Podnikatelske okienko

   Rozvoj zamestnanosti patri medzi dolezite aspekty rozvoja celeho hospodarstva a preto je prioritou viacerych institucii a ich predstavitelov nielen na Slovensku, ale aj v inych krajinach. Ich ciele su rozne, ale cisto technicky, pokial maju ludia pracu, za ktoru dostavaju mzdu, v jednom odvetvi (napr. oprava topanok), podporuju sa tym aj ine odvetvia ekonomiky (napr. predaj kvetov), pretoze ludia mozu minat viac penazi podla svojich predstav. Jedinym realnym zamestnavatelom je a vzdy bude sukromny sektor - podnikatelia, u ktorych zamestnanci produkuju skutocne hodnoty. Nemusi ist pri tom len o vyrobu, ale coraz dominantnejsim odvetvim sa stavaju sluzby.

   Po dlhom case prisla iniciativa na podporu vytvarania pracovnych miest a chranenych dielni z Ustredia prace, socialnych veci a rodiny, ktory zo statneho rozpoctu nenavratne prerozdeli 500 milionov korun medzi podnikatelov z celeho Slovenska. Z penazi vsetkych danovych poplatnikov tak mozu ziskavat v dvoch opatreniach mali podnikatelia (do 20 zamestnancov), obce a neziskove organizacie podporu pri zamestnavani ludi. Podpora sa bude tykat priblizne 1000 organizacii.
   Prve opatrenie sa tyka podpory pri zamestnani nezamestnaneho. Neziskova organizacia alebo obec sa musi zaviazat udrzat pracovne miesto jeden rok a podnikatel minimalne dva roky. Vyska prispevku zavisi od toho, o akeho nezamestnaneho ide. Zakladny prispevok je 58 212 korun a ak ide o znevyhodneneho nezamestnaneho (absolvent, po rodicovskej dovolenke, po dovrseni urciteho veku, viac ako rok v evidencii uradu prace), prispevok sa zvysi na 80 601 korun. Ak sa zamestna dlhodobo nezamestnany (v evidencii 24 az 48 mesiacov), prispevok pre buduceho zamestnavatela je 96 273 korun a ked sa zamestna nezamestnany, ktory je v evidencii uradu prace viac ako styri roky, prispevok je 111 946 korun. Uvedene prispevky je dovolene cerpat najviac na pat novych pracovnych miest.
   Druhe opatrenie je vhodne pre zaujemcov o vytvaranie pracovnych miest v chranenych dielnach alebo v chranenych pracoviskach. Ziadatelom o prispevok moze byt podnikatel, neziskova organizacia alebo obec. Prispevok je mozne ziskat pri zamestnani obcana so zdravotnym postihnutim. Jeho vyska je 223 891 korun na jedno vytvorene miesto na plny pracovny uvazok. Tato vyska sa moze kratit, ak pracovnik bude zamestnany na kratsi cas, pripadne za mzdu nizsiu ako 6900 korun (napr. ciastocny pracovny uvazok).
   Ziskanie tohto prispevku je podmienene vyplnenim formulara ziadosti a osnovy projektu spolu s pozadovanymi administrativnymi prilohami (zvacsa potvrdenia z uradov o nedlhovani platieb voci statu) v jednom originali a jednej kopii. Vsetky dokumenty najdete na stranke Ustredia prace, socialnych veci a rodiny (www.upsvar.sk). Konecny termin na predkladanie projektov je 3. april o 14. hodine v miestne prislusnom urade prace k sidlu ziadatela. Svoju ziadost mozete poslat aj postou, ale ak nebude dorucena pred 3. aprilom, vasa ziadost bude automaticky zamietnuta.
   Uzemne prislusny urad prace, socialnych veci a rodiny vykona kontrolu administrativneho suladu (overi, ci je ziadost kompletna v sulade s kontrolnym zoznamom) a vypracuje stanovisko k relevantnosti predlozeneho projektu. V pripade neuplnosti projektu chybajuca dokumentacia  bude doziadana. Lehota na doplnenie projektoveho spisu je do piatich dni. Potom prebehne hodnotenie kvality projektov, vratane rozpoctu na novo vytvorene pracovne miesta. Toto sa bude posudzovat v sulade s kriteriami obsiahnutymi v hodnotiacej tabulke, ktora tiez tvori balik informacii na stiahnutie na www.upsvar.sk.
   Bezplatnu sluzbu podnikatelskeho poradenstva mozete vyuzivat na e-mailovej adrese brezno@cpk.sk. Doplnkove informacie ziskate osobne v kancelarii CPK Brezno v budove Slovenskej posty v Brezne.

Alexander Botev, CPK Brezno

Dni venovane zdraviu v roku 2006

   22. marec Svetovy den vody, 24. marec Svetovy den tuberkulozy, 7. april Svetovy den zdravia, 28. april Svetovy den bezpecnosti a zdravia pri praci, 3. maj Svetovy den astmy, 10. maj Svetovy den - Pohybom ku zdraviu, 12. maj Medzinarodny den zdravotnych sestier, 15. maj Medzinarodny den rodiny, 31. maj Svetovy den bez tabaku, 5. jun Svetovy den zivotneho prostredia, 26. jun Medzinarodny den proti zneuzivaniu drog a nezakonnemu obchodovaniu s nimi, 11. jul Svetovy den populacie, 12. august Medzinarodny den mladeze, 24. september Svetovy den srdca, 1. oktober Medzinarodny den starsich, 4. oktober Svetovy den dojcenia, 10. oktober Svetovy den dusevneho zdravia, 13. oktober Svetovy den zraku, 16. oktober Svetovy den vyzivy, 17. oktober Medzinarodny den pre odstranenie chudoby, 20. oktober Svetovy den osteoporozy, 14. november Svetovy den diabetikov, 17. november Svetovy den chronickej obstrukcnej choroby pluc, 18. november Medzinarodny den bez fajcenia, 20. november Svetovy den deti, 25. november Medzinarodny den pre odstranenie nasilia na zenach, 1. december Svetovy den AIDS, 3. december Medzinarodny den hendikepovanych osob, 10. december Den ludskych prav o

(mp)

Liecive rastliny na Horehroni

Prvosienka jarna (Primula veris)

   je jednou z najznamejsich liecivych rastlin. Rastie po celej Europe a tiez v zapadnej Azii, v teplejsich nizinach a pahorkatinach, na lukach a v svetlych lesoch. Ma svetlozlty kvet s oranzovymi skvrnkami v usti kalicha. Kvitne v aprili az maji. Predmetom zberu je podzemok, ktory sa zbiera zavcasu na jar alebo v jeseni (oktober, niekedy november). V Cechach je rastlina ciastocne a podzemok uplne chraneny, pricom obsahuje styri az patkrat viac liecivych latok (saponinov) ako samotna rastlina. Susi sa pri teplote do 40 stupnov Celzia.

   Pouzitie:

   Ucinky - proti astme, proti kaslu, proti reumatizmu, migrene, proti tazkostiam so srdcom a bolestiam hlavy.
   Pouziva sa vnutorne ako odvar alebo zapar z kvetov. Listy, pretoze maju vysoky obsah vitaminu C, sa pouzivaju do jarnych salatov.
   Podobne ucinky ma aj prvosienka vyssia, ktora ma vyssiu byl a nema v kvete oranzove skvrny.

   ... voda palena (destilovana - poznamka autora) ma velikou moc proti dne a mrtvici, proti omdlivani, vpousti se do nosu, sili mozek a ostri zrak. Satek v ni namoceny se priklada na celo ...
   ... nase mestske damy dobre vedia, ze mast alebo destilovana voda z prvosienky skrasluje tvar a celo ... (Culpeper 1653).

„baca Sperka“

   Krasa ako vysita, doslova i do pismena. Vysivane obrazy, napr. malebne krajinky, pestrofarebne kvety a kytice, keltske zeny, nabozenske, indianske a rozne ine motivy mohli v Jaseni v nedelu 12. marca obdivovat navstevnici vystavy Vysivane obrazy. Sikovne a tvorive ruky, ktore tieto obrazy vysivali, nepatrili len zenam. Svoj talent dokazali aj dvaja muzi. Niektori vystavovatelia uz svoje prace prezentovali na vystavach v Podbrezovej, Hornej Lehote, Nemeckej a v Raztoke. Bolo sa na co pozerat. Nedokazali by ste vybrat najkrajsi obraz, pretoze kazdy bol krasny svojim podanim, zaujal kreativitou. Organizatorovi - obecnemu uradu, ktory dufa vo vacsiu navstevnicku ucast na buducich podujatiach, svoje obrazy na vystavu pozicali Z. Ligasova, E. Cizmarova, Jan Havran, Juraj Havran, E. Tanacova a D. Makovicova.

(lh)