15. FEBRUAR 2005 Strana 3

STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

Sprejer (odvodenina od slova sprej), grafity (zvacsa pismova trojrozmerna malba ci kresba), grafitista (sprejer vyssieho rangu, ktoremu nechyba zrucnost ani talent). Prisli k nam z USA, graffiti je vsak talianske slovo. Ich kmotrou bola nuda a nedostatok zmysluplnej cinnosti mladeze na sidliskach. Striekaju, kde sa da, ale zvacsa, kde sa nema: na novu fasadu, na vlakovu supravu, na dopravne znacenie, na pomnik. Mozno by pomohli nezakazane volne plochy. Mozno pomoze zakon o trestani sprejerov, ktory je na programe rokovania parlamentu. V nasej ankete sme sa preto nahodnych chodcov pytali: Aky je vas nazor na sprejerov? Ste za ich trestne stihanie?


S anketovym mikrofonom


o sprejeroch

Jana Luptakova, krajcirka, Filipovo:

- Mne sa diela sprejerov pacia a myslim si, ze trest si nezasluzia. Zalezi vsak aj na tom, kde sprejuju, napriklad na historicke budovy taketo vytvory urcite nepatria.

Pavol Filo, student, Helpa:

- Podla mna sprejerov by nemali trestat. Trest si nezasluzia, pretoze pre nich je sprejerstvo druh umenia, zabava, mozno konicek. Nemali by ale striekat vsade, prazdne plochy pod mostom alebo vagony len skraslia, je to pekne.

Lukas Pribylina, student, Helpa:

- Diela sprejerov su pekne pod mostami, ale na historicke domy rozhodne nepatria, este tak na osarpane budovy, ale na vynovene nie. Trest podla mna za nieco taketo by dostat nemali.

Katarina Benyiova, financna poradkyna, Banska Bystrica:

- Je to vec vkusu ludi. Podla mna nieco take na panelaky nepatri. Sprejerstvo patri vylozene na nejake vyhradene plochy. Ak sa sprejer realizuje na zakazanych plochach, moze byt za to adekvatny trest, ale nie extra velky.

Mgr. Silvia Hancakova, ucitelka, Hronec:

- Mam taky nazor, ze ked je to pekne spravene, je to umenie. No zalezi na tom, akym stylom je to spravene. Pokial viem, v zahranici mesta pre sprejerov - umelcov vyhradili urcite miesta, kde sa mozu realizovat. Na inych miestach je to nicenie majetku, takze ak ide o vandalizmus, som za trestanie.

V. K., dochodkyna, Brezno:

- Podla mojho vkusu sprejerstvo je mozno prejav akehosi zviditelnenia mladeho cloveka, ktory chce byt urcitou formou zaujimavy. Sama by som to nedokazala, ale na mna to posobi ako gyc. Trestne by to mohlo byt podla toho, kde svoje diela aplikuju, napriklad na Stefanikovu mohylu to rozhodne nepatri. Ja by som im umoznila zviditelnit sa na velkych plochach vyhradenych na tento ucel.

Olga Sabova, dochodkyna, Brezno:

- Myslim si, ze sprejeri si trest zasluzia. V Brezne sa so sprejerstvom velmi nestretneme, skor vo vacsich mestach. Sprejeri by si mali rozmysliet, kde svoje diela umiestnia. Ale viete, ked su pekne namalovane a napisane, mne sa pacia.

(ng, ma)

hcitpisu.jpg (8894 bytes)

 

Kto najde napis vytesany na Kralovej skale?

Pri listovani knizky Sprievodca turistov po Horehroni, ktoru v roku 1926 zostavil K. Rapos, ma zaujali niektore veci. Pise sa v nej, ze v roku 1926 mal Sumiac 2607 obyvatelov, greckokatolicky kostol, skolu, notarsky urad, lesnicku spravu a zandarsku stanicu. V hostinci pod Kralovou holou u Pemera ponukali poriadnu stravu, turisticke zasoby a noclah. Telgart mal 1489 obyvatelov, greckokatolicky kostol, skolu a dobry hostinec u Medveda. Na Kralovej holi malo byt zriadene vojenske letecke meteorologicke observatorium.
Vsetci vedia, ze na Kralovej holi bol postaveny televizny vysielac Kralova hola, ktory zanikol. Teraz sa vola Televizny vysielac Poprad, co je pre mna nepochopitelne.
Zo spomenuteho turistickeho sprievodcu ma najviac zaujal zapis, podla ktoreho z Kralovej hole mozeme ist spiatocnou cestou, na juhovychode lezi Kralova skala, Kralov stol. Podla Belu na tejto skale su v latincine vytesane slova: Sebeckost, ukryta nenavist a nedovolena ruka, tieto tri prinasaju skazu krajinam. Podla inych: Hic Mathias rex, comedit ova sex. V tejto suvislosti mi napadla myslienka, co keby Sumiacania tento napis nasli, spravili k nemu cesticku. Ako som sa dozvedel z dobre informovanych pramenov, jeden telgartsky podnikatel vraj tomu, kto najde tento napis, ponuka odmenu 10 000 az 15 000 korun. Odmenu dostane len ten, kto dovrsi osemnast rokov.
Verim, ze turisti, ktori v lete navstivia Kralovu holu, si pozru aj Kralovu skalu. Mozno sa im podari najst aj tento latinsky napis, ktory dal vytesat kral Matej.

Vladimir Cupka

 

Co o nas neviete!

Kazdemu je zname, ze skoly vzdelavaju a vychovavaju nase deti. Ale na akej urovni a akymi sposobmi sa v tej – ktorej skole pracuje, sa verejnost dozveda len nepriamo, prostrednictvom roznych a casto i skreslenych informacii. Tie siria najma rodicia deti, ktorym sa bud v skole dari, alebo sa im “ukrivdilo”. Pracu skoly kontroluje teda rodic, ale hlavne statna skolska inspekcia, ktora vie kvalifikovane a fundovane posudit kvalitu vychovy a vzdelavania v skole.
Takato inspekcia bola vykonana i v Zakladnej skole Karola Raposa v Brezne v dnoch 19. – 27. oktobra 2004. Tim inspektorov zo Skolskeho inspekcneho centra v Banskej Bystrici s cielom zistit stav a uroven kvality vychovy a vzdelavania, podmienok a riadenia v zakladnej skole.
nspekcia hodnotila uroven kvality vychovno – vzdelavacieho procesu ako dobru a vo vacsine ukazovatelov vyssie, ako zistenu uroven v ramci kraja, dokonca aj Slovenska. Ocenila system a uroven riadenia, ktore pracuje podla zasad sucasneho skolskeho manazmentu, tvorbu a realizaciu kvalitnych projektov (Infovek, Otvorena skola, ITV, Legotriedy, Skoliace centrum Infoveku...), ktore su na velmi dobrej urovni a smeruju k rozvoju skoly. Zvlast inspekcia vyzdvihla dobre podmienky v triedach a pracu triednych ucitelov, ktori vedu ziakov k osvojeniu si celozivotnych pravidiel a zivotnych zrucnosti. Na velmi dobrej urovni je vychovna a poradenska komunikacia a aktivity tykajuce sa zdravotnej vychovy, vychovy k manzelstvu a rodicovstvu i volnocasove aktivity.
Skola vytvara priaznive podmienky na formovanie a upevnovanie spolupatricnosti a hrdosti na jej 95-rocnu historiu. Za vsetko na zaver nech prehovoria cisla. Celkove hodnotenie skoly dosahuje uroven 0,90, kym krajsky priemer je len 0,73 a celoslovensky priemer je 0,84.

    (zr)

 

Basa Barbora je pochovana

Clenovia folklorneho suboru Brezinky pripravili na koniec fasiangov, v sobotu 5. februara v Polomke, program Fasiangove pobavenie ako zaver veseleho a zabavneho casu. Program tvorili zanrovo rozdielne hudobno – humorne pasma . Na uvod sa divaci stali svedkami toho, ako Polomka hladala svoju Super star. Adepti na hviezdu show biznisu to nemali vobec lahke. Porotca s porotkynou boli totiz prisni. Nakoniec vsak nekompromisne usudili, vsetci patria do finale. Do finale hviezdnej roty. Prekvapujuci zaver, kedze predviedli take skvele vykony. V dalsom pasme krv v zilach rozprudila ciganska hudba a tanec. K tanecnemu “suboju” dvoch tanecnikov sa pridali aj ostatni suboristi a javisko sa hyrilo nielen pestrofarebnym oblecenim, ale aj energiou, ktoru divaci citili na vlastnej kozi. Ucinkujuci dokazali, ze ani tento zaner nie je pre nich nezvladnutelny. Po tomto predstaveni starsim divakom pripomenuli a tym mladsim ukazali, ako vyzerali paracky peria. V dome buducej nevesty sa zisli najskor zeny a dievcata, ktore pri parani peria rozpravali rozne zabavne, no i hrozostrasne pribehy. Neskor prisli chlapi, ktori rozprudili dobru naladu nielen svojim spevom. Po ich prichode sa spustila tancovacka. A nakoniec nastal cas na tradicne fasiangove pochovavanie Basy Barbory. Bol to taky “normalny” pohreb. Citania z “pisma” a kazen boli vtipne pripravene a prerusovane buracajucim smiechom a potleskom. Placky boli velmi presvedcive a v oznamoch na zaver obradu sa nezabudlo ani na tych “sponzorov”, ktori prispeli svojim dielom na spominany obrad. Cely fasiangovy program bol velmi dobre pripraveny, o com svedci obrovsky aplauz na konci oboch predstaveni. Ostava len dufat, ze nadsenie a elan vydrzia clenom suboru a ochotnikom a ze ich aj nadalej budu podporovat nielen spokojni divaci.

Martina Mesiarkinova

 

Spomienkove oslavy 60. vyrocia oslobodenia Zavadky nad Hronom

V januarovych dnoch pred sestdesiatimi rokmi Cervena armada, 1. Ceskoslovensky armadny zbor a rumunska armada postupne oslobodzovali nase uzemie. Aj nasa obec bola oslobodena rumunskymi vojakmi rano 30. januara 1945. Tento vyznamny den sme si pripomenuli na slavnostnom zhromazdeni v nedelu 30. januara o 14. hodine polozenim venca k pomniku padlych v centre obce. Oslavy pokracovali v klubovni spolocenskeho domu, kde pritomnych privital predseda ZO SZPB Mgr. Jan Belko. Slavnostny prihovor predniesol clen vyboru ZO Pavel Hruska – starosta obce, ktory v uvode pripomenul postup a vyznam oslobodzovacich bojov a strucne poukazal na zmeny v zivote nasich obcanov. Poukazal na vystavbu rodinnych domov, zavodu Sigma, sidliska Kolonia a Paseka, 17-triednej zakladnej skoly, jedalne a telocvicne s krytou plavarnou, chaty Vrsky, rybnika a hotela Golden Fish, obchodnej siete v obci, domu smutku a inych.
V kulturnom programe vystupili ziacky zakladnej skoly, clenky folklorneho suboru Zavacan pod vedenim veduceho miestneho kulturneho strediska Frantiska Chlebusa a clenky spevackeho zboru Nadej, ktore okrem znamych piesni sa predstavili aj vlastnou tvorbou.
Clenovia ZO SZPB pokracovali hodnotenim svojej cinnosti na clenskej schodzi, kde spravu o cinnosti predniesol tajomnik ZO SZPB Jan Kolarovic ml. Pripomenul, ze v minulom roku hlavnou ulohou bola priprava a dostojny priebeh oslav 60. vyrocia SNP. Nasa organizacia ma 89 clenov, z toho je 28 sympatizantov. Rody uz treba omladzovat, lebo priemerny vek clenov je nad 70 rokov. Chceme podakovat spoluorganizatorom oslav, Obecnemu uradu v Zavadke nad Hronom, ZO KSS, Ludovej strane HZDS a tiez sponzorom. Aj ich zasluhou sme mohli podat primerane obcerstvenie, na ktore prispeli financnymi alebo vecnymi darmi. V tomto roku chceme v spolupraci s firmou Bohus, s. r. o. urobit generalnu upravu pamatnikov na Sihoti a Stozke.
Nie menej dolezitou ulohou bude ziskavat za clenov mladsich obcanov a praca s mladezou vobec. Verime, ze aj dalsie podujatia v obci sa budu niest v duchu 60. vyrocia oslobodenia.

Vybor ZO SZPB


STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT