Mgr. Petra Dzurmanova, riaditelka Centra volneho casu, Brezno:
- Snazim sa starat o svoje zdravie. Dnes je to velmi popularne, velmi casto sa o tom hovori a samozrejme aj u nas v praci sa venujeme pohybu. Cvicime, mame rozne zaujmove kruzky, aj ja cvicim so zenami. Teraz sa vacsinou venujeme fit loptam, ale mame aj posilnovacie zariadenia. Ako zeny sa k cviceniu staviame inak, popri nom vladne aj dobra pohoda, co tiez do urcitej miery prispieva k tomu, aby sa clovek citil fajn. Takze nielen pohyb, ale aj radost. Cvicit treba, takze cvicime.

Tamara Hubova, nezamestnana, Myto pod Dumbierom:
- Patrim medzi tych ludi, ktori maju radi pohyb. Uprednostnujem prechadzky do prirody so psom a rychlu chodzu. Pre mna je to normalne. Som typ, ktory neposedi na jednom mieste. Potrebujem pohyb.

Jana Endrekova, zdravotna sestra, Brezno:
- Velmi rada chodim peso, pracujem v zahrade a ak sa da, aspon raz do tyzdna cvicim, venujem sa strecingu. Potom sa citim lepsie, pretoze dnesna doba prinasa malo pohybu. Radi sa vozime na autach, na autobusoch do prace, z prace a pohybujeme sa malo. Zial, nezijeme uz v tych casoch, kedy ludia chodili radi peso.

Maria Tistianova, predavacka, Brezno:
- S manzelom sa bicyklujeme, pretoze sme nedavno prestali fajcit. Mamina si kupila dom na Bujakove, takze cez vikend tam chodime za nou na bicykloch. Snazime sa aj s kamaratmi a s detmi chodit do hory. Uprednostnujeme pohyb, aby hlavne deti mali vztah k takymto aktivitam.

Anna Scavnicka, upratovacka, Brezno:
- Ja necvicim, ale chodievam na prechadzky s detmi do okolia a najnovsie sa vsetci korculujeme na kolieskovych korculiach.

Beata Belakova, laborantka, Revuca:
- Mam kladny vztah k sportu, v zime lyzovanie, v lete korculovanie, sem tam aerobik, bicykel. Clovek sa lepsie citi a sport je dobry aj “na figuru”. Mam dobry pocit, ze nieco pre seba robim.

(ng, ma)

Postupoval vodic spravne?

Osemnasteho aprila som cestovala autobusom z Podbrezovej do Banskej Bystrice linkou c. 683448/68. Mala som so sebou kabelku a malu nakupnu indicku tasku, ktorej obsah tvorili: trojstvrtove kamaslove nohavice, tricko, platene papuce (jednorazove), 900 g chlieb a damsky skladaci dazdnik. Pri plateni cestovneho listka mi vodic autobusu zauctoval pat korun za tuto tasku. Nechcela som zaplatit, pretoze obsah tasky sa mi nezdal taky, aby som mala platit. Ukazala som vodicovi cely obsah tasky a on povedal: “Obsah ma nezaujima, ale rozmer. Ked je taska vacsia ako 20 x 30 cm, musim uctovat, aj keby bola prazdna. Konam si svoju povinnost vodica.” Zaplatila som. Tasku som mala pocas cestovania “medzi nohami” (ale na zemi), takze nikomu neprekazala a ani nezaberala miesto v autobuse.
Postupoval vodic spravne? Kedy mame v autobuse platit za batozinu? Je rozhodujuca velkost tasky a aka, alebo vaha batoziny?

(ks)

...

Vodic vydal listok cestujucej v zmysle tarify pravidelnej autobusovej prepravy cestujucich a batozin, kde sa v Hlave II., ods. 2a) pise: “Bezplatne sa prepravuju batoziny prepravovane v priestore pre cestujucich, ktore maju rozmery mensie ako 20 x 30 x 50 cm alebo batoziny tvaru valca, ktoreho dlzka nepresahuje 150 cm a priemer 10 cm, alebo tvaru dosky, ktorej dlzka nepresahuje 100 cm a sirka 80 cm a hmotnost sucasne nepresahuje 25 kg.”
Ak batozina presahuje stanoveny rozmer len v jednom rozmere, cestujuci je povinny za prepravu batoziny zaplatit v zmysle platneho cennika.

Ing. Jan Zambor, dopravny namestnik SAD BBDS, a. s., Banska Bystrica

V Predajnej spominali na rodaka Juraja Pejka

Kto to bol? Strucna odpoved: advokat, pevec Horehronia, autor mnohych zludovenych piesni, napr. Trencianske hodiny. Narodil sa v Predajnej 25. aprila 1816, kde aj zomrel 10. aprila 1893. Pochovany je na miestnom cintorine. Namestie v Predajnej nesie jeho meno.
Prveho maja popoludni kulturna komisia pri obecnom zastupitelstve v spolupraci s dochodcami uskutocnila prierez zivotom tohto vyznamneho rodaka. Hovorene slovo a jeho piesne pohladili dusu kazdeho pritomneho. Po ukonceni literarneho pasma bolo prichystane mensie obcerstvenie, pri ktorom sme si spolu zaspievali ludove piesne. Spievali sme ako jedna velka rodina. Bolo to velmi pekne a zaujimave odpoludnie, ktore nam sprijemnilo sviatocnu nedelnu chvilu a aspon kusok pomohlo utuzit medziludske vztahy.
Najblizsie stretnutie bude v septembri, kedy si pripomenieme zivot a dielo nasej rodacky, zasluzilej umelkyne a herecky Bety Ponicanovej.

Marta Dudova

Miss a Mister SOU Brezno

Stredne odborne uciliste Brezno v spolupraci s agenturou Diva zorganizovalo skolske kolo sutaze krasy. O tom, ze krasa nie je len vonkajsi vzhlad, sa presvedcili vsetci pritomni. Porotu, ktorej predsedala Mgr. Maria Sajgalikova, zaujala prirodzenost mladych ludi, komunikativnost, charizma a vlastna prezentacia vo volnej discipline.
V sutazi Miss sa na 3. mieste umiestnila Lucia Hulikova, ktora zaujala nadhernym spevom ludovej piesne. Druha Veronika Psenkova vo volnej discipline predstavila seba a svoju rodinu, cim potvrdila kvalitne komunikativne schopnosti. Titul Miss SOU Brezno ziskala Ivana Nemcokova, ktora zaujala nielen vyraznymi modrymi ocami, sklonom k atletike, ale najma dynamickou zostavou v skoku na svihadle pri modernej hudbe.
Do sutaze Mister bolo velmi tazke presvedcit chlapcov, ci uz pre ostychavost, predsudky alebo nizke sebavedomie. Titul Mister ziskal ziak 1. rocnika Michal Misani, ktory o ucast v sutazi mal maly zaujem, no zrejme ho tento titul presvedcil o jeho kvalitach. Michal zacina s hokejom, venuje sa DJ-ingu a porotu zaujal prirodzenym vystupovanim a kultivovanym recovym prejavom.
Odmeny pre vitazov v podobe kozmetickych balickov, kvetov a “auticka” venovala Rada rodicov pri SOU Brezno. Michalovi a Ivane drzime palce pri postupe do sutaze Miss a Mister strednych skol Brezno 2005, ktora sa uskutocni pri prilezitosti Dni mesta.

Bc. D. Skladana

Jarne zamyslenie

Je tu opat jar. Krasne ronce obdobie, kedy sa priroda prebudza zo zimneho spanku. Aj ludia potrebuju zregenerovat svoje zivotne sily. Su predsa jej neoddelitelnou sucastou. Jarne slnko laka na prechadzky, vylety, stretnutia. Zijeme v case prudkeho rozvoja vyrobnych technologii a vypoctovej techniky. Sme zaplavovani mnozstvom informacii, ohlupovani reklamou, ovladani peniazmi a manipulovani medialnym vymyvanim mozgov. Zabuda sa na dolezity fenomen zivota: medziludske vztahy. Ake su? V kolotoci kazdodenneho stresu a nedostatku casu su este ludia schopni polozit si zakladne otazky? Co je zmyslom nasho zivota? Dokazeme si najst cas pre seba, rodinu, priatelstvo? Akym vzorom sme pre nase deti?
Dnes su ulice plne nahliacich sa ludi. Aj ked sa stretnu, nehovoriac o problemoch, ktore ich trapia, ale ustrednou temou ich rozhovorov su peniaze. Hlavny vecerny program v televizii vyplnaju trapne, az stupidne reality sou. Ludia sa izoluju medzi murmi svojich domov. Stavaju sa otrokmi konzumu. Su zavisli na pocitacoch, internete, mobiloch. Su oddeleni od seba akoby sklenou stenou – vidia sa, ale sa nepocuju a nechapu jeden druheho. Klesaju pod bremenom starosti, ktore su zivnou podou pre pesimizmus, egoizmus, zavist, nenavist, zlobu, depresie. Ti, ktori maju vela, chcu mat este viac. Socialne a spolocenske rozdiely medzi ludmi sa zakonite zvacsuju. Ako a kedy sa zastavi tento kolotoc nasej sucasnej virtualnej reality? Nastastie, vo svete existuju pozitivne nehmotne sily ako porozumenie, sucit, empatia, laska. Nie vsetko v zivote je mozne kupit za peniaze!

Ing. Irena Helcova

Kedy nabuduce?

Dna 23. aprila sa uskutocnil turnaj Mestskej volejbalovej ligy Brezno. V tomto prispevku nechcem chvalit najlepsich, ani hanit tych poslednych. Chcem sa velmi pekne podakovat organizatorom tohto sportoveho podujatia. Nie je lahke zorganizovat turnaj osmich druzstiev, pripravit obcerstvenie, vyhodnotenie, ocenenia a potom perfektnu zabavu. Menovite dakujem Ing. Milanovi Gasperikovi, Petrovi Mackovi, MUDr. Dane Lepkovej a dalsim, ktori pomahali.
Musim este vyzdvihnut dalsich ludi. Marna by bola snaha nieco organizovat, keby nebolo dobrej vole a nakonnosti k sportu riaditelov zakladnych skol, a to Pionierskej 2, no hlavne riaditela ZS Pionierska 4 Mgr. L. Fabusa. Zapasy sa hrali v obidvoch telocvicniach a ostatne sa pripravovalo a zabezpecovalo vo vyhradenych priestoroch spominanej skoly.
S urcitostou mozem skonstatovat, ze nie len ja, hracka jedneho z druzstiev, ale vela zucastnenych odchadzalo s perfektnou naladou, so svalovicou a s otazkou: “Kedy nabuduce?”

Katarina Kosikova