Prechadzky historickym Breznom (1)

G. K. Z. Laskomersky: Na brehu blyskaveho Hrona lezi miesto zivych, Brezno, a nam pod nohami v brehu miesto mrtvych. Poloha tohto miesta vecneho spanku je tak upravena, ze si kazdy zivy tamdolu z namestia, ba ano, z oblokov svojich tamhore driemajucich pribuznych moze vidiet.

V rokoch 1982 – 1984 uverejnoval v osvetovych novinach Kulturno – spolocensky spravodaj miestny ucitel a redaktor Emil Urban seriu clankov: Po kom su pomenovane ulice nasho mesta. Predstavil v nich sucasne podoby pomenovani mestskych ulic, kde sa orientoval na typy ulic oznacenych podla osobnosti s uvedenim ich kratkeho zivotopisneho profilu.
Dvadsiateho decembra 1989 bola odhalena informacna tabula s reliefom dokumentujucim fortifikaciu Brezna pri rekonstruovanom useku mestskych hradieb (na zaklade koncepcie muzealneho historika a spisovatela Frantiska Kreutza) s nacrtnutim povodneho rozlozenia ulic v 17. storoci, zachytavajuc podorys hradieb so styrmi branami.
Koncom maja 1991 bolo Brezno oficialne prijate za pamiatkovu zonu s ochranou historickeho jadra, vratane nehnutelnych kulturnych pamiatok v meste.
Pri prilezitosti dejinneho vyrocia Brezna vam priblizime v jednotlivych cislach obraz mesta, ako vyzeral vo vyvoji jednotlivych ulic, so zachytenim variantov pomenovani vyvoja, resp. pomenovania a nasledneho premenovavania (stretavame sa napr. v ich inonarodnej podobe), ktore sme zhromazdili a lokalizovali podla viacerych archivnych dokumentov. Popri novych pramenoch, ktora nam “odhaluju” temu: poznavania ulic porovnanim kedysi a dnes, v katastralnom uzemi Brezno – mesto, Mazornikovo, vychadzame z upresnenia regionalnej literatury, resp. zauzivanych sprav. Clanky dokladaju starsie fotografie zo zbierok horehronskeho muzea.
Vyvoj ulic az do sucasnosti ovplyvnili pritom vseobecne zakonitosti danej doby (popri prejavoch statnej politiky, o com sa zmienime): spolocensko – hospodarske predpoklady (za ktore povazujeme – ustalenie systemu mestskeho opevnenia a jeho asanacie, regulacie tokov, rozsirovanie pristupovych ciest od namestia – vznik novych (statnych) ciest postupnym smerom od J (s osobitnou vystavbou za Baldovskym mostom od 50. rokov, prekopanim kopca Uplzie/Mazornikovo) – V, S – Z (najmladsia stvrt – sidlisko Zapad, dnesna SLN), no podstatne programovu vystavbu v ramci realizacie oblastnych projektov: komplexna bytova vystavba (KBV) ci centralna mestska zona (CMZ). Svoje zastupenie malo spriemyselnovanie Brezna s vystavbou Zavodu lX. Zjazdu – Mostarne, n. p. S vystavbou noveho mesta sa zacalo v 1950-tom, po roku, co sa vyprodukovali prve vyrobky v novom zavode. Prvy cinziak a internat postavili na uhle Zechenterovej a Svermovej ulice, hovori sprava v jubilejnej publikacii podniku (1974).
K rozhodujucim medznikom v pomenovaniach ulic prispeli obdobia: za 1. republiky, hlavne po roku 1938 (nestabilnost nazvov, ich opatovne premenovavania), od roku 1981 cinnostou tzv. nazvoslovnych rad pri ONV v B. Bystrici, kedy doslo podla nasej mienky k najzasadnejsim zmenam – k rozsireniu povodnych ulic, prip, vyclenovaniu samostatnych ulic z vacsich celkov (stara Stvrt Dr. Clementisa sa rozdelila medzi pat ulic!). Po osamostatneni CSFR (1993) sa otvaraju nove moznosti otvorenej diskusie v regionalnych novinach (bez reakcie obcanov na clanok: Premenuju v Brezne niektore ulice?), neskor na zaklade miestnej samospravy (koncom juna) i prieskumu medzi obcanmi mesta v prvych styroch volebnych obvodoch (z oktobra). Obyvatelia sa vsak silno pridrziavali ulic s povstaleckou i socialistickou minulostou (aj vdaka podnetom miestneho Zvazu protifasistickych bojovnikov – v ich historickom odkaze), preto jednotlive navrhy (aj na nesuhlas obcanov) nepresli. Ako teda malo vyzerat premenovanie ulic? Mestska stvrt Mazornikovo mala prijat nove oznacenia podla geografickych nazvov vrchov: Ulica 9. maja sa mala zmenit na Veporsku stvrt a Ulica MPCL na Dumbiersku stvrt, priamo v meste sa premenovanie dotykalo ulic ako CSA (Valastianska/Bystricka cesta, v roku 1990 na Ulica Frantiska Svantnera podla uceloveho vybudovania skolskeho zariadenia v priestoroch kasarni), Fucikova ulica (Ulica J. M. Hurbana), Svermova ulica (Ul. M. Matunaka), padli tiez prvotne navrhy na vystriedanie mien ulic (podla dejatelov miestneho charakteru): Malinovskeho, F. Krala, Nalepkovej, Jilemnickeho, Pionierskej (S. Lopusneho, E. Holeczyho, J. D. Matejovie, K. Raposa, A. P. Zatureckeho).
S rozhodovanim miesta postavenia pomnika Martinovi Razusovi sa vyberal aj jeden z navrhov o vytvoreni noveho breznianskeho namestia s jeho cestnym nazvom, ktory by vznikol v dnesnej Laskomerskeho ulici (medzi plochou strednej priemyselnej skoly a mestskym domom kultury).
Pri oznacovani plati nariadenie (ake sa upravuje aj v Statute mesta Brezna, 2003): nazvy ulic a inych verejnych priestranstiev sa urcuju s prihliadnutim na historiu mesta, na vyznamne nezijuce osobnosti, na veci a pod. Nepripustne su nazvy po zijucich osobach, nazvy dlhe, duplicitne, urazajuce mravnost, nabozenske alebo narodnostne citenie, jazykovo nespravne a nazvy nepriliehave vzhladom na historiu mesta (Cl. I., § 3).

Marek Locek

Este v 60. rokoch 20. storocia stali na zapadnej strane v zaniknutej casti Chobot zvysky mestskeho opevnenia.

Foto: Archiv Horehronskeho muzea

Narod zije, kym chce zit!

(spomienka na nedozite 100. narodeniny Mateja Taslera)

Od umrtia breznianskeho evanjelickeho knaza Mateja Taslera 14. jula uplynulo tridsat rokov. Sucasne si koncom tohto roka pripomenieme ste vyrocie jeho nedozitych narodenin. Takze nie nahodou, ale celkom opravnene si zasluzi, aby sme mu venovali spomienku.
Nacrime najprv do jeho mladosti, ktora bola velmi komplikovana. Spoznaval v nej len skromny a chudobny chlapcensky zivot. Otec mu tragicky zahynul a dve deti vychovavala matka, ktora len s tazkostami zabezpecovala domacnost. Bola nutena ako stvorrocneho dat ho do vychovy stareho otca, rimskokatolickeho kantora a ucitela, do Novej Bane. Aj ked bola bez financnych prostriedkov, chcela dat syna dalej studovat. Preto ho dala do detskeho domova v Pecsi (1915), kde vychodil aj prvu triedu realneho gymnazia. Prostredie detskeho domova a neblahe rodinne pomery tazko zaposobili na citlivu dusu dietata. Preto ho vzala z detskeho domova a umiestnila u svojho brata v Pesti, kde od roku 1916 pokracoval v studiach na realnom gymnaziu. Na jeho dalsi rast malo vplyv prostredie v novoutvorenej CSR. Koncom augusta 1919 sa vratil na streche vagona k svojej matke na Turcek.
Pre nedostatky v slovenskom jazyku ho prijali len do tretej triedy realneho gymnazia v Kremnici, kde zmaturoval 22. juna 1926. V pobyte a studiu v Kremnici nastal u neho velky zvrat po kazdej stranke. Prejavili sa v nom vlohy pre vsestrannost. Pohyboval sa v slovenskom prostredi, naucil sa po slovensky. Studoval slovensku literaturu, ktora ho ovplyvnila a prejavil k nej nesmiernu lasku. Ziskal zaklady pre nabozenske a kulturne hodnoty slovenskeho evanjelictva. Proti tomu postavil biedu a chudobu svojej rodiny. Zacal sa zblizovat s evanjelikmi v skole a meste. Ako rimskokatolik zmaturoval na gymnaziu a bezprostredne po maturite konvertoval – prestupil z rimskokatolickej cirkvi do evanjelickej aug. vierovyznania. Toto jeho rozhodnutie suhlasne pochopila aj jeho matka a rodina.
Okrem studia M. Tasler upevnoval aj svoje zdravie, hraval futbal a v Sokole posobil ako telocvikar. Po nedeliach sa zapojil do kurzu spolocenskych tancov, aby zdokonalil svoju pohybovu kulturu a spolocenske vystupovanie. Mal vlohy na hudbu, ucil sa hral na flautu.
Na jar 1926 sa dostal do kontaktu s basnikom Emilom Boleslavom Lukacom, tajomnikom Zdruzenia evanjelickej mladeze na Slovensku, ktory mu navrhol studium na evanjelickej teologickej fakulte. Sam dp. Matej Tasler vo svojom zivotopise spomina na tuto chvilu takto: “Nukala sa mi cesta, o ktorej snival som tolko. Priznam sa, ze neviedli ma len motivy nabozenske, ale hlavne narodno – kulturne.” Na Evanjelickej a. v. teologickej vysokej skole studoval od roku 1926 do roku 1930. Studium znamenalo pre neho druhu a velmi vyznamnu etapu v narodno – kulturnej oblasti. Na evanjelickej teologii sa zvyraznil aj jeho nabozensky svetonazor. Podstatny vplyv v tomto smere mali profesori, najma prof. Dr. Samuel Osusky Stefan, dekan filozofickej fakulty. Poznal v nom muza, ktoremu nadovsetko zalezalo na praci za slovensky narod.
Po vysvateni bol evanjelickym kaplanom v Trencine (1930), potom administratorom na evanjelickej fare v Malych Stankovciach od 1. jula 1931. Tymto nastupom sa zacala pre M. Taslera skola zivota. Po troch rokoch sa stal dvojrecovym fararom v Novych Zamkoch s filiami v Degesi, Komarne a vtedajsom Parkane. Tu ho v roku 1938 zastihla mobilizacia. Narukoval. Nove Zamky pripadli Madarsku. On sa vsak vratil aj s rodinou koncom oktobra 1938 k svokrovcom do Novej Bane. Vtedy sa dostal znovu na razcestie, lebo sa mal rozhodnut, kde zakotvi vo svojom fararskom povolani. Rozhodol sa pre Brezno, kde po smrti dp. Martina Razusa nemali farara. Dna 9. novembra 1938 ho cirkevne organy povolali za administratora do evanjelickeho cirkevneho zboru do Brezna.
Po vyse rocnom smutku za Martinom Razusom sa rozprudil v Brezne culy cirkevny zivot: upravili pre mladez prizemne priestory farskej budovy na citaren, divadlo, stolny tenis a vo farskej zahrade, za kostolom vybudovali volejbalove ihrisko; organizoval s mladezou nabozensko – kulturne vecierky, koncerty a divadelne predstavenie; z jeho iniciativy vzniklo babkove divadlo; v roku 1940 zalozil mladeznicky orchester, v ktorom prilezitostne aj sam hraval na flaute; v roku 1941 zalozil Evanjelicky zensky spolok; od 1. septembra 1942 na prehlbenie nabozenskeho zivota zriadil stanicu zborovej sestry; zasluzil sa o prestavbu dvojmanualoveho organa v kostole.
Pre svoj nekompromisny postoj pocas Slovenskeho statu (1939 – 1945) bol stihany a trinast mesiacov nedostaval plat. Vytvaral podmienky pre sudrznost medzi miestnymi spolkami a cirkvami. Bol zakladatelom dievcenskeho skautingu na Slovensku. Organizoval chramove koncerty za ucasti organovych virtuozov. Zapajal sa vsestranne do kulturneho zivota a posobil aj v Sokole. Pri zrode SNP ponukol svoje sluzby posadkovemu velitelstvu v Brezne. Evanjelicka fara sa stala strediskom stretnuti bojovnikov proti fasizmu nielen duchovnych, ale najma svetskych, okrem toho boli v nej aj sklady potravin.

(Pokracovanie)

Oto Baldovsky