Sme nablizku

“Ja viem, aka je tema svokra, ale... Mam vnucku. Nevesta sa o mna stara, nemozem povedat, ale dve veci mi prekazaju. Prva vec je obliekanie. Nevesta oblieka malu len do nohavic, nikdy nie saty, sukne, hoci vnucke sa to paci. Druha vec, ktora ma trapi, je, ze vnucka je jedinacik a je stale len s dospelymi...”
Ten povzdych starej mamy som zostrucnila na dve najdolezitejsie veci. Ano, starej mamy, hoci sama sa oznacila len ako kritizujuca svokra. Ide jej o malu, ma na veci iny pohlad. A kedze nazor svokry sa zvykne brat s rezervou, davam mu svoju podporu odbornika. Najprv k obleceniu, hoci to nevyzera ako zavazny problem. Z jedneho pohladu je prakticke nechat dievcatko chodit v nohaviciach, nechcem vymenuvat jednotlivosti. Plne sa s touto prakticnostou stotoznujem. Je tu vsak aj druha stranka veci. Kazdy ste urcite zazili rozdiel vo svojich pocitoch podla toho, ako ste boli obleceni. V sportovom sa citime volne, pohodlne, v slavnostnom sa drzime vzpriamene, mame potrebu aj tvarit sa inac. Akoby sme boli niekto iny. A o to tu ide. V zivote mame rozne situacie, vyzadujuce rozlicne spravanie. A to spravanie poriadne odlisne. Celkom inak sa spravam v zamestnani, doma pri vareni vecere, na svadbe, na gulasi s kolegami zo zamestnania. Som to stale ja, na nikoho sa nehram, len sa spravam primerane situacii. Moje oblecenie je rovnako prisposobene udalosti. Ak som v nejakej situacii prvy raz, citim sa neisto, stiesnene, pri jej opakovani uz viem, co sa bude diat, co mam robit, co sa odo mna ocakava. Moje oblecenie casto urcuje aj to, ako sa ku mne spravaju ini. Jednoznacne je to pri uniformach - policajt, knaz, lekar, ale nielen pri nich. Ak chodim v ciernom, okolie vie, ze za niekym smutim, respektuje moj smutok. Ak som v slavnostnom obleceni, v okoli to vyvolava urcity respekt. Ak idem na zahradku v sportovom, kamarat na mna zdaleka zakrici, tapne ma po pleci, co asi neurobi, ked ma vidi v obleku a kravate. Nie, nejde o to zname “saty robia cloveka”, ale o to, ze kazdy mame vo svojom zivote viac roli a treba vediet sa v nich spravat. Celkom inak sa musim spravat v zamestnani, celkom inak ako matka, manzelka, kamaratka, ucastnicka pohrebu ci svadby, divacka v opere a divacka na koncerte v amfiteatri. Musim ovladat celu stupnicu spravani. Oblecenie mi v tom napomaha. Ak dievcatko chodi v sukni a s maslami vo vlasoch, spravaju sa k nej ako k malej princeznej a vyzaduju od nej spravanie malej princeznej. Dieta sa uci spravat ako slecna, citi, ze je nieco jemne, krehke. Je fajn, ked si moze obliect stare rifle a ist zahrat s chlapcami futbal, pretoze v zivote bude musiet zvladat aj situacie merania sil. Ale ked bude mat babatko, musi mat v sebe cely repertoar nezneho spravania, ktory v rifliach nenadobudne. A to nehovorim o spravani v partnerskom vztahu.
Takze oblecenie nie je len zalezitost prakticnosti. A myslim, ze je hlavne na starych mamach, podporovat tie svoje male princezne v tom, aby aj oblecenim rozvijali v sebe to jemne, zenske. A k druhemu problemu uz len nabuduce.

V prvej casti sme sa oboznamili s uvodom do eurofondov, tentokrat sa zameriame na oblasti podpory, ktore su prioritne a vhodne pre nas region a priblizime si fungovanie grantovych vyziev.
Europska unia a nasledne kazda clenska krajina, teda aj Slovensko, vypracuva na obdobie siedmich rokov (programovacie obdobie) tzv. operacne plany, podla ktorych sa koordinuju zakladne politiky unie (socialna oblast, regionalny rozvoj, polnohospodarstvo a rybolov), prerozdeluju financie sukromnemu a verejnemu sektoru. Operacne plany sa spracuvaju smerom od konkretnych regionalnych priorit az po vseobecne celonarodne.
Nasledujuce programovacie obdobie zacina v roku 2007 a v mediach mame v sucasnosti moznost sledovat problemy lidrov krajin dohodnut sa ohladom rozpoctu a statnych prispevkov do spolocnej europskej kasy, ktore su s tym nevyhnutne spojene.
Kazdy operacny plan obsahuje existujuci stav a zoznam problemov, ktore sa pokladaju za naliehave (prioritne) a vo svojich jednotlivych programovych doplnkoch k operacnym planom navrhuje konkretne opatrenia, ako ich riesit, kto a kolko si moze ziadat na svoje aktivity a ake su ocakavane vysledky. Podnikatel, neziskova organizacia alebo samosprava ziska financie len vtedy, ak jej navrh bude patrit medzi najlepsie riesenia pre konkretny problem. Vyzvy na podavanie ziadosti o nenavratny financny prispevok (grant) vyhlasuje prislusna statna institucia (ministerstvo, agentura) pre kazde opatrenie priblizne 1- az 2-krat za rok. Zalezi to od mnozstva pridelenych a vycerpanych prostriedkov.
Pre cele uzemie Slovenska, s vynimkou Bratislavskeho kraja, su relevantne styri zakladne operacne plany, pre tzv. strukturalne fondy:

1. polnohospodarstvo a rozvoj vidieka - ziadat z neho mozu prevazne polnohospodari na nakup techniky, vystavbu budov, podporu alebo rozsirenie svojej cinnosti;

2. priemysel a sluzby - ziadatelmi su podnikatelia a obce s cielom stavat a rekonstruovat zariadenia cestovneho ruchu a prislusnu infrastrukturu, ziadaju z neho taktiez priemyselne podniky na kupu modernych strojov;

3. ludske zdroje - opravnenymi ziadatelmi su skoly, mimovladny a verejny sektor a podnikatelia, ktori ziskavaju prostriedky na vzdelavanie umoznujuce lepsie zamestnanie alebo udrzanie prace;

4. zakladna infrastruktura - prostrednictvom tychto financii ziskava verejna sprava moznost budovat a zlepsovat svoju infrastrukturu

V nasledujucej casti sa oboznamime s prehladom dalsich moznosti financovania z europskych zdrojov, ktore sa riadia trocha inymi pravidlami.

Svoje postrehy, namety alebo nazory zasielajte na e-mailovu adresu brezno@cpk.sk, alebo na adresu redakcie.

Bc. Alexander Botev, CPK Brezno

Historia breznianskych delostreleckych utvarov od roku 1945 do roku 1958

V januari 1938 sa zacala pisat vojenska historia Brezna, ked do rozostavanych kasarni prisli prve jednotky hrubeho delostreleckeho pluku 101. Dr. Eduarda Benesa, redislokovaneho do Brezna z Prahy – Ruzyne.
Nikto netusil, ze do rozbitia CSR uplynie len 14 mesiacov, ze do vypuknutia 2. svetovej vojny ostava len necelych 20 mesiacov. Ale netusene sa stalo skutocnoustou. CSR prestava existovat. Cechy a Morava su okupovane a na Slovensku vznika vojnova Slovenska republika, ktorej armada vstupuje do vojny po boku hitlerovskeho Wehrmachtu. Breznianski delostrelci sa zapajaju do SNP a bojuju na jeho frontoch. Mnohi polozia na oltar vlasti svoj zivot. Medzi nimi velitel breznianskej posadky major Samuel Sekuris. Ustup do hor, partizanska vojna, oslobodenie Brezna rumunskou a Cervenou armadou 31. januara 1945. Uz 19. februara sustreduju sa v Brezne prislusnici 2. apradesantnej brigady s velielom plk. Vladimirom Prikrylom, pred svojim presunom do priestoru reorganizacie v Kezmarku. Tretieho maja je oslobodena posledna obec na Slovensku. Siedmeho maja podpisuju predstavitelia hitlerovskeho Wehrmachtu v Remesi a potom v Berline bezpodmienencnu kapitulaciu. Deviateho maja je oslobodene hlavne mesto obnoveneho Ceskoslovenska – Praha, ktore 5. maja povstalo. Zacinaju sa pisat kapitoly povojnovej historie breznianskej posadky.
Desiaty delostrelecky pluk s priznanym historickym nazvom (gen. Goliana) bol utvoreny z byvalych povstaleckych jednotiek delostrelectva v Brezne v lete roku 1945. Bol hipomobilny delostrelecky pluk vyzbrojeny trofejnym materialom z 2. svetovej vojny. Prvy DO bol vyzbrojeny 150 mm kanonovymi hufnicami, druhy DO bol vyzbrojeny 105 mm nemeckymi polnymi hufnicami, treti DO bol zmiesany, dve baterie nemecke kanonove hufnice 105 mm, jedna bateria sovietske minomety 120 mm. K nemu patrili velitelska, spojovacia bateria a vyzbrojny oddiel, vratane tylovej baterie.
Velitelom DP bol plk. Horvat, pri oslobodzovacich bojoch posobil ako stycny dostojnik CSA v Rumunskych oslobodzovacich jednotkach v okoli Brezna. NS bol menovany prislusnik 1. cs. az kpt. Slosiarik, ZV pluku bol mjr. Koren, hospodarom (tyl) pluku bol mjr. Galata z Lubietovej, osvetovy dostojnik bol prislusnik 1. cs. as kpt. Camek. Na stabe pluku pracovali s kpt. Vaclavik, kpt. Knutelsky, por. Lapsansky, por. Strba, MVDr. Kalab. Pluk bol sucastou 2. PD "Slovenskeho narodneho povstania" v B. Bystrici.
Po konsolidacii jednotiek DP pokracoval intenzivny vycvik, stabne nacviky, riadenie palby, polny vycvik na cvicisku Rohozna. Kubicka a okolite prilahle svahy sluzili pri vycviku a RP ako velitelske pozorovatelne. Vybudovala sa spodna cast remiz okolo nadvoria (nastupiste) a dalsie stavby stajni a velka jazdiaren.
Desiaty DP gen. Goliana pocetne mal asi 600 vojakov, ale aj okolo 400 koni (bateria mala 4 hufnice + 4 sestsprezia = 24 taznych koni + 7 jazdeckych koni, vratane "tren" tylovej baterie na prevoz delostreleckej municie, vyzbroje, vystroja a proviantu s polnou kuchynou pri kazdej baterii. Celkom este 8 vozov + 16 taznych koni). Kazdodenny vycvik obsluh delostreleckych baterii zahrnoval priemerne kazdy den este hodinu vycviku v jazde na koni. Na to sluzili dve otvorene jazdiarne a kryta velka jazdiaren.
V priestoroch za malou zeleznicnou stanicou bola veterinarna nemocnica. Zverolekarom bol MVDr. kpt. Kalab, pracovnici nemocnice prap. Berinsted, prap. Fekete a cat. Z. Ctirad. V dielnach kovacskych, zbrojnych, vyzbrojnych pracovalo mnoho neznamych praporcikov. Rovnako tak pri kazdej baterijnej stajni.
Po februari roku 1948 sa prudko meni medzinarodne povstanie CSR, narasta potreba pevnej obrany zapadnej hranice, ktore pokryvali len male skupinky financov a skoro otvorene hranice umoznovali jednak rabovanie v pohranicnych, opustenych oblastiach po vysidleni a odsune Nemcov, ale aj utek s najcennejsim majetkom za hranice. Vlada a MNO rozhodlo pokryt hranice jednotkami 2. PD SNP z Banskej Bystrice. Jednotky zo Zvolena, B. Bystrice, Brezna boli redislokovane do novych posadok. Po reorganizacii a doplneni poctov vytvorili nove utvary. V Brezne ostal len zramcovany 3. oddiel. Bol dislokovany v pravej dlhej budove pozdlz Sekurisovej ulice do cintorina. Velitelstvo oddielu zostalo v budove stabu pluku, VO bol s kpt. Vaclavik, NS kpt. Knutelsky, stab tvorili dostojnici Strba, Gaspar, Kuchar, velitel baterie por. Gbur, dva velke argumentacne sklady materialu spravovali por. Fiala a ppor. Kolesar, prap. Berinsted a Z. Ctirad.
Velenie 2. armadneho zboru presunulo do lavej od nemocnice 3. prapor 25. pesieho pluku z Banskej Bystrice. Velil mu s kpt. Rutkay, povolany do armady paragrafom zakona c. 38, povodne notar z Banskej Stiavnice. Rozlahle priestory, objekty skladov, stajni a remiz zostali od leta 1948 do jesene 1949 poloprazdne.
Koncom septembra 1949 boli zbytky jednotiek 10. delostreleckeho pluku presunute do novej posadky Horazdovice a 3. prapor 25. pesieho pluku do Kasperskych hor. Tu sa reorganizovali a vytvarali dalsie jednotky CSA.
Objekty breznianskych kasarni zostali prazdne az do jesene, ked sa stali zakladnou 41. delostreleckeho pluku Liptovskeho, ktoreho velitelom bol plk. Hugo Vachler a po nom mjr. Jan Ihnatik. V rokoch 1953 – 1956 pluku velil pplk. Karel Pipa. Pluk bol na plnych poctoch. V jeho organizacii bol protitankovy delostrelecky oddiel vyzbrojeny 76 mm PTK vz. 42/S a hufnicovy delostrelecky oddiel, ktory mal vo vyzbroji 152 mm H vz. 18/47/N/. Oba oddiely mali po troch bateriach, v ktorych boli styri dela. Okrem oddielov bola pri pluku aj PS. Pluk bol utvarom 1. AZ v Banskej Bystrici.
V roku 1956 boli zbory zrusene a zruseny bol aj 41. delostrelecky pluk. V Brezne bola vytvorena 31. tazka delostrelecka brigada. Velitelom brigady bol v rokoch 1956 – 1957 plk. Jan Rozehnal, po ktorom tuto funkciu prevzal a vykonaval az do vclenenia 31. TDB do 49. DP pplk. Anton Murzic, 31. TDB mala vo svojej organizacii tri delostrelecke oddiely, delostrelecky meracsky oddiel a PS. Protitankovy a hufnicovy oddiel mali o tri baterie, z tho dve na plnych poctoch a jednu ramcovu, pricom boli vyzbrojene 76 mm PTK vz. 42/S, respektive 122 mm H vz. 38/S. V ramcovej baterii prebiehla vycvik zaloh. V tejto organizacnej strukture existovalo 31. TDB az do jej vclenenia do 49. DP v auguste 1958.