Najvacsie zemetrasenie za ostatnych
styridsat rokov aj po niekolkych tyzdnoch je stale aktualnou temou. Ved na pobrezi
juhovychodnej Azie po privale obrovskych vln tsunami, ktore vyvolalo podmorske
zemetrasenie, zomrelo vyse 160 tisic ludi. Zabery z postihnutych krajin - Sri Lanka,
India, Indonezia, Thajsko, Malajzia, Maldivske ostrovy – su otrasne. Vyvolavaju
zdesenie celeho sveta, ktore sa prejavuje vsestrannou pomocou postihnutym oblastiam. Co
si myslite o financnych zbierkach na pomoc ludom postihnutym zemetrasenim
ci o symbolickych troch minutach ticha, na ktore desat dni po katastrofe vyzvalo
Predsednictvo EU? |
S anketovym mikrofonom
|
Zaneta Holkova, hospodarka,
Pohorelska Masa:
- Takychto katastrof a tragedii je uz velmi vela, som z toho
zdesena. Vsetko je to smutne. Ked sa stane nieco zle, je pekne, ze si ludia pomahaju.
V dnesnych casoch mnohi casto vidia len sami seba a reaguju len vtedy, ked sa im
nieco stane. Prave preto je pekne, ze este su ludia, ktori pomahaju aj formou zbierok tym,
ktori sa maju zle.
Ivana Kokavcova, studentka, Brezno:
- Katastrofa v juznej Azii je naozaj katastrofou. Zabery odtial
su otrasne. Myslim si, ze po americkych dvojickach je to ta najhorsia katastrofa.
Slovensko sa zachovalo dost necestne, ked na rozdiel od inych krajin reagovalo pomaly.
Studujem v Bratislave a tam ludia o troch minutach ticha za obete tsunami
ani nevedeli.
Zuzana Horvathova, na materskej dovolenke, Zavadka nad
Hronom:
- Hrozne, co sa stalo. Tych ludi je velka skoda. Zemetrasenie zazili
mnohi nasi dovolenkari. Bolo by dobre, keby ludia prispeli, ci uz financne alebo uctenim
si pamiatky zosnulych tromi minutami ticha, co vsak bolo velmi malo medializovane. No
financne zbierky su dost viditelne prezentovane v reklamach a aj mobilni
operatori posielaju spravy o moznostiach prispenia.
Zuzana Kristekova, referentka, Brezno:
- Urcite je to velka rana pre ludi i krajinu. Myslim si, ze
kazdy, kto je ochotny pomoct, robi dobru vec.
Alena Dobrotova, kucharka, Brezno:
- Co na to povedat? Strasne. Pomahat sa ma. Ved ked si nepomozeme
my, kto nam pomoze? O financnych zbierkach som uz pocula. Dufam, ze peniaze pojdu na
to, na co su urcene. O troch minutach ticha som sa dozvedela az vecer
v spravach.
Zlatica Muranska, dochodkyna, Brezno:
- Sledujem to. Nestastie druheho musi zaboliet kazdeho cloveka. Som
zhrozena, ako sa zachoval nas stat, aj ked nas postihlo podobne nestastie v Tatrach.
Ako sme sa my k nim obratili, tak sa moze niekedy aj k nam niekto takto
zachovat. Som za to, ze treba pomoct v kazdej chvili. Clovek cloveka musi mat rad, ci
je biely, cierny. Myslim si, ze na rase nezalezi. Nestastie bude stale len nestastie.
Lubos Kovacik, konatel, Brezno:
- Doteraz som to velmi nevnimal ani nesledoval, pretoze som bol
v zahranici. Myslim si, ze treba pomoct.
(ng, ma)
December
a zaciatok roka v Hronci
Kulturna komisia pri obecnom zastupitelstve v spolupraci
s obcou pripravila pre deti a pre dochodcov tradicne Stretnutie
s Mikulasom.
Atmosfera Vianoc sa vznasala aj na dalsom podujati, ktore pripravilo obcianske zdruzenie
Maly Hron v spolupraci s obcou. Minulost si tu podavala ruku
s pritomnostou, ozivili stare tradicie – pecenie oblatok, medovnikov, vyrobu
vianocnych ozdob a vencekov.
Pri vonavom bylinkovom caji a vianocnych oblatkach sa stretli obcania, aby si
zazelali “stastne a vesele”. Vytazok z akcie venovali na rozvoj
materskej skoly.
Clenovia biliardoveho klubu vyhlasili vysledky Vianocneho turnaja, ktory prebiehal od
novembra. Pri kapustnici a dobrej zabave prezili mile chvile.
Svoje majstrovske umenie v hudbe predviedol nevidomy Milan Kvietok so solistkami
vystupenim v rimskokatolickom kostole.
Prvym podujatim roka 2005 bolo novorocne stretnutie obcanov na Namesti 6. marca. Aj vdaka
priaznivemu pocasiu sa tam zislo mnoho ludi, kamaratov, znamych, aby si na prahu noveho
roka zazelali vsetko naj. Prichod noveho roka oslavili malym ohnostrojom.
Na zaver sa chcem podakovat vsetkym, ktori sa podielali na zorganizovani tychto podujati.
Dakujem obcanom, ktori financne prispeli pre matersku skolu. Verim, ze v tejto
aktivnej cinnosti budeme pokracovat aj v buducnosti.
Igor Nemky, starosta obce
Kto bude zodpovedny?
Este v novembri som za vsetkych obyvatelov bloku 9 – 15 na
Ulici SLN v Brezne upozornovala na dva odkryte kanaly na travniku pred klziskom na
zimnom stadione. Doteraz sa neudiala ziadna naprava. Nedostali sme ani odpoved na nasu
staznost. Napadol sneh, kanal splynul so zemou, vobec ho nevidiet. Uz len cakame, kedy tam
niekto spadne a zrani sa. Moze sa stat aj vaznejsi uraz. Kto bude potom zodpovedny?
Cakame!
M. Szoradova
Spomienka na sviatky v Helpe
V kostole Nanebovzatia Panny Marie v Helpy sa
uskutocnil po druhykrat Vianocny koncert. Na koncerte popretkavanom uprimnym slovom,
gospelovymi, vianocnymi aj svetskymi piesnami sa predstavili domaci umelci
a hudobnici z celeho regionu. Koncert bol aj prezentaciou Zakladnej umeleckej
skoly v Helpe, kde sa predstavili pod vedenim svojich pedagogov desiatky talentov
v hre na hudobny nastroj a v speve. Financny vytazok koncertu bol venovany
na cinnost “zusky”.
Na Silvestra sa konal uz 19. rocnik turistickeho Vystupu na Velku Vapenicu (1692 m
n. m.), na ktorom sa zucastnili hlavne turisti z Helpy.
Priroda horehronia sa bude este dlho spamatavat z nasledkov vichrice, ktora sa
prehnala aj chotarom Helpy v druhej polovici novembra 2004. Na fotografii polamany
les nad Helpou cestou do sedla Priehyba.
Mgr. Jozef Pupis
Zaujimava beseda
Patnasteho decembra sa uskutocnila beseda pre ziakov
vybranych tried SOU Brezno v suvislosti s plnenim uznesenia vlady SR
k Narodnemu programu rozvoja zivotnych podmienok obcanov so zdravotnym postihnutim.
Pozvanie prijala absolventka SOU Ivana Kvietkova z Brezna, ktora nie tak davno
zmaturovala na nadstavbovom studiu v studijnom odbore spolocne stravovanie. Je matkou
dvoch synov, vtedy vo veku sedemnast a osemnast rokov. Starsi Miroslav je tazko
zdravotne postihnuty a mladsi Tomas toho casu maturoval na SPS v Brezne.
Pani Kvietkova prisla porozpravat nasim ziakom o tom, ze clovek nema nikdy
stracat nadej, ma ist za svojim cielom, nepocuvat slova zavistlivcov a neprajnikov
a krok za krokom sa priblizit k svojmu snu. Velmi putavou formou podala ziakom
obraz o svojim zivote byvalej ziacky SOU, matky a manzelky v rodine.
Citlivo priblizila zivot svojho postihnuteho syna, zdoverila sa o tom, ake mnozstvo
prekazok musel zdolat. Z jej slov bolo citit teplo a nehu lasky k obom
synom a nerobenia rozdielov medzi nimi. Pocas tohto rozpravania sme vsetci so
zaujatim pocuvali a obdivovali tu silu, zivotny elan a optimizmus, ktory
z nej vyzaroval. Predstavila nam i svoje terajsie aktivity. Je studentkou
vysokej skoly v Banskej Bystrici, ombudsmankou nasho regionu, clenkou Greenpeace
a Slobody zvierat, clenkou strany ANO, spoluzakladatelkou noveho ochotnickeho divadla
v Brezne. V sucasnosti pomaha pri nacvicovani divadelneho predstavenia,
v ktorom vystupuju aj zdravotne postihnute deti spolu s jej synom. Dozvedeli sme
sa, ze jej velkou vasnou je cestovanie, poznavanie novych krajin, kultury a mentality
ludi.
Studenti pocuvali jej rozpravanie a pribehy so zaujatim, atmosfera bola velmi
prijemna a uvolnena. Kedy toto vsetko postihala? Znela vyslovena i nevyslovena
otazka zo strany ziakov. A ako pani Kvietkova zhodnotila svoju navstevu? “Mladez
bola uzasna” – zneli jej prve slova. A posledne? “Potesilo by ma, keby
im moje skusenosti pomohli v zivote a v hladani samych seba.”
Rozisli sme sa s tym, ze to nebolo nase posledne stretnutie.
(dk) |
