Mame tu sestdesiatu jar - jar slobody a mieru

(prejav tajomnika OV SZPB Antona Pobisa na oslavach 60. vyrocia skoncenia 2. svetovej vojny v Brezne)

Nie je to davno, co sme si pripomenuli 60. vyrocie oslobodenia obci Horehronia a mesta Brezna. Dnes si pripominame 60. vyrocie skoncenia 2. svetovej vojny a Dna vitazstva nad fasizmom.
Po sestdesiaty raz uz v hyrivej krase zakvitli stromy. Tak, ako v ten nezabudnutelny den, ked sa svetom rozletela sprava, ze dlha strasna vojna sa skoncila a tie roky uzkosti, utrpenia vsadepritomnej smrti uz patria minulosti. Mame tu sestdesiatu jar - jar slobody a mieru, jar naplnenu spomienkami na obete, ale aj zivych, ktori bojovali za slobodu naroda, ludu Slovenska, ci uz padli na frontoch, zahynuli v koncentracnych taboroch, alebo sa inak stali obetami fasistickej zvole a krutosti vojny.
Treba vzdavat pietnu uctu osloboditelom Slovenska - Sovietskej armade, ktora niesla hlavnu tarchu bojov vojskami 2. a 4. ukrajinskeho frontu, rumunskej 1. a 2. armade, vzdusnym silam USA a Anglicka, sovietskej, anglickej a americkej misii na nasom uzemi, 1. ceskoslovenskemu armadnemu zboru, bojovnikom SNP, partizanom a ich pomocnikom, ilegalnym pracovnikom a vsetkym, ktori bojovali na frontoch v protifasistickom zapase - v Polsku, Francuzsku, vo Velkej Britanii, na Strednom vychode a na vsetkych bojiskach velkej antihitlerovskej koalicie.
Bola to previerka spolocenskych rezimov tej doby, systemov ludskej spolocnosti na nasej planete, previerka ludskeho cinitela - ludskosti proti neludskosti. Tato najkrutejsia vojna zanechala v historii 20. storocia nezmazatelny zaznam ludskej tragedie nie len pre tych, ktori vojnu poznali, ale aj pre nadchadzajuce generacie. Zaroven vsak boj proti nemeckemu nacizmu a fasistickej ideologii zostane navzdy v historii ludstva jeho najsvetlejsou strankou. Nemusime pripominat plany Hitlera, co by sa bolo odohralo s ludstvom najma v Europe, ale aj v dalsich regionoch sveta. Bola to vysoka moralna a mravna sila bojujucich generacii, ked nevahali obetovat aj svoj zivot za slobodu naroda.
Boli to priklady vlastenectva aj pre dnesne dorastajuce generacie. Druha svetova vojna bola velkym ponaucenim, ze zlo je mozne odstranit len zjednotenim sil na zastavenie zla. Pripomenme si, ze nevsimavost, lahostajnost, nejednotnost vtedajsich mocnosti vytvorili podmienky pre expanziu v 2. svetovej vojne namiesto toho, aby bolo dane stop vojnovemu svetovemu poziaru a z neho vyplyvajucim tragediam ludstva na nasej planete.
Cim dalej sa vzdalujeme od 2. svetovej vojny, o to vacsi vyznam ma zabranovat falsovaniu historie, nedopustit jej prekrucanie. Prekrucanie historickych faktov vedie az k historickemu revizionizmu. Nasledne to znizuje povedomie naroda k jeho vlasteneckemu citeniu najma u dorastajucej generacie, ktora tazke a krute vojnove obdobie nezazila. Pri vychove mladych generacii absentuju hlavne clanky na zvysovanie povedomia v rodine, skole, ale aj v spolocnosti. Miliony obeti si vyziadala 2. svetova vojna, svojou krvou posvatili Den vitazstva nad krutovladou fasizmu. Ten velky den, ked pravda zvitazila nad lzou a spravodlivost nad bezpravim, dnes uz zial malokoho zaujima. Jeho vyrocie si zvacsa kazdorocne pripominaju ti, pre ktorych je jeho odkaz stale zivy. Ti, ktori poznali hrozy vojny a nedocenitelnu hodnotu ludskej spolupatricnosti, obetavosti a vzajomnej ucty. Pojmy, ktore - ako sa denne presviedcame - vymizli z moderneho spolocenskeho slovnika. A to je zle - velmi zle. Mali by sa nad tym zamysliet ti, ktori plytvaju silami v boji proti nepodstatnym problemom a hrozbam. Tieto su aktualnejsie a hrozivejsie. Sucastou pravdivej historie su aj pamatniky, cintoriny, nazvy namesti a ulic a dalsie. Prave oni maju tu symbolicku moc, ktora dokaze vplyvat na obcanov, na uvedomenie si svojej identity a cenu svojej slobody.
V sucasnosti sa ocakava zivot v stabilnej spolocnosti, bez stresov, so zabezpecenou pracou, aby sa mohol clovek tesit z rozvoja spolocnosti, zo stastia svojej rodiny, zo zajtrajsieho dna. Aj dnes tuzit po slobode a demokracii slovom, bez cinov, su len populisticke frazy a zavadzanie ludi.
Neda mi nespomenut skutocnost, ze vlada nesplnila zakonom dane terminy vyplatenia jednorazoveho prispevku odbojarom a vdovam. Taktiez povazujem za nezodpovedny pristup k odbojarom, ktorym nebol priznany prispevok pre chybajuce dva - tri dni do dvoch mesiacov. V nedohladne je aj moznost uplatnenia naroku pozostalymi detmi.
Nezabudajme na utrapy 2. svetovej vojny, pripominajme ich mladym generaciam. V okoli mame vela pamatnikov, pomnikov, cintoriny, zastavme sa a vzdajme tichu spomienku padlym za nasu slobodu.

Vo vtacom kralovstve

Kto ma rad sneh, nemusel sa tuto zimu stazovat. Snehova nadielka bola mimoriadna a pretrvala aj v nizsie polozenych miestach takmer do polovice marca. Priznam sa, ze v case, ked v skolskej dielni klepotali kladiva - raz po klinci, raz vedla, vrtal mi obcas v hlave cervik pochybnosti. Pokial to my, majstri nad majstrov, vsetko pekne dokoncime, nebudu uz kvitnut fialky? Zufalo som sa den co den brodil po snehu, pozeral smutnym zrakom na osirely skolsky areal, ktory bol zrazu taky tichy, ako by tu nikdy ziadne vtaciky - letaciky ani neexistovali. Asi zobrali nohy na plecia a pobrali sa, vlastne odleteli za pozivnou do hlavneho mesta, kde urcite plne krmidla visia na kazdom kandelabri. Ked moja “depka” dosiahla kulminacny bod, vytiahol som zo skladu minulorocne, rozpadavajuce sa krmidielka a s hrstkou nadsencov sme ich rozvesali do roznych kutov skoly, naplnene vselijakymi vtacimi dobrotami. Ako sa hovori, nadej zomiera posledna a ak uz nase pohorelske sykorky nevydrzali s nervami a odleteli za lepsim do Bratislavy, azda si nas vsimnu aspon tie hladujuce sykorky vychodniarky, oravky a kysucanky? Nakoniec, ako v rozpravke - vsetko sa obratilo na dobre. Krmidla sme zhotovili a velmi sa nam pacili. Sotva sme ich rozvesali, nakydalo tolko snehu, ze sme chodniky k nim museli prehadzovat lopatou. Kedze nas trosku hryzlo svedomie, dali sme si na vtacom jedalnom listku zvlast zalezat. Lan, sezam, slnecnica, proso - a ked sa Europska unia nedivala, prisypali sme aj trochu makoveho semienka, ale ozaj len trochu, aby sa minulorocne vajicka, sykorky pubertacky nestali drogovo zavisle. Netrvalo dlho a na niektorych krmidielkach pribudlo aj sadlo, rozkrojene jablcka a semienka z mastalnej mrvy. Stravovacich stanic sme vyrobili neurekom, preto sme po jednej pridelili kazdej triede a este sa niekolko zvysilo aj pre pana ucitela, aby sa nedajboze doma nenudil. A rozpravka pokracuje dalej. Tak ako princ pobozkal Ruzenku Sipovu a vsetko, vratane Ruzenky zrazu ozilo, tak aj nasa skola, hned na druhy den ozila ako sibnuta (carovnym prutikom). Za svojho zivota som uz videl vselico, ale toto este nie. A nielen ja, kazdy, kto si kratil cestu krizom cez skolsky areal, zastal a hladel v udive. Take mnozstva drobnych operencov preletujuce z krmidla na krmidlo hned len tak neuvidite. Prevladali sykorky a o tych sa vie, ze su to velke egoistky, ktore sice lietaju v krdloch, ale ked maju na vyber, tak kazda obsadi svoje krmidlo. A tak neustale preletovali, strkali sa a zobkali, uplne ignorujuc ucebnicovy fakt, ze by mali byt aktivne len rano a podvecer. Dopocul som sa, ze sa vratili aj tie z hlavneho mesta. Takto to pokracovalo az do uplneho roztopenia snehu.
Povedali by ste, ze teraz uz mame konecne pokoj. Ale kdeze! Tot minule si idem popod nase brezy a zrazu zacujem priamo nad hlavou nevidany koncert. Trilkovanie a svitorenie nema konca kraja. Zabehol som domov po dalekohlad a cezen som zazrel drozdieho samceka uvelebeneho priamo na vrcholci, na najtensej haluzke. Od toho okamihu ho pocuvam. Na lipe pri naradovni zase lozi po kmeni datel. Skola sa pomaly, ale isto plni drobizgom, nasimi kazdorocnymi stalymi najomnikmi. Prileteli vrabce, zltochvosty, pinky, trasochvosty, strnadky, stehliky, cervienky, zelienky, kanariky, ciziky a mnoho dalsich, doposial nepoznanych. Mali sme uz aj vzacnu navstevu. Na svojej spiatocnej ceste nas poctil pritomnostou krdel chochlacov severskych a na jarabine som pozoroval zabludilca zo smrekoveho lesa - drozda kolohriveho. Pre tych, ktori nevedia, o com pisem, vysvetlenie - toto su nasi letni obyvatelia, ktori prileteli, aby sa informovali, ci ich aj tuto sezonu prichylime. Vydrzte, uz sa na tom pracuje, domce sa uz stavaju, hniezda sa uz viju! Pozdravujeme nasich chlebodarcov. Srdecny pozdrav z vtacieho kralovstva v Zakladnej skole Pohorela zasiela

Peter Navoy

Vyberame z pripravovanej monografie Brezna

BREZNO DO ROKU 1849

Pravo na vyberanie cirkevneho desiatku
Ked sa panovnik Zigmund nachadzal v lete roku 1405 v Banskej Bystrici, navstivil ho brezniansky farar Jan z Hyb so ziadostou, aby z kralovskej moci rozsiril dochodky cirkvi v Brezne. Kral mu vysiel v ustrety a obdaroval farara a jeho nastupcov desiatkami z osad Hronec, Kram a Bacuch.

Pravo mlyna
Kral Zigmund v roku 1406 daroval Breznu svoj mlyn na rieke Hron, ktory povodne patril k lupcianskemu hradu.

Trhove pravo
Panovnik Matej Korvin potvrdil v roku 1488 Breznu starsie trhove privilegium, s pravom usporiadat vyrocny trh; jarmok sa mohol konat 15. augusta a tyzdenne trhy kazdu sobotu. Touto vysadnou listinou sa otvorili hospodarske moznosti mesta. Spristupnenim priestoru na obchodovanie i cudzim kupcom sa zvysili prijmy do mestskej pokladnice. Na druhej strane mali miestni remeselnici moznost predaja svojich vyrobkov. Panovnik Matej II. Habsbursky listinou vydanou 10. januara 1610 potvrdzuje pravo Breznanov na usporiadanie jarmokov na vyrocie Nanebovzatie Panny Marie (15. augusta) alebo v dni bezprostredne pred alebo po tomto termine. Potvrdil tiez tyzdenne trhy, ktore sa mali konat kazdu sobotu.

Oslobodenie od platenia mytnych poplatkov
Panovnik Vladislav II. dna 29. aprila 1494 potvrdil Breznanom oslobodenie od myta a mytnych poplatkov. Maximilian II. potvrdil mandatom z 25. oktobra 1568 Breznanom telonialnu imunitu a dalsou listinou z 2. oktobra 1569 povolil mestu na vlastnom uzemi zriadit mytne stanice pri mostoch a vyberat od kazdeho kona a zaprahoveho dobytka po jednom denari. Mosty museli udrziavat v dobrom stave.

Pecatenie cervenym voskom
Do roku 1568 mestska kancelaria pecatila listiny zelenym voskom. Tento pouzivali pri pisomnom styku mestecka, mesta pecatili cervenym voskom. Panovnik Maximilian II. udelil mestanom Brezna pravo pecatit listiny cervenym voskom.

Patranie po neznamom pachatelovi

Urad justicnej a kriminalnej policie OR PZ v Kosiciach ziada o pomoc pri zisteni totoznosti neznameho pachatela, ktory sa dopustil trestneho cinu podvodu tym, ze 9. marca o 19.23 hodine prostrednictvom telefonickej sluzby UniBanky v Liptovskom Mikulasi vystupujuc pod menom Valerie C. dal operatorovi 31krat neopravnene prikaz na prevod penaznych prostriedkov z uctu patriaceho spol. s r. o. Bratislava, pobocka Kosice v celkovej sume 2 903 673 korun na cisla uctov roznych penaznych ustavov v Slovenskej republike. Svojim konanim sposobil spol. s r. o. skodu asi 600 000 korun, pretoze vysetrovatelovi PZ sa podarilo zvysne peniaze zablokovat.
Vysetrovanim bolo zistene, ze clovek, ktory sa vydava za Roberta Krulisa z L. Mikulasa, narodeneho 21. jula 1983, si zaklada rozne ucty v roznych bankach a preukazuje sa ukradnutym obcianskym preukazom c. SF 210813 vystavenym na meno Robert Krulis.
Popis hladaneho: vek: asi 30 rokov, vyska: 170 cm, postava: stihla, tvar: sumerna, vlasy: cierne, oci: hnede, oblecenie: rifle, sveter s vystrihom v tvare V, pod nim biele tricko, cierna bunda so sirokym golierom na zips, golier a rukavy sivej farby.
Akekolvek poznatky o pachatelovi zatelefonujte na cislo 158, resp. na najblizsie oddelenie PZ.