Slnecne luce a rodicia vyprevadzali v pondelnajsie popoludnie 6. juna clenov detskeho folklorneho suboru Stastne detstvo na jeho cesty Europou. Susedne Rakusko im ako prve podalo svoju ruku v podobe svojho hlavneho mesta, s jeho vecernou prehliadkou. Dotyk s historickym centrom vzbudil v malych cestovateloch nielen zaujem, ale aj zasluzeny obdiv carovnej Viedne.
Ranne Benatky, ich plavajuce domy, ulicky, Namestie San Marco, gondoly, detsky park ... a Stastne detstvo. Z pristavu sprevadzane diplomatickym vozidlom smeruje do Fosso. Vystupenie v preplnenej sale za ucasti konzula Slovenskej republiky Juraja Sumichrasta, ktory ho so svojimi talianskymi partnermi a predstavitelmi mesta organizoval, bolo jednoducho fantasticke. Dvojhodinovy program Slovenskeho dna bol nadhernou reprezentaciou nasej kultury, tradicii, zvykov, Brezna, ale najma Stastneho detstva.
... A rano opat dotyk s morom. Po prechode Slovinska a nalodeni na trajekt smeruje Stastne detstvo cez chorvatsky ostrov Cres na miesto svojho pobytu v penzione Delfin vo Velkom Losinji. V zajati stareho parku nad historickym centrom mestecka stravilo Stastne detstvo styri dni plne dotyku s malebnou prirodou, zivotom ostrova, pristavmi, morom, plazou a jezkami, hviezdicami i vecernymi hviezdami, chorvatskymi detmi ... vystupeniami. Tie zaujali nielen obyvatelov historickeho centra Losinju, ale predovsetkym turistov, dovolenkujucich, media. V case, ked doma vladlo pocasie neskorej jesene, slnecne luce a vlny mora hladili clapkajuce sa detvaky Stastneho detstva.
Nadchadzajuca noc ich nasla opat na trajekte i v severnom Taliansku. Rano pri prechode priesmykov Plockenpass a Grossglockner. Trasa vysokohorskou panoramatickou alpskou cestou az do vysky 2600 m ponukla carovne pohlady na alpske ladovce, zasnezene vrcholy, zvieratka ... a Slnko. A to vykuklo z hmly, aby ukazalo krasu okolo i nebezpecenstvo dvetisic metrov hlbokych priepasti.
Rakusko, tak ako vitalo Stastne detstvo v uvode jeho cesty, rovnako srdecne sa s nim aj lucilo. Dedinka Gramastetten bola vynikajucim hostitelom suboru, ktory podla nich sa vracal z europskeho turne. Ano, preco nie? Stastne detstvo, tak ako vzdy, sa opat rozdalo. V usmeve, v radosti, v prirodzenej detskej krase, v krase slovenskeho folkloru.
Rano v pondelok 13. juna Brezno opat zalialo Slnko. Stastne detstvo opat bolo doma. Vdaka ti, Stastne detstvo.

Jaroslav Surina

Reakcia na clanok KDE SU HRANICE? z c. 22

Clanok sa dotyka jednej z cinnosti Uradu prace, socialnych veci a rodiny (UPSVR) v Brezne. Dovolte, aby som ako riaditelka uradu strucne povedala par viet:
Predpokladam, ze clanok pisal obcan pred dosiahnutim dochodkoveho veku. Zakon c. 5/2004 Z. z. o sluzbach zamestnanosti v zneni neskorsich predpisov v § 8 definuje pojem znevyhodneny uchadzac o zamestnanie (UoZ) a vymenuva ich. Jednou z vymenovanych skupin su aj obcania starsi ako 50 rokov veku. Je to jedna z kategorii obcanov, ktori maju na trhu prace skutocne obtiazne uplatnenie. Periodicita navstev u kazdeho UoZ zavisi od casu evidencie na UPSVR - odbore sluzieb zamestnanosti (OSZ) bez ohladu na vek. Obcania, ktori su evidovani najmenej 12 mesiacov z poslednych 16 mesiacov od zaradenia do evidencie UoZ (tzv. dlhodobo nezamestnany obcan), spolupracuju s OSZ 1x za 7 kalendarnych dni. Ostatni UoZ spolupracuju 1x za 14 dni a ti, ktori sa zucastnuju na niektorej forme aktivnych opatreni na trhu prace, 1x za mesiac. Jednou z povinnosti obcana je dostavit sa osobne na urad alebo na miesto uradom urcene.
V minulych mesiacoch okrem miesta v Brezne a na vysunutom pracovisku v Helpe bolo urcenych v okrese Brezno niekolko kontaktnych miest v obciach. Od 6/2005 sme pristupili k redukcii kontaktnych miest z viacerych dovodov: miera nezamestnanosti vyraznejsie klesla, k 30. maju 2005 bola 13,94%, tym sa znizil aj pocet UoZ. Niekolko mesiacov sme sledovali, ze vacsina UoZ sa dostavila na kontaktne miesto v rannych hodinach, cast z nich na to odchadzala vykonavat nelegalnu pracu, o com svedcia mnohe indicie a su v tomto case predmetom kontrol. Najzavaznejsim dovodom bolo, ze priamo v UPSVR v Brezne na Ulici B. Nemcovej 12 bolo pre verejnost vytvorene Informacno-poradenske stredisko s 2 PC, s internetom, kde je mozne ziskat informacie o moznostiach na trhu prace, o volbe vhodneho povolania, prip. ine otazky z oblasti zamestnavania.
Teda zabezpecenie komplexnejsej informovanosti pre uplatnenie na trhu prace (projekty financovane z ESF, rozne prispevky a pod.), potreby vyssej aktivacie obcana a nielen “ziskanie peciatky a podpisu” na kontaktnom mieste nas podnietilo k tomu kroku.
V serii clankov od c. 9 do c. 13 UPSVR informoval o nastrojoch aktivnych opatreni trhu prace.
Pisatel pise v clanku i o tom, ze pri cakani na urade mali kviz, kto uhadne, co moze vymysliet taky uradnik, aby spestril zivot. Rada by som sa s vysledkami takychto kvizov oboznamila, co moze prispiet k skvalitneniu nasej prace. Pracovnici uradu kviz nehraju, ale casto sa pytaju, co vymyslia klienti nabuduce v ramci svojej evidencie. A cudovali by ste sa, aki su UoZ “sikovni”.
V podvedomi obcanov je “urad prace” stale len uradom, kde sa eviduju nezamestnani. Nie je to uplnou pravdou. Ma aj ine ulohy, ciele, poslanie, o ktorych vas budeme informovat postupne v serii clankov o cinnosti samotnej.
Na zaver: spolupraca vsetkych - obcanov, podnikatelov, statnej spravy, samospravy, neziskovych organizacii a mnohych dalsich moze pomoct pri rozvoji regionu a vo vztahu k nasmu uradu i pri zvysovani miery zamestnanosti. Urad samotny vykonava vela cinnosti, uloh spojenych s tymto cielom, ale efekt bude vyraznejsi pri vzajomnej spolupraci. Na to netreba zabudat.
Verim, ze vyjadrenie pisatela “tlacit na pilu na strane toho najslabsieho clanku - nezamestnaneho, mi pripada zbytocne a prinajlepsom nehumanne” sa mi ako riaditelke UPSVR v Brezne aspon ciastocne podarilo vysvetlit a ostrie pily zjemnit.

Pozn.: Pre skvalitnenie prace su v budovach UPSVR v Brezne na chodbe schranky na podnety od obcanov. Pocas tohto kalendarneho roka v nich nebol ani jeden podnet. Su urcene pre siroku verejnost a budem rada, ked ich vyuzijete.

Tesim sa na nasu dalsiu vzajomnu spolupracu.

PhDr. Ing. Ivana Kruzliakova, riaditelka UPSVR v Brezne

Na slavnostnom zasadnuti Rady zastupcov a Dozornej rady pri Okresnej organizacii Slovenskeho polovnickeho zvazu v Brezne v stredu 15. juna jedenast clenov polovnickych zdruzeni pri prilezitosti Mesiaca polovnictva a ochrany prirody prevzalo ocenenia za zasluznu a obetavu pracu v rozvoji polovnictva, hlavne za starostlivost a ochranu zveri.
Zlatu medailu dostali: Andor Petko (Gajdoska Hronec), Ing. Libor Smrecan (Korytarska Cierny Balog), Michal Medved (Makova Benus); striebornu medailu: Jozef Luptak (Velka dolina C. Balog), Jan Belko (Kolesarova Zavadka), Lukas Bialik (Pohorela); bronzovu medailu: Ing. Milan Fasko (Gajdoska Hronec), Vladimir Gilla (Straceno Dolna Lehota), Artur Hlavacik (Pohorela), Jan Kovacik (Dobroc Cierny Balog), Vladimir Pepich (Certovica Brezno).
Na fotografii Juraja Cibulu predseda Okresnej organizacie Slovenskeho polovnickeho zvazu v Brezne Mirko Oberhauser a tajomnik Dusan Brozman pri odovzdavani medaili zasluzilym clenom SPZ A. Petkovi, Ing. L. Smrecanovi a M. Medvedovi. Vsetkym zazelali, aby ocenenia boli pre nich vzpruhou v dalsej praci pri rozvoji polovnictva.

(r)