19. JUL 2005 Strana 7

STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

h0529a.jpg (24007 bytes)
Vzacne obrazky

Vylety do okolia boli vo sviatocne dni oblubenym programom breznianskych rodin. Nevyhybali sa im ani Razusovci. Pridal sa aj Karol Rapos a skupinka evanjelickej mladeze. Spoznavate tieto tvare?

 


Chudoba pod hrad!

Tot nedavno ma zastavil Duro, spoluziak zo susednej dediny a spytal sa:
“Coze sa to tu u vas deje, vsetko je hore nohami, komunikacie prepchate povozmi a na hrade plno mechanizmov.”
“Joj, Durko moj, odkedy si odisiel, tu sa ti udiali naramne zmeny. Hradny pan prestavuju podzemne priestory hradu, vies, muciaren kapacitne nepostacuje, nuz sa bude rozsirovat popod celu dedinu.”
“Jano, nuz a ci vy mate v chotari tolko delikventov a zbojnikov?”
“Ani by som nepovedal, ze vybocujeme z celostatneho priemeru, ale ludia so vselijakymi neduhmi nam kazia reputaciu. Ale asi by si tomu neporozumel, musim ti to rozpovedat od zaciatku.
Vies, mam zenu v Cechach na robotach a kedze na panskom tam zarobi ovela lepsie ako u nasho pana velkomozneho, je tam uz dost dlho. I zacnelo sa mi tot nedavno za nou a rozhodol som sa, ze sa s nou skontaktujem. Lenze som nevedel ako. Preto som ukradol hradnemu panovi mobil, reku, zavolam a vratim ho. Panduri ma vsak pri cine chytili a bol som v problemoch. Pan grof rozhodli len tak preventivne potrestat ma na deresi desiatimi palicami. Kym sa panstvo skodoradostne uskrnalo, ja som bol blazenostou cely bez seba, co nevedeli pochopit. Taku perfektnu masaz skupiny sedacich a chrbtovych svalov nedokaze vykuzlit ani Ilona Radodajova z vysneho konca.”
“Chces povedat, ze si vobec nereval?” opacil nedovercivo Duro.
“Revat som reval, ale rozkosou, no co ti mam povedat, vstal som z deresa ako znovuzrodeny. Ked to pan grof uvideli, od zlosti mi naparili dalsi trest. A nie jeden, ale celu torturu, tu, ktorou mucia zbojnikov a carodejnice. Na zaciatok ma na tri tyzdne uvrhli do hladomorne. To ti bolo labuzo! Vies, doma nie a nie odist od chladnicky, nuz vselijake neduhy zo zlych, onych, tychto... stravovacich navykov ma morili. A tu zrazu moznost ocisty organizmu od kadejakych skodlivyn a zbytocnosti. Kto by to nebral? Vsetkymi desiatimi! Pil som len cistu vodu, teda nebola az taka velmi cista, nasiel som v nej aj zopar pavukov a much, ale vsak aj tie musia pit. Nuz, Durko, co ti budem hovorit, z hladomorne som vysiel bez pivneho brucha aspon o desat rokov mladsi a vnutorne vycisteny ako BMG Invest po tunelovani. Myslel som si, ze mi uz lepsie ani nemoze byt, no velmi som sa mylil. Premiestnili ma totiz do vedlajsej podzemnej miestnosti, kde horelo ohnisko a v nom sa prihrievali zeleza. Do cervena rozpalene klieste mi dokonale vypalili vsetky kurie oka a otlaky, ktore mi uz davnejsie strpcovali zivot ako exekutori z berneho uradu. Naviac som zistil, ze sa mi to s tou mojou lamkou akosi polepsilo. A potom prisiel na rad skripec. To ti je vynalez! Priviazu ta retazami hore a dolu a perfektnym sposobom ti ponapravaju chrbticu. Ta moja bola uz ako draha formuly jedna a teraz su vsetky stavce na svojom mieste ako poslanci v parlamente. Po vyobjimani zeleznou pannou, kde som presiel ozdravujucou akupunkturou, ma smarili do hradnej priekopy. Tu som sa vykupal v osviezujuco studenej vode. Jedinecny zaver! Odvtedy nebyvam chory, vsetky neduhy su prec, robit vladzem za troch a na felciara neminiem ani dukat.”
“No dobre, ale ako to suvisi s tymto turistickym ruchom pod hradom?”
“Len pockaj, nech to dopoviem. Dozvedela sa to cela dedina, potom zupa a teraz to vedia uz i na kralovskom dvore. Chodia sem ludia zo siroka – daleka, dokonca i zo statov tejto, no ako sa to... Europskej unie. Vsetci nieco vyparatia, ukradnu alebo sa pobiju a trest ich neminie. Nie kazdy z poddanych ma totiz dvadsat dukatov za navstevu u felciara, a tak sa chudoba zveri radsej do ruk kata. Je vypisany aj konkurz na rozsirenie profesionalne zdatneho personalu do muciarne. Kapacity sa rozsiruju, kedze sa velkomozny rozhodli v tejto oblasti podnikat. Kralovsky medicinman ma migrenu z tvrdej konkurencie, pretoze idu chyry, ze pan grof mienia zalozit dokonca i akciovu spolocnost.”
“Nuz, ale to by som chcel aj ja vyskusat, tiez nie som najzdravsi.”
“Mas smolu, pre velky zaujem by si na rad prisiel tak najskor o rok. Ibaze by si...”
“Co?”
“Ibaze by si zviedol mladu velkomoznu pani, vies, pan grof su teraz zasa mladozenacom a nedaju na nu dopustit. A rucim ti za to, ze po tomto delikte pojdes do podzemia medzi prvymi...”

Emilia Molcaniova

 Univerzalny talent

(pred styridsiatimi piatimi rokmi zomrel Jozef Ciger – Hronsky)

Cele generacie slovenskych citatelov a intelektualov vyrastali na zirnom umeleckom chlebe Jozefa Cigera – Hronskeho. Jeho dielo bolo skolou citania i tvorby, skolou myslenia, ale najma skolou pripravy na osud a poslanie vernosti sebe samemu.
Vynimocny tvorivy fenomen Jozefa Cigera – Hronskeho zasiahol vyrazne a prenikavo do viacerych sfer slovenskeho kulturno – spolocenskeho zivota. Ale v jeho mnohorozmernom diele existuje zamer, o ktorom sa malo pisalo a hovorilo a je nim vytvarne umenie. Okrem pedagogickej, literarnej, maticnej a organizacnej prace a cinnosti sa aktivne venoval aj vytvarnemu umeniu.
Uz pocas studii v Leviciach (1910 – 1914) sa prejavili jeho sklony k vytvarnictvu – maloval kulisy na divadelne predstavenia, maloval plagaty, vyrabal tanecne poriadky... Vtedy jeho vztah k vytvarnemu umeniu bol taky silny, ze ho chcel studovat. “Mal som byt maliarom; ked ma svetova vojna zvala na front, stal som pripraveny pred prijimacimi skuskami do kresliarskeho institutu a obtieral som sa pilne o ludi, co narabali so stetcom.” Aj ked to dopadlo inak, tejto svojej velkej vasni sa nadalej venoval aj v Kremnici, kde vyucoval aj kreslenie. Neskor ako tajomnik i spravca Matice slovenskej sa Hronsky pravidelne zucastnoval na roznych vystavach, ktore neraz aj fundovane otvaral. Jeho vztah k umeniu sa prejavil aj vo vydavatelskej cinnosti Matice slovenskej, aj v pripade moderneho tlaciarenskeho podniku Neografia.
“Hovori sa, ze umenie je zrkadlom nasho sveta, nasho zivota, bytia, myslenia i nasich tuzob a – je to pravda. I vo vytvarnom umeni su iba nase portrety: nase pomery, nase okolie, nase zivoty...”
Zaciatkom jari 1945 zo znamych dovodov opustil Jozef Ciger – Hronsky s manzelkou a synom milovane Slovensko. Po kratsich pobytoch v Rakusku a Bavorsku sa usadil v Taliansku. Po zastavke v uteceneckom tabore v Bologni sa spolu s dalsimi povojnovymi emigrantmi dostali do Rima. Nasho velikana vecne mesto fascinovalo, inspirovalo a motivovalo k realizacii velkolepych vytvarnych diel. Tu ozila v nom davna tuzba, vratil sa k snu svojej mladosti a navstevoval Akademiu vytvarnych umeni, aby odbornym studiom zdokonalil svoje maliarske schopnosti. Vytvoril mnozstvo akvarelov, olejomalieb a perokresieb, ktore zachytavali kolisku starej antickej kultury – Forum Romanum, Forum Traianum, rimske baziliky a fontany. Jozef Cincik zvecnil Hronskeho na perokresbe, ked sedel na Via Sacra s pohladom na Kapitol a maloval...
Pri malovani “nachadzal Hronsky radost a uspokojenie a zabudal na kazdodenne trpke chvile svojho vyhnaneckeho osudu...” (F. Hrusovsky).
Prenasledovany Benesovymi uradmi aj v cudzine odchadza Hronsky z Rima nakratko do Assisi. Tento pobyt v starobylom meste posobil na jeho citenie a videnie a neskor v Juznej Amerike ho stvarnil vo vitrazi, ktore vytvoril pre frantiskansky kostol v cilskom Santiagu. Rok 1947 stravil Jozef Ciger – Hronsky v mestecku Oriolo nedaleko Rima. Tu sa tiez venoval malovaniu a z akvarelov, ktore tu namaloval, mu miestni nadsenci pripravili vystavu. Po zatknuti a uvazneni v Rime a po zakroku Karola Sidora odchadza do Ameriky a od jari 1948 zil v Argentine. Zakotvil v meste Lujan. Mnozstvo vytvarnych diel Hronskeho, ktore namaloval v talianskom vyhnanstve, sa na odporucanie J. Cincika dostalo do USA a tam sa zasluhou rev. Jana J. Lacka a basnika Mikulasa Sprinca a F. Hrusovskeho uspesne predavali. Jeden akvarel sa predaval za pat dolarov a zisk aspon ciastocne zlepsil nelahku zivotnu situaciu rodiny Hronskych.
Lujan, kde sa Hronsky usadil, je najvyznamnejsim putnickym miestom so svetoznamou Bazilikou Panny Marie Lujanskej, asi 80 km od Buenos Aires. Tu sa zamestnal v textilnej tovarni. Pripravoval navrhy textilii a gobelinov. Majitel firmy si oblubil jeho umelecky vkus, tvorive nasadenie a fortiel a Hronsky sa z kreslica vypracoval na dizajnera a projektanta. Navrhoval dekorativne riesenia odevneho a bytoveho textilu, projektoval rozne budovy a urbanisticke celky, umelecky dotvaral sakralne objekty. Pre majitela fabriky vytvoril farebnu vitraz siedmich okien sukromnej kaplnky. Podla jeho navrhov tu bol postaveny aj cintorin Villa Flandria, v ktorom odpocivali aj telesne pozostatky manzelov Hronskych az do ich prevezenia na Narodny cintorin v Martine a pochovany je tam aj ich syn Juraj Ciger.
Jozef Ciger – Hronsky aj v Lujane namaloval mnozstvo perokresieb a akvarelov, ktore zachytavaju tamojsie parky, zahrady, rieku aj blizku krajinu. Niektore lokality si velmi oblubil, lebo sa podobali na prirodne zakutia jeho rodneho Slovenska – napr. Bariloche v provincii Rio Negro – zname a oblubene turisticke a polovnicke miesto. Tu namaloval vela akvarelov a olejomalieb. No najvyznamnejsim umelcovym vytvarnym dielom z Juznej Ameriky je cyklus 26 velkych obrazov (2 m x 80 cm) pod nazvom Zazracny zivot Panny Marie Lujanskej. Tieto mali tiez pohnuty osud. Z nich v roku 1993 odovzdala pri navsteve Slovenska jeho nevesta Cecilia Cigerova 15 vytvarnych navrhov Matici slovenskej.
Jozef Ciger – Hronsky v Lujane zalozil a az do svojej smrti prevadzkoval a viedol aj sukromnu umelecku skolu. Venoval sa aj keramikarstvu. V Argentine bol takym znamym a uznavanym vytvarnym umelcom, ze tam mnohi ani netusili, ze je aj velkym slovenskym spisovatelom.
“Nie, umelci nechcu, aby sme ich poklepkavali po pleci a pochvalovali, vyslovovali banalne reci, chcu, aby sme ich chapali...”
Jozef Ciger - Hronsky sa narodil 23. februara 1896 vo Zvolene a zomrel 13. jula 1960 v Lujane. Do rodnej slovenskej zeme boli jeho pozostatky, aj jeho manzelky, ulozene 8. augusta 1993.
(Spracovane podla prispevku P. Cabadaja: J. Ciger – Hronsky ako vytvarnik. In: J. Ciger – Hronsky v interpretacii literarnych badatelov. Zost. A. Matovcik, Biogr. studie c. 24, Martin, MS 1997, s. 202-210)

A. Prepletana


STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT