15. FEBRUAR  2005 Strana 4

wpe1.jpg (1347 bytes)


STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

Humorista Jan Grexa, rodak z Brezna, nas rozosmeje uz i knihou

Pestry vejar duchaplnosti

Najnovsia, v poradi uz osemnasta (!) publikacia bratislavskeho vydavatelstva Studio humoru a satiry (Vzdy s usmevom), ma jednoduchy nazov a citatelsky pritazlivu koncepciu ... Jan Grexa: Humorista na deresi. Moze byt vystiznejsi? A tak hor sa do listovania, a samozrejme citania, smejuc sa na duchaplnych odpovediach na otazky z televiznej relacie Deres, na afogramoch, aforizmoch, poviedkach, scenkach, rozpravkach, (ne) krologoch alebo aj na dvadsiatich deviatich kreslenych vtipoch, ktorymi pred rokmi pan profesor zaujal v Ucitelskych novinach. Toto vsetko je popretkavane pozdravnymi prihovormi Eleny Vacvalovej, Tomasa Janovica, Stanislava Stepku, Jana Grexu, ale aj doslovom vydavatela Milana Stana a jeho ilustraciami.
Ako sme uz naznacili, tentoraz mame do cinenia s pisucim a kresliacim pedagogom. Jan Grexa (1941) prednasa historiu na Fakulte telesnej vychovy a sportu Univerzity Komenskeho v Bratislave. Znamym sa stal (ako to uz na Slovensku byva) az vdaka televiznej zabavnej relacii. Na rozdiel od inych televiznych celebrit vryva sa do pamati inteligentnych divakov vtipnymi, pohotovymi, neosuchanymi myslienkami s umernou davkou slovnych hraciek, vtipneho zonglovania, lahkeho erotickeho steklenia a parodovania. Spisovatel Ivan Szabo to hadam na obalke knizky vystihol najadekvatnejsie: “ ... casto prechadza zo zemiteho slovenskeho humoru az do suchoparneho anglickeho sarkazmu ...”
Po svojskom Denniku skauta (Denik skavta) – kde objavujeme vtipnu parodiu slovenskej politickej sceny – nam autor ponuka brilantne dolovanie v jazykovych zasobach slovenciny, humoresky napisane slovami so spolocnym zaciatocnym pismenom, v tomto pripade su to slova na eF, Je, eN a eS (napr. Samova samovrazedna samota).
Aj v poviedkach nas Jan Grexa presviedca, ze je majstrom jemneho humoru, ktory prepleta s existujucimi anekdotami, bonmotmi, dovetkami a podobne. Tak napriklad notoricky zname slovne spojenia dosahuju v jeho podani novy vyznam, efekt, gradaciu. Da sa tiez povedat, ze umne a vtipne vyuziva zauzivane zvraty a obraty slovenskeho jazyka.
Autor knizky Humorista na deresi kvalifikvoane dokazuje, ze je nielen profesorom historie, ale aj profesorom humoru na Slovensku. Z prac vycnieva aj to, ze kto chce pisat humoristicke zanre, musi toho vela vediet o zivote sucasnom i minulom. Bystre su jeho pretransformacie a zasnuby historickych i biblickych nametov s dnesnou hektickou pritomnostou, popritom mu nie je cudzi ani svet umenia, hlavne hudby a literatury.
Jeho tvorbu v kontexte inej umiestnil najlepsie ilustrator a vydavatel Milan Stano: “ ... Grexov humor je nielen sucasny, kde reaguje na aktualne problemy, ale aj nadcasovy ... Ved nenadarmo pochadza z Brezna, nasho slovenskeho Kocurkova, kde posobil nas velky satirik Jan Chalupka.”
A my este dodavame, parafrazujuc Grexovo prirovnanie, ze “mal tolko citu ako bezdomovec akcii na newyorskej burze”: Kniha Jana Grexu Humorista na deresi ma v sebe “tolko slabin ako bezdomovec akcii na newyorskej burze.”

Pavol M. Kubis

 

Ako trinast Sumiacaniek letelo do Ameriky

Hoci Katarina Magurova zo Sumiaca ma uz osemdesiatdevat rokov, este stale vysiva, oci ma dobre, nohy jej vsak uz nesluzia. Nedavno sme ju navstivili, aby nam porozpravala, ako “trinast Sumiacaniek letelo do Ameriky”.
Pani Magurova mala tazky zivot: “Bola som nemanzelske dieta. Moja mat ma ako stvorrocnu nechala v Sumiaci pri sestre a v roku 1920 odisla do Ameriky. Do skoly som nechodila. V dvanastich rokoch som uz sluzila pri panoch. Ako sestnastrocnu ma vydali. Dvadsatpat rokov som robila na roznych stavbach. Mala som jedineho syna, velmi mudreho, vystudoval za lekara. Potom tragicky zahynul. A moja matka ma zatajila! V Amerike sa vydala a ani pred smrtou sa nepriznala, ze v Sumiaci nechala dceru. Casto som si kladla otazku: Preco som sirota? Preco nemam matku, otca, brata ci sestru?”
Trosicka stastia sa jej predsa len usla. Od Sumiacanov, ktori sa vratili z USA, sa ako 76-rocna dozvedela, ze v Amerike ma bratov Simona, Juraja, Pavla, Ferka a sestru Annu. V roku 1991 ju Pavol a Ferko navstivili: “Viete si predstavit tu radost a zaroven ten velky smutok z toho, ze ma moja mat zatajila? Preco sa nepriznala, ze v Sumiaci ma dieta? Nikdy jej to neodpustim.” Hoci to nedala na sebe znat, vo svojej dusi matke urcite odpustila. V rozhovore s nou sme to vycitili.
A predstavte si. V roku 1994 Katarina Magurova spolu so svojou nevestou Vierkou, ktora ju opatruje, letela do Ameriky navstivit svojich bratov a sestru: “Vsetko mi hradili. Ja stara zena som prvykrat cestovala lietadlom zo Sviechatu do Londyna a do New Yorku. Bratia a sestra naliehali, aby som tam ostala, no nemohla som. Uz som stara. Byvam s nevestou Vierkou, ale mam velku radost, ked ma pridu so svojimi detmi navstivit vnuci Jan, ktory tiez vystudoval za lekara, a Milan, ktory je inzinierom.”
Do Ameriky pani Magurova odniesla pekny darcek: trinast nadhernych babik pre vsetkych clenov jej novej rodiny. Sestdesiatcentimetrove babiky, ktore zhotovila Maria Durajova, su presnou kopiou sumiackeho kroja. V dalekej cudzine trinast babik Americanom pripomina, ze takyto kroj nosila ich sestra.
Surodenci vsak kontakty neprerusili. Dodnes si pisu, posielaju darceky a je mozne, ze ich deti raz pridu pozriet dedinu pod Kralovou holou.

(vc)

Literarny stvrtok

Druhy februarovy stvrtok priniesol do Brezna dve zaujimave stretnutia so znamymi osobnostami:
Tatra banka v spolupraci s Literarnou a kulturnou agenturou L. C. A. a vydavatelom Kolomanom Kerteszom Bagalom pozvala breznianskych stredoskolakov na literarne soiree so spisovatelmi Tomasom Janovicom a Kornelom Földvarim (na hornej fotografii). Na podujati v ramci projektu 100 knih Tatra banky knizny dar veducej Mestskej kniznice v Brezne Margite Sadekovej odovzdala riaditelka Tatra banky v Brezne Ing. Natalia Durkacova.
Breznianski maticiari v tento den v rodnom meste privitali seniora evanjelickej cirkvi ThDr. Jana Dubinyho (na dolnej fotografii). Prezentaciu jeho v poradi uz tretej knihy Slovo na cas i necas spojili s jej predajom.

Foto: Stefan Vozar

 

Z rokovania Zastupitelstva Banskobystrickeho samospravneho kraja

Riaditelkou Domova socialnych sluzieb v Pohorelskej Masi sa stala Ing. Danka Kalovcova

Na programe 25. zasadnutia Zastupitelstva Banskobystrickeho samospravneho kraja (Z BBSK) vo stvrtok 10. februara boli viacere taziskove materialy. V uvode rokovania, pri schvalovani programu, odznel poslanecky navrh na prerusenie rokovania a jeho pokracovanie v pondelok 21. februara na pode Uradu BBSK. Temou bude bod c.19 – navrhy zmluv o vykone spravy na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v styroch Nemocniciach s poliklinikou: v Ziari nad Hronom, Zvolene, Rimavskej Sobote a v Lucenci. Dalsimi bodmi budu navrh na doplnenie clena komisie sportu Z BBSK, rozne, interpelacie a diskusia.
Na poslanecky navrh stiahli poslanci z rokovania aj navrh materialu c. 8 – o rozpoctovych pravidlach BBSK a navrhli jeho zaradenie do programu apriloveho Z BBSK.
Poslanci schvalili aj terminy a nosne body zasadnuti zastupitelstva - uskutocnia sa 5. aprila, 31. maja a 27. juna. Z BBSK vzalo na vedomie spravu hlavneho kontrolora za druhy polrok 2004 a schvalilo poslanecky navrh: predlozit do najblizsieho Z BBSK opatrenia o postihoch voci zodpovednym osobam. V tajnom hlasovani poslanci schvalili Ing. Danku Kalovcovu za riaditelku Domova socialnych sluzieb v Pohorelskej Masi.
Poslanci v tajnom hlasovani k 15. februaru odvolali z funkcii riaditelov vsetkych styroch Nemocnin s poliklinikami v Ziari nad Hronom,Zvolene, Lucenci a v Rimavskej Sobote a odporucili predsedovi BBSK odvolat z funkcie veduceho odboru zdravotnictva a SV U BBSK MUDr. Richarda Risnovskeho.
Na zaklade uznesenia c. 606/04 bol spracovany navrh rozpoctu na U BBSK a organizacie v zriadovatelskej posobnosti BBSK (je nizsi o 80 milionov korun ako v roku 2004). Poslanci schvalili navrh rozpisu rozpoctu na rok 2005 s pripomienkami (odmeny poslancov).
Poslanci prerokovali aj bod nakladanie s majetkom – formou verejno-obchodnych sutazi, ponukovym konanim, odpredajom a dlhodobym prenajmom. Z BBSK suhlasilo s vyberom lokality na spalovnu v katastri uzemia obce Hlinik nad Hronom v okrese Ziar nad Hronom a poverilo riaditela U BBSK zabezpecenim posudenia lokality do 31. maja.
Poslanci samospravneho kraja schvalili dohodu o medzinarodnej spolupraci so zupou Heves a dalsimi dodatkami k spolupraci s francuzskym departementom La Loire a polskym vojvodstvom Warminsko-Mazurskom.
Z BBSK vzalo na vedomie informativnu spravu o spolocnosti Letisko-Sliac, a. s., aj o cinnosti predstavenstva Tatra-Air, a. s.

(eb)


STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT