Jarne hviezdy nad Breznom          

   Panoramu blizkych i vzdialenejsich, velkych a este vacsich vrcholov nasej hokejovej historie ponuklo v piatok 24. marca ohliadnutie pocas velkolepeho rozluckoveho vecera s uplynulou hokejovou sezonou na Zimnom stadione Ladislava Horskeho v Brezne. V jeho uvode dominovalo vystupenie talentovanych mladych krasokorculiarok Karoliny Gutovej, Petry Holeckovej, Miriam Zabkovej a Evy Bulovej v individualnom programe i neskor v posobivej trojclennej zostave. Ladne pohyby krehkych dievcat v harmonickom kontraste popri komercnom programe ladnych kriviek automobilov striedali prijemne spevacke vystupenia osvedcenych interpretov Evy a Alicky Wolframovych, Stana Kanderu i nadejneho spevackeho dua Evky a Patky Dubravskych. Nakazlivym elanom zaspievana „superstarovska“ piesen pripomenula, ze aj u nas mame talenty, ktore vyborne zvladnu spev a v znacnej miere aj pohyb na korculiach.
   Este ocakavanejsim bol hokejovy zapas domaceho HK Brezno s muzstvom starych panov z Kosic, ktori hravaju pod nazvom Cierne vrany. Zostavu hosti zdobili vyrazne mena nasej hokejovej historie pocinajuc Jaromirom Draganom v branke, Miroslavom Ulicnym, Antonom Bartanusom a konciac hviezdami so zamorskymi skusenostami, ktore zaziarili vo federalnej i slovenskej reprezentacii, Miroslavom Ihnacakom a Igorom Libom.
   Aj zostavu hracov domaceho muzstva zdobilo meno Vlastimila Plavuchu, breznianskeho rodaka Andreja Dobrotu, byvalych trenerov Brezna Ladislava Gera a Igora Svantnera i sucasneho trenera Petra Pillera v brankarskom drese, veteranov Jozefa Giertliho ci Miroslava Balcara a samozrejme ostatnych hracov zakladnej zostavy HK Brezno.

(Dokoncenie na str. 12)

Foto: Stefan Vozar

Riadi sa kredom: „Podu sme si neprenajali od nasich starych rodicov, ale od nasich vnukov.“

   Vystudoval Vysoku skolu polnohospodarsku v Nitre. V roku 1980 zacinal v JRD Brezno. V rokoch 1985 az 1991 pracoval v Statnom majetku Podbrezova. V roku 1991 sa rozhodol kandidovat na post predsedu Polnohospodarskeho druzstva v Brezne a po uspechu vo volbach tuto funkciu vykonaval dve volebne obdobia, teda desat rokov. V nasledujucich volbach neuspel, preto sa rozhodol z druzstva odist. Po tomto tazkom rozhodnuti sa znovu zaradil do pracovneho a spolocenskeho zivota. Vlada ho menovala za prednostu Okresneho uradu, neskor Obvodneho uradu v Brezne. Okrem toho bol zvoleny za poslanca Banskobystrickeho samospravneho kraja. Polnohospodarstvo u neho vzdy bolo a bude na prvom mieste. Po zrelom uvazeni sa preto rozhodol opat kandidovat v tohtorocnych volbach predsedu Polnohospodarskeho druzstva v Brezne a 9. marca ziskal doveru. Vrati sa k praci, ktora je jeho konickom. Ing. Daniel Backo.

Co vam dali roky posobenia v statnej sprave?
   - Dovolim si povedat, ze toto obdobie znamenalo pre mna velku zmenu. Aj ked nie zmenu v praci s ludmi, s ktorou som mal dobre skusenosti, ale zmenu oblasti posobenia. Hoci popri funkcii prednostu som bol aj poslancom Banskobystrickeho samospravneho kraja a mestskeho zastupitelstva, kde som pracoval v komisiach suvisiacich s mojou odbornostou, cize polnohospodarstvom, stale to bolo nieco ine. Tato praca mi dala hlavne ine skusenosti, inych ludi a mozno aj trosku iny pohlad na statnu spravu a samospravu. Vela ludi, ktori pracuju v prvovyrobe, dehonestuje pracu statnej spravy a samospravy. Priznam sa, ze aj ja som mal niekedy take nazory a myslel som si, ze su nevyuziti. Dnes, po rokoch, si pracu v statnej sprave a samosprave vazim viac. Vidim, ze je to velmi potrebna a pekna praca. Ako pracuju ludia na urovni statu, na urovni obce ci mesta, od toho sa odvija aj podnikanie.

Je nieco, co vas mimoriadne trapilo?
   - Po zmene okresneho uradu na obvodny urad sme stratili pravnu subjektivitu. Najviac ma trapilo, ze sme museli spatne vybavovat mnohe zalezitosti na vyssom organe. Nemohli sme sami rozhodovat, co nam branilo vo vacsej tvorivosti a trosku sa znizovala aj aktivita.

Co pre vas znamena navrat do polnohospodarstva? S akymi pocitmi sa vraciate spat na druzstvo?
   - Polnohospodarstvo pre mna vzdy bolo a bude na prvom mieste. Ved od prirody zavisi cely zivot na Zemi. Priroda a poda dokazala uzivit nasich predkov, preto musime aj my urobit vsetko, aby to tak bolo aj nadalej, aby nase deti nemuseli odchadzat za pracou do zahranicia. Navrat spat na druzstvo je splnenim mojej tajnej tuzby. Sucasna situacia v polnohospodarskom druzstve, co sa tyka obsadenia ludi, vybavenosti strojov, podnikatelskeho zameru, je v podstate taka, aku som zanechal. Myslim si, ze aj bezo mna polnohospodarske druzstvo slo spravnym a v tejto situacii jedinym moznym smerom. Vstupom do Europskej unie sa zmenili dotacne tituly a nase druzstvo dobre nastupilo na tento trend. Aj na vyrocnej clenskej schodzi som spomenul, ze moj prinos oproti ostatnym kandidatom, je urcite v inom pohlade, v inych znamostiach. Dovolujem si povedat, ze za pat rokov, co som na druzstve nebol, aj ked som ho sledoval z ustrania, mam vacsi prehlad a som rozvaznejsi.

Hovori sa, ze nezvycajne dlha zima negativne ovplyvni tohtorocnu urodu. Aky je vas nazor?
   - Nase polnohospodarske druzstvo pestuje oziminy a zemiaky, aj ked uz nie na velkej vymere. Uvidime, ako prezimovali oziminy. Ako skuseny agronom si myslim, ze pod takymto snehom urcite bude velmi velka plesen a vypad bude asi velky. Co potom? Budeme musiet urobit nahradne osevy jarnych krmovin. V nasich podmienkach zatial nemame schodok, posiat by sme mali do 10. aprila. Cize mali by sme to zvladnut, ak oziminy nevymrzli. Na zemiaky, trvale travne porasty, branenie, prihnojovanie este mame cas. Trapia ma len oziminy, ako bude so psenicou, razou a s repkou. Ked sa roztopi sneh, poratame, kolko jedincov je na metri stvorcovom a uvidime, ci urobime dosev, ci to vyorieme, ci nechame.

Zamyslate nejake zmeny v doterajsom trende polnohospodarskeho druzstva?
   - Nechystam ziadne zmeny trendu, ze nebudeme chovat dojnice, ovce alebo pestovat obilie, to sa neda. Nase smerovanie urcuju podmienky. Doplnkove odvetvia u nas nie su nosne. U nas je nosny chov hovadzieho dobytka, oviec a k tomu prisposobenie celej rastlinnej vyroby.

(ng)