., ako sa ho podarilo zachranit pred rekviraciou v rokoch 1916 - 1917..., aky odkaz obsahuje starolatinsky text na jeho povrchu..., odkial pochadzaju dalsie odlozene zelezne srdcia zo zvonov, ktore sa dnes nachadzaju v mestskej vezi...? Toto je uz pripad pre historikov alebo aj pamatnikov, napr. typu Jana Portelekyho – cloveka, ktory cely svoj zivot spojil s pravidelnou udrzbou vezovych hodin a zvonov v oboch kostolnych veziach. Verme, ze nam s rozlustenim tychto otazok pomozu. Urcite to moze byt este zaujimave. Ing. Milan Kovacik