Sme nablizku

   „Mame velmi hlucnych susedov. Aj teraz na Silvestra oslavovali dlho do noci, nemohli sme zaspat. Ked ich upozornime, ospravedlnia sa, ale hlucni su dalej. Nechceme to riesit cez urady, ale niekedy je to na nevydrzanie. Naozaj nevieme, co s tym.“

   Je to naozaj tazke, ale slubila som, ze napisem. Silvestrovska noc je osobitna kapitola. Zabava a hluk su jej neodmyslitelnou sucastou a zabavna pyrotechnika uz niekolko rokov robi z tejto noci najstresujucejsiu noc v roku. Pre psov, pre deti, starych ludi i tych, ktori by aspon cast noci chceli spat. Ono sa povie – jedna noc sa da vydrzat, ale ... Telefonovala som s rodicmi, ktori byvaju v rodinnom dome a maju psa. Museli ho zatvorit do pivnice, ale aj tak celu noc vystrajal. Je to strazny pes, ale vdaka silvestrovskym nociam je to psychicky chore zviera, bojace sa hluku. Ti, ktori maju babatka, by mohli rozpravat, ako je pre ne vdaka hluku delobuchov Silvester strasnou nocou, z ktorej su vystresovane niekolko dni. Hluk, ktory nezacina a nekonci polnocou, ale trva od skorych vecernych az do skorych rannych hodin, niektorym posluzi na odreagovanie, ale desiatkam dalsich ublizuje. Ti, ktori sa zabavaju, tazko si to v danej chvili uvedomuju, ale do dalsieho Silvestra je rok casu, snad by sa dalo nieco urobit, aby koniec roka nepripominal zaciatok vojny, v ktorej – ako v kazdej vojne – trpia ti nevinni.
   Silvestrovska noc je raz v roku, citatel vsak ma jej obdoby pocas celeho roka. Nejde tu o susedov s malymi detmi, ktore buchocu, pretoze su zive a nedokazu sediet potichu. To pozname kazdy, ktori sme mali deti a vacsinou aj tolerujeme, aj ked to niekedy presahuje nasu trpezlivost. Noc je na spanie a v stresujucej sucasnosti je spanok prepotrebny na najzakladnejsiu regeneraciu nasich psychickych sil. Aj bez hlucnych susedov mame casto problem so spanim kvoli starostiam a problemom. Dlhodoby nedostatok spanku vedie v konecnom dosledku az k telesnym ochoreniam, preto tolerovat dospelych, ktori systematicky vyuzivaju noc na hlucne aktivity, nemozeme. Ich ospravedlnenie nam neodstrani bolesti hlavy. Ani neporiesi problem v zamestnani, ked porobime chyby v dosledku nemoznosti sustredit sa po nevyspanych nociach. Budu ochotni preplatit nam lieky, ktore nakoniec budeme musiet brat na spanie, ked uz nebudeme vediet zaspat ani vtedy, ked budu ticho? Zaplatia nam pobyt v nemocnici, ked budeme musiet ist na operaciu so svojim zaludocnym vredom? Budu ochotni doplatit nam  premie, o ktore prideme? Daju nam na kolok na rozvod (pokial sa nemylim, je to teraz 5000 korun), ked vdaka stresu hadky rozbiju mase manzelstvo? K tomu poslednemu zrejme nedojde, ale ostatne veci a ine dalsie su velmi realne.

Mgr. Marcela Skultetyova, psychologicka

 Hracky ako prostriedky edukacie

   Ako sme vas uz informovali, seminare s tymto nazvom organizuje Metodicko–pedagogicke centrum v Banskej Bystrici.
    Velmi zaujimavu a putavu prednasku na danu temu na ostatnom seminari v Brezne predniesla PaedDr. Eva Balazova z Katedry vlastivedy a prirodovedy Pedagogickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Posluchacom predstavila hracku, ktora sluzi ako prostriedok kvalitnej hry a je zaroven zdrojom radosti. Hracka u deti nielen rozvija fantaziu, tvorivost a zrucnost, ale je aj prostriedkom vychovy. Preto sa hracka nevylucuje v modernej vychove z pedagogickeho procesu. V temach prednasky dominovala historia hraciek, ich funkcie a moznosti uplatnovania. V prehladnej prezentacii  Dr. Balazova priblizila aj kvalitativne poziadavky na hracky, muzea hraciek nielen u nas, ale aj v zahranici. Taziskom tejto netradicnej prednasky bolo aj oboznamenie o funkciach hraciek v skole, ich dolezitosti a o zdrojoch informacii, o ucinkoch hraciek na deti nielen v predskolskom a mladsom skolskom veku pre pedagogov.
   Druha cast seminara bola zamerana na vedecke hracky. Tuto cast viedla Ing. Beata Puobisova, predsednicka obcianskeho zdruzenia Vedecka hracka so sidlom na Svermovej ulici 26 v Banskej Bystrici. Objasnila na prvy pohlad kontroverzny pojem vedecka hracka tym, ze ide o mobilne zariadenie, ktore jednoduchym a nenasilnym sposobom priblizuje alebo vyuziva nejaku prirodnu zakonitost ci jav a je urcene na poznavaciu hru pre deti, mladez, rodiny a ine kolektivy. Zdoraznila, ze vedecka hracka prispieva k zblizovaniu generacii a hlavne to, ze je urcena vsetkym vekovym kategoriam na ich potesenie, poucenie a poznanie.

Ivana Kvietkova

Podnikatelske okienko

   V tomto cisle budeme pokracovat v predstavovani aktualnych vyziev na podavanie ziadosti o financovanie vasich projektov. Predstavime si grant z tzv. Norskeho financneho mechanizmu (NFM). Tento system podpory z Norska a este napr. zo Svajciarska vznikol ako jedna z poziadaviek Europskej komisie pre vlady tychto krajin, aby financovali urcene rozvojove projekty v statoch EU. Protihodnotou ma byt lahsie vstupovanie tovarov a sluzieb z tychto neclenov EU na jednotny europsky trh.

   NFM teda vytvara priestor na ziskavanie statnych dotacii nad ramec financnej podpory z rozpoctu EU. Celkovo sa v ramci vyzvy prerozdeli 18,6 miliona eur v deviatich prioritne riesiacich sa oblastiach, ako ochrana zivotneho prostredia (ochrana vod, ovzdusia, riesenie odpadov a ekologickych zatazi, zachovanie biodiverzity), podpora trvalo udrzatelneho rozvoja (obnovitelne zdroje energie, skvalitnenie verejneho osvetlenia, rekonstrukcia rozvodov tepla, podpora biopaliv, environmentalne vzdelavanie), zachovanie europskeho kulturneho dedicstva, rozvoj ludskych zdrojov (vzdelavanie, protidrogove aktivity, programy rodovej rovnosti, socialna integracia, programy podpory zien na trhu prace), starostlivost o deti (transformacia detskych domovov, skvalitnenie socialnych sluzieb, podpora obeti nasilia), posilnenie spravodlivosti (programy na boj s korupciou a organizovanym zlocinom), cezhranicne aktivity a regionalna politika alebo vyskum. Opravnenymi ziadatelmi su subjekty verejneho a sukromneho sektora, teda obce, samospravne kraje, statne organizacie, ale aj neziskove organizacie, nadacie, obcianske zdruzenia, zaujmove zdruzenia, institucie zriadene zakonom a pod.
   Minimalna vyska financnych prostriedkov ziadanych v ramci projektu nesmie byt nizsia ako 294 tisic eur. Maximalna vyska je obmedzena objemom prislusnej priority (rozsah je od 360 tisic do 4,3 miliona eur). Vyska grantu predstavuje maximalne 90 % z hodnoty opravnenych nakladov. Medzi opravnene naklady patria nakup nehnutelnosti (budova a nezastavany pozemok), nakup zariadenia (aj pouziteho), stavebne prace, hardware a software, dopravne prostriedky. Mozne je financovat aj mzdove naklady, cestovne, sluzby, drobny majetok, rezijne, odpisy, pravne a bankove poplatky. Opravnenym nakladom je, na rozdiel od eurofondov, aj naturalna forma spolufinancovania, co zahrna napriklad poskytnutie nehnutelnosti alebo dobrovolnickej prace. Naopak, financne prostriedky nemozete pouzit na naklady nesuvisiace s projektom alebo na pripravnu dokumentaciu k projektu, financne naklady, pokuty, spravne poplatky atd.
   Samotny projekt je financovany formou priebezneho cerpania, co v praxi znamena, ze prijemca grantu predklada v mesacnej periodicite doklady od dodavatelov uradu vlady, ten posudi opravnenost vydavkov a po schvaleni nakladov ministerstvom financii je suma uhradena na ucet prijemcu, ktory ju potom prevedie na ucet dodavatela. Jedenkrat stvrtrocne posiela prijimatel deklaraciu o vydavkoch a priebeznu financnu spravu, kde deklaruje zaplatenie vsetkych platieb.
   Ziadost sa podava na predpisanom tlacive v slovenskom ako aj anglickom jazyku (zavazna je anglicka verzia) s povinnymi prilohami, ako financny plan, studia uskutocnitelnosti, plan publicity, dalej napr. rozhodnutie o registracii organizacie, vypis z bankoveho uctu, vypis z registra trestov statutara, potvrdenie o dlhoch voci statu, prehlad donorov s referenciami, vyrocna sprava a uctovna zavierka. Program sa administruje v Urade vlady SR v Bratislave, kam treba do 23. marca poslat ziadost o poskytnutie nenavratneho financneho prispevku. Dlzka trvania projektu je maximalne dva roky.
   Ak mate zaujem ziskat dalsie alebo podrobnejsie informacie, navstivte nas v kancelarii CPK Brezno (budova Horehronskeho muzea v centre Namestia gen. M. R. Stefanika).

   Svoje postrehy, namety alebo nazory zasielajte na e-mailovu adresu brezno@cpk.sk, alebo na adresu redakcie.

Bc. Alexander Botev, CPK Brezno

 Urad prace, socialnych veci a rodiny v Brezne informuje

Osobny urad

   Osobny urad je osobitnym utvarom sluzobneho uradu.

   Jeho praca Osobneho spociva v plneni uloh v oblasti riadenia ludskych zdrojov. S tym suvisi vyber statnych zamestnancov formou vyberovych konani vzdy, ked dojde k uvolneniu statnozamestnaneckeho miesta v ramci uradu. Cela priprava a realizacia vyberoveho konania sa riadi predpisom Uradu pre statnu sluzbu. Urad pre statnu sluzbu je ustredny organ statnej spravy pre statnu sluzbu, ktory plni ulohy v oblasti statnej sluzby. 
     Dalsou castou riadenia ludskych zdrojov je system vzdelavania statnych zamestnancov. V tejto oblasti je osobny urad tym utvarom, ktory koordinuje a zabezpecuje realizaciu vzdelavacich aktivit vsetkych zamestnancov uradu. Vzdelavacie programy su realizovane interne, vlastnymi silami alebo externe, dodavatelsky, prostrednictvom akreditovanych vzdelavacich institucii.
     Cielom vzdelavania statnych zamestnancov je skvalitnenie a zefektivnenie vzdelavania statnych zamestnancov, ktore vplyva na odborny rast a rozvoj profesijnej kariery zamestnanca.   

(web:upsvrbr.host.sk)

...

Kancelaria riaditelky

   Zabezpecuje cinnost na useku pravnom, useku krizoveho manazmentu, ochrany utajovanych skutocnosti, PO, BOZP, zakon  c. 211/2000 Z. z. o slobodnom pristupe k informaciam a styk s verejnostou.

   Vazeni obcania,

   toto je posledny prispevok z cinnosti UPSVR v Brezne. Verim, ze sa mi aspon ciastocne podarilo v prispevkoch doplnenych statistickymi udajmi priblizit siroku posobnost jedneho z uradov statnej spravy. Doklady, informacie, kontakty najdete na webovej stranke uradu upsvrbr.host.sk  alebo na adrese uradu Razusova 40, pripadne na tel. cislach 048/6115681 – 3, 048/6117000.
   Dakujem este raz primatorovi mesta Brezna Ing. Jaroslavovi Demianovi a redakcii tyzdennika Horehronie za moznost uverejnit prispevky.
PhDr. Ing. Ivana Kruzliakova, riaditelka UPSVR v Brezne