19. JUL 2005 Strana 8

STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

Podnikatelske okienko

V predchadzajucom cisle sme si predstavili moznosti pristupnych uverovych zdrojov pre zacinajucich, ale aj dlhsie fungujucich podnikatelov. Kedze uverove moznosti, navyse obmedzene maximalnou sumou 1,5 miliona korun nemusia pre narocnejsie projekty stacit, dnes sa zameriame na moznosti financovania cez menej standardne fondy tzv. rizikoveho kapitalu.
Fond rizikoveho kapitalu (investor) je zoskupenie vacsinou sukromnych financii, ktorych vkladatelia su ochotni viac riskovat a dosiahnut tak mozne vyssie a dlhodobejsie zhodnotenie svojich penazi. Fondy prostrednictvom investicii do sukromnych firiem pomahaju v ich rozbehu, rozvoji alebo transformacii. Podstata financovania prostrednictvom rizikoveho kapitalu spociva v tom, ze investor najcastejsie formou navysenia zakladneho imania, pripadne v kombinacii s uverom, poskytne inej spolocnosti urcite financne zdroje. Tymto ziskava, na prechodne obdobie, poziciu spolocnika.
Vyhodou v porovnani napr. s bankovym financovanim je, ze pocas obdobia vzajomnej spoluprace investor poskytuje strategicke poradenstvo manazerom spolocnosti, svoju kontrolu vykonava prostrednictvom svojich zastupcov v organoch spolocnosti, prijimatel pomoci nemusi okamzite splacat uroky a istinu, dalej nie je na investovanu sumu nutna ziadna garancia ani rucenie. Podnikatel sa vsak s investorom deli o dosiahnuty zisk, zaroven vsak zdielaju spolocne aj riziko v pripade neuspechu projektu. Casovy horizont investicie je priblizne pat rokov, po uplynuti tohto casu investor rizikoveho kapitalu predava svoj obchodny podiel povodnemu majitelovi.
Na Slovensku v sucasnosti posobia v sirsom meradle dve spolocnosti rizikoveho kapitalu. Prvou je Seed Capital Company, s. r. o., a jej Fond startovacieho kapitalu. Tento rozvojovy fond bol naplnany zdrojmi z programu PHARE a statneho rozpoctu SR. Prostriedky su urcene na podporu vzniku a rozvoja malych a strednych podnikatelov z uzemia celej Slovenskej republiky. Fond funguje uz devat rokov a poskytuje investicie vylucne sukromnym podnikatelom, ktori boli zalozeni po roku 1991, maju do 250 zamestnancov a podnikaju v oblastiach priemyselnej vyroby, dopravy, stavebnej cinnosti, servisu. Taktiez sa podporuje aktivny cestovny ruch a inovativne podniky s vynimkou polnohospodarstva, restauracnych sluzieb, maloobchodu, velkoobchodu a pod.
Seed Capital Company je spoluucastnikom vo firmach po dobu jeden az pat rokov a zasadne nadobuda len mensinovy (minoritny) podiel na podnikani. Firmam, v ktorych ma podiel, moze poskytnut aj dodatocny investicny alebo spotrebny uver so splatnostou najviac pat rokov. Vyska investicie je mozna od 200 tisic az do 10 milionov korun, pricom preferovana vyska investicie sa pohybuje v rozmedzi 3 az 5 milionov korun.
Druhym fondom, prostrednictvom ktoreho mozete realizovat svoj podnikatelsky napad, je Slovensko americky podnikatelsky fond (SAEF - Slovak American Enterprise Fund). SAEF je sukromnou spolocnostou, ktorej zdroj kapitalu predstavuju financne prostriedky uvolnene Kongresom Spojenych statov americkych. Svoju cinnost zacal v roku 1991 pre cele Ceskoslovensko a od roku 1996 posobi vylucne len v SR. Podporuje uz fungujucich slovenskych malych a strednych podnikatelov, ktorym poskytuje moznosti financovania podnikatelskych napadov formou navysenia zakladneho imania (priame investicie), uverom, resp. ich kombinaciou. Taktiez je mozne vypracovat syndikovane (zdruzene) investovanie. V pripade priamych investicii sa podporuju projekty vo vyske 30 az 120 milionov korun.
Na ziskanie ktorehokolvek rizikoveho financovania musi podnikatel predovsetkym predlozit kvalitny podnikatelsky plan a odporucam aj intenzivne spolupracovat s manazermi fondu pri jeho analyze. Okrem profesionalnych znalosti tym ukazete aj schopnost komunikacie s vasimi potencialnymi partnermi v podnikani.
Vsetky potrebne informacie dostanete v kancelarii CPK Brezno (budova Horehronskeho muzea v centre Namestia gen. M. R. Stefanika).
Svoje postrehy, namety alebo nazory zasielajte na e-mailovu adresu brezno@cpk.sk alebo na adresu redakcie.

Bc. Alexander Botev, CPK Brezno

Sme nablizku

“Trapi ma, ze sme si prestali rozumiet s bratom. Predtym sme vychadzali velmi dobre, hoci ako deti sme sa dost hasterili. Teraz je to vsak uz dlho dost zle. Snazim sa najst si k nemu cestu, ale nejde to.”

Citatelka R. M.

Moja odpoved je pre citatelku, ale smerujem ju skor k jej bratovi, ktoreho momentalne asi strata porozumenia netrapi.
Situacia, ze si s niekym prestaneme rozumiet, je dost bezna. Detske kamaratky “na zivot a na smrt” sa pohnevaju pre malickost - a uz sa neudobria nikdy. Velmi dobre kamaratky zo zakladnej skoly sa rozidu na rozne skoly a pri stretnuti po niekolkych mesiacoch zistia, ze si nerozumeju. Byvala kolegyna, s ktorou sme travili vela peknych spolocnych chvil, odide na ine pracovisko a prestane na nas mat cas. S kamaratmi z turistickeho kruzku stravim vela volnych chvil, ale ked po uraze nemozem viac na narocnejsie vychadzky, nase vztahy sa popretrhaju. Dobra suseda sa odstahuje, vymenime si zopar listov, potom uz len pohladnic, potom uz len zdvorilostne novorocne ... Su vztahy, ktore su malo pevne a rozpadnu sa pri malom nedorozumeni. Vekom sa menime, nie vsak kazdy rovnako a po case si prestavame rozumiet, pretoze sme kazdy niekde inde - pripad spoluziakov zo skoly. Svoje urobi aj vzdialenost ci nedostatok moznosti stretavat sa. Su vsak vztahy, ktore su nadcasove, nadpriestorove, nad.. Proste pretrvaju napriek vsetkym prekazkam, ktore nas rozdelia. Vztahy s ludmi, s ktorymi sme - ja tomu hovorim “z jedneho cesta”. Tym cestom myslim vnutorne zalozenie.
So surodencami sme tiez z jedneho cesta, ale hoci mame rovnaku krv, je to uz ine “cesto”. Surodenci byvaju vacsinou rozdielni. Ani len dvojicky nie su celkom rovnake. V dospelosti si kazdy najde svoju vlastnu cestu zivotom, odlisnu od ostatnych sestier a bratov. Povolanie, sposob zivota, manzelsky partner, to vsetko sposobuje zvacsovanie rozdielov v nazoroch, postojoch, hodnotach, pohladoch na zivot. Beriem. Je tu vsak jedna vec - ani najvacsi rozdiel nesposobi, ze prestaneme byt brat a sestra. Ani najvacsia vzdialenost z nas nemoze urobit cudzich ludi. Zostavame rodina, najblizsi ludia. V tomto svete by to mal byt pocit istoty, ze ked bude najhorsie, mam za kym ist. Napriek tomu, ze sme si prestali rozumiet v politike, ze chodime do rozdielnych kostolov, ze jeden byva v rodinnom dome a druhy v prenajme. Uz si nemusime zavidiet maminu lasku, ako ked sme boli deti. Ani jej potajomky suchnutu stovku do sestrinho vrecka. Uz nemusime hundrat, ze sestra nechodi na nakup ako my, ani nema na krku mladsieho brata. Uz je to len “vlastna krv”, ktora by nas urcite nemala zradit, ked nas svet hrozi rozdrvit na prach.
Mgr. Marcela Skultetyova, psychologicka

 

Kaviarne, puby, kupaliska ci diskoteky casto okradaju umelcov

Pocas letnej sezony inspektori Slovgramu zintenzivnia kontrolnu cinnost vo vo verejnych prevadzkach vsetkych regionov Slovenska. Mozu sa zjavit vsade tam, kde reprodukuju rozhlasove, televizne vysielanie, respektive hudbu zachytenu na nosicoch (CD, MG, atd) prostrednictvom technickych zariadeni (radio, TV, hi-fi sustava, atd). Taketo konanie je verejnym prenosom v zmysle Autorskeho zakona a su s nim spojene aj povinnosti. Nie je nic neobvykle na tom, ze znamy pub laka napisom “u nas sledujeme Superstar”, alebo kupalisko na sprijemnenie chvil navstevnikov vyuziva rozhlasove vysielanie ci v kaviarni vyhrava jukebox. Mnohi prevadzkovatelia vsak taketo verejne pouzitie hudby ci obrazovych zaznamov neoznamili, nezaplatili za to ochrannej organizacii Slovgram odmenu, na ktoru maju nou zastupovane subjekty narok. Tito prevadzkovatelia si neuvedomuju, ze pachaju trestnu cinnost.
Inspektor Slovgramu sa preukaze preukazom s fotografiou. Na nom je uvedene aj telefonne cislo tejto ochrannej organizacie, kde si kazdy moze overit jeho totoznost.
Formy ochrany dusevneho vlastnictva a suvisiacich prav stanovuje platny Autorsky zakon. Podla neho su vsetky prevadzky, kde sa pouzivaju umelecke vykony sirene prostrednictvom technickeho zariadenia (radio, TV, hi-fi sustava, atd), povinne zaplatit odmenu za pouzitie zvukovych a zvukovoobrazovych zaznamov. O to, aby sa k umelcom ich peniaze dostali, sa stara prave Slovgram. Na internetovej stranke www.slovgram.sk, sekcia verejne produkcie najdete nielen prihlasku, ale aj sadzobnik rocnych poplatkov, ktore nie su velke a ponukaju zaujimave zlavy podla typu zariadeni.
Slovgram bol zalozeny v roku 1991 ako nezavisla, neziskova spolocnost na ochranu prav vykonnych umelcov a vyrobcov zvukovych a zvukovoobrazovych zaznamov. Rozsah jej posobnosti je vymedzeny zakonom c. 618/2003 Z. z. Autorsky zakon, medzinarodnymi dohovormi a konvenciami, ktorymi je SR viazana ako aj zmluvami, ktore spolocnost uzatvorila s umelcami, vyrobcami zvukovych a zvukovo-obrazovych zaznamov a partnerskymi organizaciami v zahranici.

(fr)


h0529m.jpg (15906 bytes)

 

 

 

Cestne uznanie v medzinarodnej sutazi kresleneho humoru a satiry O Bomburovu sablu porota udelila Mgr. Frantiskovi Bojnicanovi, fotografovi z Hlohovca.


STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT