Mgr. Jarmila Kaliska, ucitelka, Brezno:- Prirodzene, ze ludom, ktori tu pracuju, treba umoznit pristup, ked si potrebuju nieco doviezt. Samozrejme v takom case, ked to neprekaza ostatnym. Zislo by sa v meste take miesto, kde sa ludia budu citit bezpecni. Aj ked na druhej strane vodici potrebuju parkovat, no ak bude niekde inde dostatok miest na parkovanie, tato cast sa bude prirodzenym sposobom chranit. V suvislosti s tymto vsak treba asi riesit aj ine veci.

Anna Rusnakova, podnikatelka, Brezno:
- Minule som si bola na mestskej policii vybavit potvrdenie o zasobovani, vcera na mestskom urade, ale nikde mi ho nedali. Ale ked ma mestski policajti zastavia, vzdy chcu odo mna potvrdenie, ci mam zasobovacie auto. Nie som za to, aby v tomto priestore bol zakaz zastavenia. V Brezne su tvrde podmienky na podnikanie. Vytvorit pesiu zonu je pekny zamer, ale podnikatelom treba s nejakym predstihom dat vediet, aby sa mohli pripravit.

Blazena Uradnikova, upratovacka, Brezno:
- Pesia zona pre obyvatelov mesta je dobra vec, napriklad ked su na namesti rozne podujatia, auta ich nerusia.

Mgr. Zuzana Kudelkova, ucitelka, Valaska:
- Ma to svoje plusy i svoje minusy. Tazko sa k tomu vyjadrit. Podla mna by mal byt tento priestor uzavrety, lebo clovek si nema kde sadnut, relaxovat, stale je vyrusovany autami. V Brezne nie je nic take, kde by si clovek mohol pokojne posediet aj s malymi detmi. Zase pre zasobovacov je to nevyhoda. Treba to zosuladit. Myslim si, ze by sa nasiel nejaky kompromis, aby boli spokojne obidve strany. V meste toho treba vybudovat viac. Je hanba, ze mame taketo podmienky, napr. aj na autobusovom nastupisti.

Jiri Chvostek, dochodca, Brezno:
- Vozidlo nevlastnim, cize suhlasim s tym, aby na namesti bola pesia zona cez dovolenkove obdobie. Chapem aj podnikatelov, ale ja rozpravam za svoju osobu.

Marian Brunovsky, majster, Brezno:
- Myslim si, ze zo strany mesta je to dobry krok. Schvalujem ho. Zvlast v letnej sezone je to velmi dobre. Ja sam som motorista a aj napriek tomu, ze to postihne aj mna, suhlasim s pesou zonou.

Jan Slabej, straznik, Brezno:
- Mne ako chodcovi to vyhovuje, ale aj podnikatelia musia mat pristup s tovarom. Na tejto strane namestia by som privital viac zelene.

(ma, mk)

Oslavy v Raztoke

Raztocania si aj v tomto roku pripomenuli sviatok obce, ktory pripada na 2. jula. Obec v spolupraci so zacinajucim divadelnym suborom pripravila pestry kulturno-sportovy program.
Uz  v sobotu rano sa zacal stolnotenisovy turnaj, pri ktorom si vyskusala sily a umenie mladez, ale aj skor narodeni. V odpoludnajsich hodinach v kulturnom dome vystupila hudobna skupina Tulibanda, ktora zabavala pritomnych az do neskorych hodin. Zabava pokracovala do rannych hodin diskotekou. Nedelnajsie oslavy zacali slavnostnou svatou omsou. V kulturnom dome sa predstavil novozalozeny domaci divadelny subor s pasmom Jar a leto na dedine, ktore rezirovala Zuzka Vanikova. Vystupili aj ziaci so svojim pasmom Vitanie jari, starsi ukazali scenky Leto na dedine.
Divacka odozva bola velka a chytila za srdce vsetkych. Novozalozeny divadelny subor ma svoju perspektivu aj do buducnosti a verime, ze bude prinosom pre obec a pri samotnej vychove mladeze. Raztoka bude nadalej podporovat tieto kulturne aktivity.
  Oslavy sme zavrsili sportovym zapolenim, futbalovym zapasom zenati-slobodni, pri ktorom nechybalo obcerstvenie a dobra nalada.

Julius Bires, starosta obce  

Stretnutie vozickarov

Zakladna organizacia Slovenskeho zvazu zdravotne postihnutych v Brezne v sobotu 9. jula v spolocenskej miestnosti futbaloveho stadiona usporiadala 11. rocnik stretnutia vozickarov a tazko zdravotne postihnutych. Na akcii spojenej s gulasom sa zucastnilo viac ako sedemdesiat ludi.
Navstivila nas aj zastupkyna primatora Brezna Ing. Janka Mihalovicova a siesti clenovia z druzobnej zakladnej organizacie v Martine na cele s predsedom Emilom Kunertom. K dobrej nalade prispela aj Mirka Potancokova so svojou harmonikou, ktora roztancovala aj vozickarov.
Vieme, ze na akcii by sa bolo zucastnilo ovela viac nasich clenov, ktori sa nam pri osobnom pozvani slubili, no zial odradilo ich zle pocasie. Aj napriek tomu vsetkemu verime, ze sa na nasich akciach zucastnia v buducnosti. Zaroven sa chceme podakovat aj vsetkym clenom ZO SZZP a clenom vyboru za pomoc pri organizacii.

Ondrej Repka

Prve skusenosti a zazitky z predplaveckej pripravy

Sme materska skola s certifikatom Skoly podporujucej zdravie. Hlasime sa k zdravemu sposobu zivota vsetkych, ktori do tejto komunity patria, co nas zavazuje pracovat na sebe, zdokonalovat prostriedky a metody nasej prace a vyuzivat vonkajsie a vnutorne podmienky na plnenie stanovenych uloh. Na prvom mieste je v nasej materskej skole dieta, ktore stravi s nami prevaznu cast dna, hra sa a uci, ale aj stravuje a spi.
Hlavnym cielom a poslanim telesnej vychovy v materskej skole v zmysle Programu vychovy a vzdelavania je zdravy rast a spravny psychosomaticky vyvin dietata. Telesna vychova priaznivo ovplyvnuje moralny a emocionalny vyvin, zvysuje telesnu zdatnost a pohybovu vykonnost deti. Prinosom je prirodzena radost z pohybu, ktora ma vyustit do pozitivneho vztahu k sportovym aktivitam. Aktivny pohyb, spravna zivotosprava a zdrava vyziva utvaraju zaklad pre uvedomenie si najvyssej hodnoty, akou je zdravie.
Telesna vychova podla Programu vychovy a vzdelavania ma v materskej skole rozne podoby a formy. Tematicky celok otuzovanie je integralnou sucastou denneho pobytu dietata v materskej skole. Vyuzivame otuzovanie vodou, vzduchom, slnkom, venujeme pozornost prvkom predplaveckej pripravy. V obdobi od 13. do 17. juna sme po prvy raz zorganizovali pre skupinu dvanastich deti predplavecku pripravu v miestnej plavarni. Pod vedenim uciteliek Hrablayovej ml. a Hruskovej st. sa deti nenasilnou formou oboznamili s vodnym prostredim. Hrou na vodnika, na lovcov pokladov, na zachranarov ziskali zakladne pohybove (plavecke) a hygienicke navyky, zrucnosti a schopnosti. Strukturu vycviku pripravila E. Hrablayova. Kazdy den sa niesol v znameni inej motivacie zvieratiek s prihliadnutim na individualne schopnosti deti.
Odmenou za vynalozenu pracu uciteliek a rodicov, ktori nam pri vycviku pomahali, boli radostne, santive a usmiate detske ocka.

(eh)

To je priroda

Kym prejdes prirodou, clovece, na zreteli maj, tu krasu od Boha naveky si zachovaj. Lebo ona stedro dava zo svojej dobroty, lasky aj tej peknoty. Sluzi tebe ako sluzit vie, svojou recou matky kazdemu odpovie. Otvori ti naruc, k sebe privinie, ako to len dobra mat, ako to len ona vie. Nenic a chran, co priroda ma, ona to navzdy pre teba potom zachova. Rodiaci sa zivot, ktory jarou zacina, ci krasy leta, ked kosec obilie zozina. Az farby jesene, ako na maliarskej palete, bielym snehom najdes v zime v nej zatrete. To je priroda nasa mat, len ona ti tie krasy vie z lasky dat. Nenic, chran, naveky si zachovaj. Jej zivot v srdci svojom navzdy maj. Boze, krasne dielo si nam dal, je na nas, aby ho kazdy clovek aj vrucne miloval.

Milan Kovacik