Druhym vrcholom Vianoc po Bozom narodeni je v krestanskom chapani sviatok Zjavenia Pana, ludovo nazyvany aj Traja krali. Veriaci si pripominaju troch mudrcov - Gaspara, Melichera a Baltazara, ktori sa prisli do Betlehema poklonit narodenemu Jezisovi. V piatok na Troch kralov spravca Rimskokatolickeho farskeho uradu v Ciernom Balogu Peter Tkac s ministrantmi posvatil aj pribytky v miestnej casti Komov.

Foto: Stefan Vozar

Zvitazila domaca posadka

   V sobotu 7. januara sa v Helpe zisli milovnici sportovo-zabavneho podujatia, aby po roku opat videli svojich priatelov, prezili spolu vzacne chvile a zabavili sa pri hadam najstarsich zimnych radovankach. Otvorili tak tohtorocny serial Slovenskeho pohara v krnackovych pretekoch. Snehova nadielka uspokojila vsetkych tridsatosem sutaznych posadok, ale aj divakov.

   Vitazom prveho podujatia tohtorocneho serialu Slovenskeho pohara medzi muzmi sa stala domaca dvojica Marian Mak starsi, Vladimir Hroncek pred oddielovymi kolegami Martinom Zabkom a Vladimirom Kysuckym (SK Helpa), tretie miesto obsadila posadka Lubomir Petrik, Lubomir Bires zo Sasovej. Na pretekoch sa zucastnili len tri zenske posadky. Zvitazila dvojica Katarina Ciliakova, Ingrid Pischova z Jakuba, v poradi za nimi skoncili domace Adriana Kysucka, Beata Makova a zmiesana posadka Stanislava Romanakova, Peter Onderuf zo Starych Hor.
   Po narocnych pretekoch svah patril detskym pretekarom. V krasnom slnecnom pocasi si na Holom vrchu pripomenuli casy, kedy ludia zili v spolocenstve pevne zviazanom ustalenymi zvykmi a starobylymi tradiciami.
   Po prvych pretekoch v Helpe dalsie kola Slovenskeho pohara by sa mali uskutocnit postupne s tyzdnovym odstupom v Kordikoch, Brezne, Donovaloch, Lubietovej, Pohronskej Polhore, Benusi, Tureckej, na Kralovej holi a v Polomke, kde 11. marca bude zaverecne kolo.

(mk) Foto: Jozef Fillo

 Riaditel Mestskeho kulturneho strediska v Brezne Mgr. Jaroslav Surina hovori:

„Historickym vyrocim zilo mesto po cely rok“

   Zaciatok roka byva casom hodnotenia. Bilancuju politici, sportovci, zamestnanci v roznych sferach cinnosti, obycajni ludia ... O poohliadnutie za rokom minulym sme poziadali aj riaditela Mestskeho kulturneho strediska v Brezne Mgr. Jaroslava Surinu:

   - Ano, je cas hodnoteni uplynuleho roka, cas podakovani, je aj cas priani. Prave preto, dovolte v uvode tohto rozhovoru podakovat za uspesnu spolupracu vsetkym, pre ktorych Mestske kulturne stredisko v Brezne svojou cinnostou prispelo k rozvoju ich kulturno-spolocenskej stranky osobnosti, k rozvoju zaujmov, citov. Zaroven si poprajme nielen vela zdravia, stastia a usmevu, ale i radosti a roztlieskanych ruk pri vytvarani vzajomnej atmosfery.
Kultura ako suhrn duchovnych a materialnych hodnot vytvorenych clovekom pomaha odreagovat sa, zabudnut na problemy. Ako hodnotite rok 2005? Co priniesol obyvatelom Brezna a okolia na poli kultury? Boli prilezitosti na zabavenie a odreagovanie sa?
   - Hodnotenie uplynuleho roka prislucha rovnako nam, ako aj obcanom, pre ktorych vytvarame priestor na pozdvihnutie ich duchovna. Ci uz prostrednictvom mestskej kniznice, cinnostou umeleckych suborov a skupin, kina, vydavania tyzdennika Horehronie, vychovno-vzdelavacej cinnosti, mestskeho rozhlasu, programov profesionalnych a amaterskych telies, turisticko-informacnej kancelarie a v roku minulom i klubu dochodcov. Sedemsto styridsiate vyrocie prvej pisomnej zmienky o Brezne vtlacilo silnu pecat do struktury prace vsetkych, ktori sa na budovani kultury v meste podielaju. Akymsi prirodzenym vyvrcholenim tohto vyrocia boli junove Dni mesta Brezna. Podujatie, ktoreho programovu skladbu, jej velkolepost podciarknutu medzinarodnou spolupracou mohli nielen nasi obcania vzhliadnut s obdivom. Historickym vyrocim zilo vsak mesto po cely rok. Vsetky umelecke kolektivy pripravovali svoje programy so zaujmom prezentacie toho najlepsieho, najhodnotnejsieho, najpritazlivejsieho ... A nielen na domacej pode. Nielen pred svojim publikom. Prostrednictvom ich umenia, ich praveho ochotnickeho nadsenia, ich zanietenosti vyviezli brezniansku kulturu a slavu mesta daleko za hranice Slovenska, do kutov celej Europy. Rovnako Europa nasla Brezno. Tak srdecne, ako privitala breznianske subory, tak sa Brezno otvorilo jej, ba dokonca celemu svetu. Prijalo umelcov, ktori priniesli do nasho mesta nielen svoj talent, ale i poznanie inych kulturnych hodnot, tvorivost, inspiraciu. Je malo slov na podakovanie vsetkym, je mozno malo priestoru, aby som dokazal vyjadrit svoju osobnu vdacnost. Je mozno malo casu na to, aby sme si dokazali uvedomit, aky nadherny a hodnotny rok po stranke kultury sme v Brezne prezili. Mozno si treba uvedomit, aka sila kulturnych hodnot - ci uz historickych alebo sucasnych - v Brezne prameni, kolko chuti, talentu, napadov, energie tvori velkolepy system kulturnych hodnot, ktory je nam treba ctit si a rozvijat.

(ng) Foto: Ferdinand Hrablay