Jan Polak, samostatny radca, Pohorela:
- Ja osobne som asi sedem rokov daval krv, ale teraz zo zdravotnych dovodov nemozem. Vtedy som robil v Statnom majetku v Zavadke nad Hronom, kde organizovali hromadne odbery krvi. Robil som to z dobrej vole, s vedomim, ze pomozem inym, ale aj s tym, ze raz mozem krv potrebovat aj ja. Myslim si, ze darcovia krvi dnes nie su doceneni. My sme mali v globale vyhody, teraz je to uz len dobra vola cloveka.

Miroslav Tapajcik, dochodca, Brezno:
- Moj syn bol darcom krvi. Klobuk dolu pred takymito ludmi. Povedal by som, ze je to hrdinstvo. Darcov krvi obdivujem, vazia si zdravie. Ja uz hadam v mojom veku by som nemohol davat krv. Neviem posudit, ci su darcovia krvi doceneni. Ale este za komunistov som pocul, ze sa krv predavala do zahranicia. Doma zbierat krv a potom ju pasovat, to sa mi nepaci. No neviem, ci to bola vobec pravda.

Danica Subova, vychovavatelka, Brezno:
- Vo svojom okoli poznam viac darcov, robia humannu cinnost. Krv daroval aj moj manzel. Ja som krv darovala raz, ked som este robila v detskom domove a odber zorganizoval Cerveny kriz v skole. Skoda, ze dnes to nie je podchytene a vsetky vyhody padli. Viem, ze niektori darcovia mali preukaz, na zaklade ktoreho ich prednostne osetrili u lekara.

Katarina Kukulova, robotnicka, Zavadka nad Hronom:
- Byvale kolegyne z prace darovali krv, ja nemozem. Som rada, ze sa najdu ludia, ktori ochotne robia uslachtilu cinnost. Kazdemu z nas sa v zivote moze stat, ze bude potrebovat krv. Je chvalyhodne, ked clovek da nieco zo seba pre druheho. Niekto za darcovstvo nechce nic, niekto mozno ocakava viac.

Margita Vicanova, predavacka, Brezno:
- Su fakt ludia, ktori su ochotni podat pomocnu ruku. Moj syn bol darovat krv, ale upadol do bezvedomia. Ja by som rada darovala, ale bola som tazko chora. Darcov krvi velmi obdivujem a klaniam sa im vsetkym. Myslim si, ze nie su doceneni, ved ked oni daju zivot niekomu, tak spolocnost by mala urobit nieco aj pre nich.

Anna Tothova, ucitelka, Lopej:
- Moj syn daroval krv este ako vysokoskolak, ale potom mal sam problemy a prestal s tym. Darcovia krvi su slachetni ludia s dobrym srdcom. Myslim si, ze darcovia krvi su doceneni, niektori maju v robote ulavy, napr. aj rekreacny pobyt.

(ng, ma)

Par postrehov

Ten, kto preberal prekladku autobusovej zastavky pri Lidli od firmy, ktora ho stavala, spravil to velmi povrchne. Zastavka pred prekladkou mala lavicky na sedenie, po nej ich uz nema. Lavicky velmi chybaju najma chorym ludom, ktori tuto zastavku vyuzivaju pri cestovani z nemocnice.

...

Preco vodici autobusov nechavaju bezat motory aj pri nastupovani dvadsiatich aj viac ludi? Samozrejme, ze sa to premieta aj pri zvysovani cestovneho. Ved nafta a produkty z ropy su coraz drahsie. Vodicom je to zrejme jedno, z ich vrecka to samozrejme nejde, oni maju volne listky. A co takto zivotne prostredie? Nemalo by im byt jedno, ze uz dnes dychame viac smogu ako kyslika. Zrejme im je uplne jedno, ze na onen svet odidu o desat rokov skor, ako by mali. Prave ich zasluhou a zbytocne beziacich a znecistujucich motorov. Vodici, spamatajte sa, ved zijeme iba raz!

(jz)

Pomaturitne stretnutie po patdesiatich rokoch

Ako to ubehlo, nebadane, ako ked sneh napadne a zmizne zo strane. Tretieho juna uplynulo patdesiat rokov od maturity na Pedagogickej skole pre vzdelanie ucitelov narodnych skol v Banskej Bystrici. Z troch tried - osemdesiat maturantov z roku 1955 - sa v roku 2005 stretlo patdesiatstyri.
Kedze mesto B. Bystrica slavi 750. vyrocie zalozenia, vo velkej sale mestskeho uradu nas prijal viceprimator a veduci odboru skolstva, ktori sa nam podakovali za vysledky dosiahnute pri vychove mladej generacie. Podujatie moderovala nasa spoluziacka K. Mravcova z Hornej Lehoty. Premietli nam filmovy dokument o B. Bystrici a darovali bulletin o meste. Nasledovalo zistovanie pritomnosti abiturentiek. Na zosnulych sme si spomenuli minutou ticha. Do kulturneho programu prispela aj M. Mitterpachova z Dolnej Lehoty prednesom poezie od T. Kasardu a P. O. Hviezdoslava. M. Vrbovska sa prihovorila na temu: Chceme zdravo zit a chceme zdravi byt.
Po skonceni oficialnej casti na spolocnom obede sme pospominali na prezite studentske casy a zazelali sme si stretnutie kazdorocne v prvy junovy piatok pred skolou.

M. Trnikova

Pestry kulturny a sportovy zivot v Hronci

O bohaty spolocensky zivot v Hronci sa v maji a v juni postarali deti, mladez, dochodcovia, sportovci a clenovia Dobrovolneho hasicskeho zboru.
Maj zacali dochodcovia stavanim maja pred budovou obecneho uradu. Druhu majovu nedelu pripravili pre svoje mamy a stare mamy zaujimavy kulturny program deti a mladez. Kyticou piesni, basni a tancov sa im podakovali za lasku a starostlivost. Dobrovolny hasicsky zbor 28. maja zorganizoval okresne kolo sutaze mladych hasicov Plamen 2005, kde Hronec reprezentovali dve druzstva. Starsie druzstvo na domacej pode zvitazilo, deti z mladsieho druzstva ziskali dobre skusenosti, ktore vyuziju v buducnosti.
Zaciatok juna patri detom, pre ktore sme v sportovom areali pripravili zabavno-sutazne predpoludnie. Spestrenim programu boli ukazky vycviku psov. Svoje umenie a poslusnost predviedol pes Cliff, ktory je majstrom Slovenska. Vitazi okresneho kola sutaze mladych hasicov predviedli disciplinu poziarny utok, o ktoru bol medzi detmi velky zaujem. Rozne zabavne hry pokracovali az do poludnia, kedy deti dostali male obcerstvenie a balicek sladkosti. Prveho olympionika, rodaka z Hronca, sme si pripomenuli 11. juna sportovym podujatim Beh Alojza Sokola. Sutazilo sa v styroch kategoriach, od najmensich az po dorastencov. Trat viedla po miestnych komunikaciach a najdlhsia merala 7500 m. So sportom sme pokracovali na druhy den poslednym zapasom futbalistov SK Hronec na domacom ihrisku. V sutaznom rocniku 2004/2005 sa im darilo a s vyraznym naskokom postupuju do vyssej triedy.
Jednotlivym organizatorom podujati, ucinkujucim a sutaziacim patri podakovanie. Za vzornu reprezentaciu obce dakujeme mladym hasicom a futbalistom.

(jg)

Po stopach Sturovcov

Vsetko sa to zacalo tym, ze nasa ucitelka dejepisu Mgr. Dagmar Hruskova podala projekt do sutaze Skoly pre buducnost. Boli sme prekvapeni, ked z Konca Orange prisla sprava, ze nas projekt podporia. Projekt mal nazov Slovenska jar. Prostrednictvom netradicnych foriem vo vyucovani sme sa pripravovali na exkurzne vyucovanie. Zbierali historicky material, pracovali s internetom, vysivali dobrovolnicku zastavu, pripravovali si historicke listiny. Z Cinohry SND v Bratislave sme si pozicali dobove kostymy. Dobrovolnici z nasich radov prijali roly Stura, Hurbana, Hodzu, Francisciho, slovenskych dobrovolnikov. Dievcata si pripravili sprievodny text.
Prisiel den D. Rano 19. maja o 4. hodine sa nas autobus pohol smerom na Vieden, kde v 19. storoci sidlil nas panovnik a v roku 1848 tam vznikol nas prvy slovensky politicky organ SNR. Vieden ocarila vsetkych svojou krasou, velkostou, mnozstvom atrakcii a krasnych aut. Presli sme krasne zahrady Schonnbrunu, kochali sa krasnou chramov, palacov a navstivili predhistoricke a prirodovedne muzeum. Nasa cesta pokracovala do Bratislavy, kde sme prespali v jednej zakladnej skole. Druhy den zacal prehliadkou hradu Devin. Vsetci sme boli prekvapeni jeho velkostou. Pripomenuli sme si pamatny vystup Sturovcov, ich prisahu pomahat slovenskemu narodu na ceste za svojbytnostou. Nasi chlapci slavnostne prijali slovanske mena Velislav, Miloslav,... Z hradu sa nam nechcelo ani odist, bol tam pekny pohlad na okolitu krajinu, plavajuce lode, veterne mlyny... Dalsou zastavkou bola Modra, posledne posobisko velikana nasich dejin L. Stura. Navstivili sme jeho muzeum a hoci nas nik nesprevadzal, sprievodne slovo nechybalo, lebo pocas pripravy na hodinach dejepisu a slovenciny sme ziskali mnoho poznatkov. Nase kroky viedli do malickej izbietky, v ktorej L. Stur zil posledne roky zivota. Velky dojem na nas zanechal pramienok jeho vlasov, ktory mu odstrihli priatelia po jeho smrti, aby ostala na tohto muza aj takato pamiatka buducim generaciam. Poslednou zastavkou bolo male mestecko Myjava. V tomto mestecku sidlila prva Slovenska narodna rada. V malom domceku A. Kolenyovej vsetko dychalo zaslymi casmi. Tu sme si pozreli zaujimavu expoziciu historie SNR, zahrali dalsie pripravene scenky. Nasa dobrovolnicka zastava bola velmi podobna tej, ktora sa nachadzala v muzeu. Teta, ktora nas sprevadzala, nam podakovala za navstevu slovami: “Uz tridsatsedem rokov pracujem ako sprievodkyna v tomto muzeu, ale takych pripravenych ziakov sme tu este nemali.” Podakovala sa nam, z coho sme mali dobry pocit. Nasledovala cesta domov.
Dakujeme Kontu Orange za moznost prezit pekne dva dni plne poznania, super zazitkov, veselej atmosfery, ktora zblizila nase kolektivy. Srdecne podakovanie patri panom Slezackovi a Sugarovi zo SND za bezplatne pozicanie dobovych kostymov. Takisto dakujeme nasim ucitelkam: Mgr. Hruskovej, Mgr. Vojtkovej a Mgr. Simanovej za uspesny projekt, odvahu a trpezlivost, ze to s nami vydrzali.

Ziaci Vlll. A, Vlll. B v Zavadke nad Hronom