Starostovia snemovali
 Primator Brezna, starostovia horehronskych obci,
podpredsednicka ZMOSu, poslanci Banskobystrickeho samospravneho kraja a cestni
clenovia sa v piatok 21. aprila stretli v Ciernom Balogu na sneme Regionalneho
zdruzenia miest a obci Horehronia a Stredneho rudohoria. Predseda regionalneho
zdruzenia Mgr. Jaroslav Bercik jeho rokovanie zhodnotil slovami: „Regionalny snem,
vlastne v tomto volebnom obdobi posledny, pretoze niektori starostovia uz mozno na
rok nebudu vo svojich funkciach, sa niesol v pracovnom duchu. Hovorili sme
o zakladnych zalezitostiach, ktore sme riesili v roku 2005. Bola to predovsetkym
transformacia a dalsi rozvoj Stredoslovenskej vodarenskej spolocnosti, rozvoj
dopravnej infrastruktury, hlavne rekonstrukcia a udrzba ciest 1., 2. a 3. triedy
a autobusove spojenia v okrese Brezno. V neposlednom rade sme sa venovali aj
programovaciemu obdobiu na roky 2007 - 2013, najma programu Leader, ktory je stavany pre
rozvoj vidieka. V suvislosti s tymto programom sme vyslovili nespokojnost s
vyskou dotacie pre vidiek navrhovanou ministerstvom podohospodarstva, pretoze 1,7 miliardy
korun na rozvoj vidieka je velmi malo. Nesuhlasime ani s navrhovanou demarkacnou
ciarou prihlasovania sa do Leadra, ktora deli obce podla poctu obyvatelov. Demarkacna
ciara totiz stanovuje limit na 1000 obyvatelov, co nam nevyhovuje, pretoze v nasom
regionalnom zdruzeni su aj obce nad 1000 obyvatelov. Tieto kriteria sme prerokuvali aj 29.
marca na Rade komory obci v Brusne, kde sme zastupcu ministerstva
podohospodarstva poziadali o ich zmenu. Rozpravali sme aj o miestnych akcnych
skupinach, ci by mali byt na urovni mikroregionalneho zdruzenia, alebo vyssi uzemny celok
by mal stanovit miestnu akcnu skupinu, ktora by posudzovala podavane projekty. Podla mna
je najvyssi cas vyriesit tieto problemy, pretoze ak chceme pisat projekty na roky 2007 -
2013, mali by sme vediet podmienky. Pre nas je velmi dolezite, aby sa proces pridelovania
prostriedkov zo strukturalnych fondov sprehladnil.“
(r) Foto: Stefan Vozar
Vykony heligonkarov z Detvy, Kokavy, Pohronskej Polhory,
Cierneho Balogu a z Dolnej Lehoty v sobotu 22. aprila so zaujmom sledovali
divaci v plnej sale dolnolehotskeho kulturneho strediska. Tamojsie ovciarske druzstvo
a obecny urad tam totiz uz po stvrtykrat zorganizovali Posedenie pri heligonke. Na
fotografii Petra Bercika vidime Patrika Obrocnika z Pohronskej Polhory.
S riaditelom spolocnosti Lesy mesta Brezno Ing. Ladislavom
Gasparom o kalamite
„Chyba nam sucinnost
so statnou spravou zivotneho prostredia“
Devatnasty november 2004 sa do analov
slovenskeho lesnictva zapisal ako cierny den. Niciva sila kosila stromy ako stebla travy,
vytrhavala ich zo zeme aj s korenmi. V breznianskych lesoch na Certovici za obet
jej padli aj dvestorocne porasty. Zivelna pohroma, ktora ma na svedomi 275 tisic kubikov
kalamitneho dreva vo velkej miere v nepristupnom terene, preverila aj schopnosti
lesnickeho manazmentu hospodariaceho na ploche 7500 ha na uzemi Lesov mesta Brezno. Pre
riaditela tejto spolocnosti Ing. Ladislava Gaspara to bola zatazkavajuca skuska hned na
zaciatku jeho posobenia vo veducej funkcii.
 Vratme sa o sedemnast mesiacov dozadu...
- Kalamita v prvom rade znamenala
uvolnovanie dolezitej cesty I. triedy cez horsky priechod Certovica. Bolo ju treba
sprejazdnit. V tom case prisiel aj premier Mikulas Dzurinda, aj nam v priebehu
spracovania kalamity slubil pomoc, ale potom sa zaujem vrcholnych predstavitelov
viac-menej sustredil na Vysoke Tatry a my sme sa museli s problemami borit sami.
Ale cesta nas pockala. Organizacne to bolo velmi narocne, lebo nemohla byt odstavena
v jednom kuse, ale len tri hodiny doobeda a tri hodiny poobede a medzi tym
sme ju museli dat do takeho stavu, aby nedoslo k ohrozeniu premavky na ceste. Prveho
jula zacinala hlavna turisticka sezona, tlak motoristickej verejnosti bol velmi
silny, ale termin sme stihli. Za sest tyzdnov pocas spracovania kalamity na Certovici
nedoslo k nejakym vacsim skodam na vozovke, z coho som mal dost velke obavy,
lebo by to nebola lacna zalezitost, a nemali sme ani ziaden pracovny uraz.
To
boli prve kroky. Ako to vyzera dnes?
- Kalamita sa postupom casu stale upresnovala, povodne odhady boli asi
200 tisic kubikov. V decembri 2004 sme spracovali 7 tisic kubikov a potom cely
prvy stvrtrok 2005 sme pre vysoky sneh nemohli pokracovat dalej. Aj tato zima bola
mimoriadne dlha a az od 18. aprila, kedy sa zlepsili snehove podmienky, zacal silnejsi
nastup pracovnych skupin. Vlani sme spracovali 167 tisic kubikov kalamity, zostava este
107 tisic, z toho je 40 tisic v Posovej a Zelenej Mlynnej. Aj ked od
padnutia kalamity uplynulo sedemnast mesiacov, treba si uvedomit, ze v oblasti
Certovice sme dovedna sedem mesiacov nemohli pre zle klimaticke podmienky pracovat.
Okrem
pocasia, co vam este stazovalo pracu?
- Viacere dovody. Pre neplnenie zmluvnych podmienok sme s niektorymi
firmami museli zrusit zmluvy, a boli to aj zahranicne firmy. Uzemie, na ktorom sa
nachadza kalamita, bolo v roku 2005 obsadene pracovnymi skupinami do takej miery, ze
uz dalsich pracovnikov z hladiska bezpecnosti prace nebolo mozne umiestnit.
V oblasti Posova, Zelena Mlynna dolina suhlas na spracovanie kalamity sice mame, ale
tieto doliny nie su spristupnene a Narodny park Nizke Tatry nam robi problemy. Lezi tu 40
tisic kubikov kalamity, co predstavuje pomerne velku hodnotu, ale stale su alebo sa umelo
vytvaraju nejake bariery, ktore brania spracovaniu kalamity v tychto dolinach. Treba
povedat aj to, ze sme prostrednictvom generalneho riaditela statnej ochrany prirody po
predchadzajucom suhlase primatora Brezna ponukli ministerstvu zivotneho prostredia, ze im
toto uzemie mesto da do najmu, aby si tam hospodarili podla svojich predpisov
a dodrziavali aj lesnicku legislativu. Minister zivotneho prostredia takuto ponuku
odmietol. Chapeme to tak, ze organy statnej spravy zivotneho prostredia pristupuju
k mnohym veciam len vo forme zakazov, pokut, ale bez patricnej zodpovednosti.
Nevztahuje sa to vsak na Obvodny urad zivotneho prostredia v Brezne, ktory je
ustretovy.
Z coho
prameni vasa nespokojnost?
- Nase lesy nezasiahla klasicka kalamita, ale zivelna pohroma,
a tak by mali aj organy statnej spravy zivotneho prostredia k nej pristupovat,
nie zamerne predlzovat spravne konanie. Napriklad mam pocit, ze konanie, ktore bolo pred
viac ako dvoma mesiacmi na krajskom urade zivotneho prostredia, bolo nedostatocne
pripravene. V sucasnosti je to na ministerstve zivotneho prostredia, ale ani oni sa
vsak neponahlaju s riesenim tejto problematiky. Prednostovi obvodneho uradu sme
podali ziadost na zvolanie krizoveho stabu, ktory k tejto problematike zasadal uz vlani.
Znova chcem ist touto cestou a navrhli sme prizvat aj ministerstvo vnutra, zivotneho
prostredia, lesneho hospodarstva.
Co vam priniesla
nedavna navsteva ministra podohospodarstva Zsolta Simona?
- Ministerstvo pre nestatne subjekty
vyclenilo 10 mil. korun na nakup lapacov a feromonovych odparnikov proti podkornemu
hmyzu a my sme z toho dostali asi 1600 kusov. Je to velmi zaujimava financna ciastka.
V horskych podmienkach Certovice instalujeme okolo 1800 - 1900 lapacov, ale je to
velke mnozstvo na instalaciu a potom aj na ich kontrolu. Chceme to urobit co
najracionalnejsie. Z vlastnej praxe viem, ze samotne lapace su velmi dobra vec, ale
len tie problematiku s podkornym hmyzom nevyriesia. Pan minister v Horehronskom
muzeu navstivil aj vystavu o kalamite v breznianskych lesoch. Tesi nas pomerne
velky zaujem verejnosti o tuto vystavu. Chceme, aby sa informacia a fotograficke
dokumenty o nicivej pohrome, ktora postihla nase lesy, dostala prostrednictvom
putovnej vystavy aj do inych regionov. Vysoke Tatry mali kalamitu vo velkej miere
v pomerne rovinatom terene, kde mohli nasadit velke mnozstvo viacucelovych strojov
s vysokym vykonom. My mame kalamitu, kde sa da priblizovat len lanovymi
systemami, co znamena zvysene naroky na cas, na financie i na ludi.
Maria Sajgalikova |
