Anna Husenicova, zamestnankyna v domove dochodcov, Brezno:
- Dlhu zimu znasam psychicky velmi zle. Spim, nie som schopna nic robit. Je najvyssi cas, aby prisla jar. Hadam aj do maja bude trvat, kym sa kopy snehu roztopia. Okrem toho na mnohych miestach hrozia povodne.

Eva Leitnerova, zdravotna sestra, Valaska:
- Zima trva nezvycajne dlho. Nepamatam si na takuto mimoriadne dlhu zimu. Po ine roky sa otepli a ochladi, otepli a ochladi, ale teraz je v kuse tri mesiace zima. To je naozaj dost vycerpavajuce. Uz sa nevieme dockat jari. Inokedy o tomto case uz svietilo slniecko, topil sa sneh a po ceste boli jarceky. Teraz to vobec nevidiet. Az taky psychicky problem s tym nemam, ale urcite by bolo veselsie, keby svietilo slnko a bolo by teplejsie.

Vojtech Remenar, zivnostnik, Brezno:
- Mimoriadne ma tesi, ze sa blizi jar. Zimu znasam zle, pretoze mam problemy s ocami a zima mi komplikuje aj pracu. Vplyva to na moju psychiku. Mame dietatko, treba ho stale teplo obliekat, problem je aj s prebalovanim. Preto sa uz tesime na jar.

Erika Jaromerska, na materskej dovolenke, Michalova:
- Uz chcem jar, lebo zima je dlha, chladna, stale mrzne, co ovplyvnuje aj nasu naladu. Aj kvoli dcerke by som bola radsej, keby uz viac svietilo slniecko, ktore dodava energiu.

Jarmila Kanova, invalidna dochodkyna, Brezno:
- Na jar sa velmi tesim. Dlha zima mi ani tak neprekaza, je to normalne, v pohode. Pomaha mi zvyseny prijem vitaminov a prechadzky so psikom, no a pri zivote ma drzi rodina a moj vnucik.

Sonja Sivcakova, dochodkyna, Valaska:
- Po psychickej stranke mi dlha zima neprekaza, ale skor ma trapi kurenie. Ved desat mesiacov treba kurit, to je takmer cely rok. Inak zimu mam rada. Jarnu unavu zatial necitim. Predtym som lyzovala, takze som bola rada, kym bolo vela snehu. No teraz na starost sa bojim, ze by som si polamala kosti.

(ng, ma)

Strateny pripad

   Clenovia Slovenskeho zahradkarskeho zvazu - osada Cachovo podali dna 24. septembra 2002 (!) trestne oznamenie vo veci dlhodobeho porusovania Osadoveho poriadku. Islo predovsetkym o rozkradanie, vulgarnost a aroganciu voci susedom.
   Napriek tomu, ze o tychto skutocnostiach bolo ochotnych svedcit osem ludi a ich mena boli v oznameni spolu s adresami a telefonnymi cislami, predvolani na vypocutie neboli. Az na jedneho, a to pre istotu dvakrat. Ziada sa tiez konstatovat, ze predvolany bol na zaklade „dotazu“ na vysledok setrenia zo dna 17. februara 2003, resp. jeho urgencie z 10. novembra 2003 a 27. januara 2005. No pripad vedeny v Obvodnom oddeleni Policajneho zboru v Brezne pod cislom ORP.P.626/02 je zrejme pripadom stratenym. Ziadna sprava im totiz dorucena nebola.
   Snahou clenov zahradkarskej osady Cachovo bolo o vysledku setrenia aj informovat obyvatelov o moznych nasledkoch takehoto spravania na strankach Horehronia a demotivovat tak potencionalnych zlodejov ci nespratnikov. Zial, marne!
   Blizi sa obdobie vyrocnych hodnoteni a hodnotit budu aj zahradkari. Pripad spred styroch rokov vsak uz spominany asi nebude. Ak, tak len v zmysle neochoty a neserioznosti niektorych clenov Policajneho zboru v Brezne. Napriek tomu by sa nasi clenovia radi dozvedeli, preco neboli - ako platitelia dani, hodni vypocutia ci svedcenia v danej veci, nehovoriac o oznameni o priebehu jeho setrenia, alebo aj jeho nezmyselnosti, na strankach Horehronia. Konstatovanie, ze cast dokumentacie sa stratila, resp. ze dotycny zodpovedny majitel zahradky a chatky tuto uz medzicasom predal, neobstoja. Skor by ich zaujimalo, ci tvrdenie niektorych, ze bol v nedavnej minulosti pomocnikom VB, a preto ta neochota policajtov ...?
   Dotknuti clenovia zahradkarskej osady uz na setreni spominaneho trestneho oznamenia netrvaju. No predsa len pocituju akusi bezmocnost a zatrpknutost. Nuz a podakovanie za dobru spolupracu v danom pripade tiez neobstoji.

„Ockaj“

...

Stanovisko riaditela Obvodneho oddelenia Policajneho zboru v Brezne kpt. Bc. Juliusa Stulajtera:
   Udalost opisovana v clanku je evidovana v Obvodnom oddeleni PZ v Brezne ako priestupok proti majetku podla § 50 ods. 1 zakona c. 372/1990 Zb. Vec bola po ukonceni objasnovania ulozena podla § 60 ods. 3 pism. b) zakona o priestupkoch.
   Autor uvadza, ze oznamovatelovi nebola dorucena ziadna sprava o stave konania. Od roku 2002 je v platnosti nariadenie prezidenta PZ c. 7/2002 o objasnovani a prejednavani priestupkov v Policajnom zbore, kde nie je meritorne stanovena povinnost policajta upovedomit oznamovatela o vykonanych opatreniach. V praxi to znamena, ze vyrozumenie je zasielane len oznamovatelovi, ktory o tento ukon vyslovne poziada pri prijimani oznamenia o priestupku.
   Obcania sa mozu so svojimi podnetmi, staznostami alebo otazkami k cinnosti policie v sluzobnom obvode OO PZ obratit priamo na riaditela Obvodneho oddelenia PZ v Brezne alebo na jeho zastupcu denne od 8. do 15. hodiny na Svermovej ulici c. 1, najlepsie po telefonickom dohovore na c. t. 6113333.

Priklad hodny nasledovania

   Niekolko rokov trvalo, kym sa podarilo presadit Slovenskemu Cervenemu krizu, ktory je podla zakona garantom vyucovania prvej predlekarskej pomoci aj v autoskolach, aby sa do ucebnych osnov dostala aj zdravotna priprava vodicov. Vsetky autoskoly si vybavili ucebnu potrebnymi pomockami na vyucbu zdravotnej pripravy, zabezpecili si kvalifikovanych lektorov z radov zdravotnickych pracovnikov a kazdy ucastnik autoskoly absolvoval aj kurz prvej predlekarskej pomoci.

   Tvorcovia novej vyhlasky Ministerstva dopravy, post a telekomunikacii SR z 13. jula 2005, ktorou sa vykonava zakon a autoskolach, zdravotnu pripravu vodicov nezaradili do ucebnych osnov, a tak sa prestala vyucovat. Verime, ze to bolo nedopatrenim a nie na dlhsi cas, pretoze je nepochopitelne, ze sa to stalo prave teraz, ked sa dopravna nehodovost a s nou spojena dopravna urazovost aj u nas stava vaznym celospolocenskym problemom a vela ludi zomiera len preto, ze pri dopravnej nehode a uraze nebola poskytnuta vcas a spravne prva predlekarska pomoc.
   Jedina, ktora si uvedomuje vaznost situacie na cestach, je Marta Pancikova, ktora napriek tomu, ze nemusi, zdravotnu pripravu vyucuje a kazdy ucastnik jej autoskoly absolvuje kurz prvej predlekarskej pomoci. Priklad hodny nasledovania! Kiezby aj ostatni majitelia autoskol, nielen na uzemi nasho mesta, ju nasledovali. Ved vedomosti z oblasti poskytovania prvej pomoci ziskane v autoskole mozu absolventi pouzit nielen pri dopravnych urazoch, ale aj v inych a aj nahlych poruchach zdravia. Na to, aby sa znizila umrtnost a invalidita ako nasledok dopravnych nehod, je potrebna vzajomna spolupraca roznych kompetentnych zloziek, aby sa spolocne hladali moznosti zlepsovania zdravotneho uvedomenia ucastnikov cestnej premavky. Slovensky kriz v Brezne ponuka pre zaujemcov kurzy prvej predlekarskej pomoci (informacie na c. tel: 6112400).

Miestny spolok SCK Brezno

Chyba im pevna vola a kalkulacka

   Ziju medzi nami. Napadni i nenapadni. Ti prvi si smelo zapalia svoju dennu davku nikotinovej drogy bezohladne vsade – v sukromi i na verejnych priestranstvach. Ti druhi, beruc ohlad na vlastnu rodinu i na cudzich, fajcia na balkone, ci mimo dosahu nefajciarov. No vsetci „otroci nikotinu“, ktori sa pokusaju skoncovat s tymto zlozvykom boria sa s rovnakym problemom: Ako sa co najrychlejsie a „bezbolestne“ navzdy zbavit tohto dlhorocneho „zotrocenia“? Dobre vedia, ze si dobrovolne ublizuju sami sebe, ba ohrozuju zdravie aj nefajciarov. Fajciari, zoberte si do ruk kalkulacky, ba staci obycajna ceruza a papier a vyjde vam nepopieratelny matematicky fakt: Za tie roky vasho zivota, co tak „usilovne a nepretrzite“ fajcite, by ste si uz nasetrili na perfektne auto, ba aj na dom.
   Fajciari, pri zdolani tohto „nikotinoveho zlozvyku“ vam chyba hlavne pevna vola.

Ing. Irena Helcova

Aj Zivena bilancuje

   Miestny odbor Ziveny vyhodnotil svoju cinnost za rok 2005 23. februara v obdobi fasiangov pri pampusikoch. Cinnost sa niesla v znameni oslav 150. vyrocia nasej dlhorocnej predsednicky E. M. Soltesovej pocas celeho roka. Nasa clenka M. Strmenova predniesla basen a dalsia clenka J. Halamova nam priblizila celozivotne dielo tejto spisovatelky. Boli dalsie rozne kulturne podujatia, ako celoslovenske slavnostne zasadnutie (28. februara) v Bratislave pod nazvom Strazkyna zivota a na ukoncenie oslav 26. novembra 6. Soltesovej Martin, na ktorom sme sa zucastnili.
   Dalsia cinnost je zamerana aj na zdravotne – socialnu oblast, kde za pomoci nasej podpredsednicky M. Parobekovej a nasich cleniek sme uskutocnili podujatie Dni nezabudiek 13. - 15. oktobra, za pomoci MUDr. Breiera celoslovensku zbierku  s oddelenim vychovy ku zdraviu a studentom gymnazia, ponukanim informacnych letacikov a nezabudky – symbol, krehkost a zranitelnost ludskej duse.
   Nezabudame ani na nase clenky pri roznych zivotnych jubileach  60, 65, 70, 75, 80 rokov zaslanim srdecneho blahozelania alebo aj kyticky s podanim tepleho slova. Podobne aj nasim starsim clenkam zdravotne postihnutym a aj v dome dochodcov Luna s podanim tepleho slova...

(vl)