Týždenník pre mesto Brezno  a obce okresu Brezno
       ROČNÍK  14 

 ČÍSLO  17 

25. APRÍL 2006

 CENA  9,- SK

STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

Starostovia snemovali

   Primator Brezna, starostovia horehronskych obci, podpredsednicka ZMOSu, poslanci Banskobystrickeho samospravneho kraja a cestni clenovia sa v piatok 21. aprila stretli v Ciernom Balogu na sneme Regionalneho zdruzenia miest a obci Horehronia a Stredneho rudohoria. Predseda regionalneho zdruzenia Mgr. Jaroslav Bercik jeho rokovanie zhodnotil slovami: „Regionalny snem, vlastne v tomto volebnom obdobi posledny, pretoze niektori starostovia uz mozno na rok nebudu vo svojich funkciach, sa niesol v pracovnom duchu. Hovorili sme o zakladnych zalezitostiach, ktore sme riesili v roku 2005. Bola to predovsetkym transformacia a dalsi rozvoj Stredoslovenskej vodarenskej spolocnosti, rozvoj dopravnej infrastruktury, hlavne rekonstrukcia a udrzba ciest 1., 2. a 3. triedy a autobusove spojenia v okrese Brezno. V neposlednom rade sme sa venovali aj programovaciemu obdobiu na roky 2007 - 2013, najma programu Leader, ktory je stavany pre rozvoj vidieka. V suvislosti s tymto programom sme vyslovili nespokojnost s vyskou dotacie pre vidiek navrhovanou ministerstvom podohospodarstva, pretoze 1,7 miliardy korun na rozvoj vidieka je velmi malo. Nesuhlasime ani s navrhovanou demarkacnou ciarou prihlasovania sa do Leadra, ktora deli obce podla poctu obyvatelov. Demarkacna ciara totiz stanovuje limit na 1000 obyvatelov, co nam nevyhovuje, pretoze v nasom regionalnom zdruzeni su aj obce nad 1000 obyvatelov. Tieto kriteria sme prerokuvali aj 29. marca na Rade komory obci v Brusne, kde sme zastupcu ministerstva podohospodarstva poziadali o ich zmenu. Rozpravali sme aj o miestnych akcnych skupinach, ci by mali byt na urovni mikroregionalneho zdruzenia, alebo vyssi uzemny celok by mal stanovit miestnu akcnu skupinu, ktora by posudzovala podavane projekty. Podla mna je najvyssi cas vyriesit tieto problemy, pretoze ak chceme pisat projekty na roky 2007 - 2013, mali by sme vediet podmienky. Pre nas je velmi dolezite, aby sa proces pridelovania prostriedkov zo strukturalnych fondov sprehladnil.“

(r) Foto: Stefan Vozar


 

 

 

Vykony heligonkarov z Detvy, Kokavy, Pohronskej Polhory, Cierneho Balogu a z Dolnej Lehoty v sobotu 22. aprila so zaujmom sledovali divaci v plnej sale dolnolehotskeho kulturneho strediska. Tamojsie ovciarske druzstvo a obecny urad tam totiz uz po stvrtykrat zorganizovali Posedenie pri heligonke. Na fotografii Petra Bercika vidime Patrika Obrocnika z Pohronskej Polhory.

 

 


S riaditelom spolocnosti Lesy mesta Brezno Ing. Ladislavom Gasparom o kalamite

„Chyba nam sucinnost so statnou spravou zivotneho prostredia“

   Devatnasty november 2004 sa do analov slovenskeho lesnictva zapisal ako cierny den. Niciva sila kosila stromy ako stebla travy, vytrhavala ich zo zeme aj s korenmi. V breznianskych lesoch na Certovici za obet jej padli aj dvestorocne porasty. Zivelna pohroma, ktora ma na svedomi 275 tisic kubikov kalamitneho dreva vo velkej miere v nepristupnom terene, preverila aj schopnosti lesnickeho manazmentu hospodariaceho na ploche 7500 ha na uzemi Lesov mesta Brezno. Pre riaditela tejto spolocnosti Ing. Ladislava Gaspara to bola zatazkavajuca skuska hned na zaciatku jeho posobenia vo veducej funkcii.

Vratme sa o sedemnast mesiacov dozadu...
   - Kalamita v prvom rade znamenala uvolnovanie dolezitej cesty I. triedy cez horsky priechod Certovica. Bolo ju treba sprejazdnit. V tom case prisiel aj premier Mikulas Dzurinda, aj nam v priebehu spracovania kalamity slubil pomoc, ale potom sa zaujem vrcholnych predstavitelov viac-menej sustredil na Vysoke Tatry a my sme sa museli s problemami borit sami. Ale cesta nas pockala. Organizacne to bolo velmi narocne, lebo nemohla byt odstavena v jednom kuse, ale len tri hodiny doobeda a tri hodiny poobede a medzi tym sme ju museli dat do takeho stavu, aby nedoslo k ohrozeniu premavky na ceste. Prveho jula zacinala hlavna turisticka sezona, tlak motoristickej verejnosti bol velmi silny, ale termin sme stihli. Za sest tyzdnov pocas spracovania kalamity na Certovici nedoslo k nejakym vacsim skodam na vozovke, z coho som mal dost velke obavy, lebo by to nebola lacna zalezitost, a nemali sme ani ziaden pracovny uraz.

To boli prve kroky. Ako to vyzera dnes?
   - Kalamita sa postupom casu stale upresnovala, povodne odhady boli asi 200 tisic kubikov. V decembri 2004 sme spracovali 7 tisic kubikov a potom cely prvy stvrtrok 2005 sme pre vysoky sneh nemohli pokracovat dalej. Aj tato zima bola mimoriadne dlha a az od 18. aprila, kedy sa zlepsili snehove podmienky, zacal silnejsi nastup pracovnych skupin. Vlani sme spracovali 167 tisic kubikov kalamity, zostava este 107 tisic, z toho je 40 tisic v Posovej a Zelenej Mlynnej. Aj ked od padnutia kalamity uplynulo sedemnast mesiacov, treba si uvedomit, ze v oblasti Certovice sme dovedna sedem mesiacov nemohli pre zle klimaticke podmienky pracovat.

Okrem pocasia, co vam este stazovalo pracu?
   - Viacere dovody. Pre neplnenie zmluvnych podmienok sme s niektorymi firmami museli zrusit zmluvy, a boli to aj zahranicne firmy. Uzemie, na ktorom sa nachadza kalamita, bolo v roku 2005 obsadene pracovnymi skupinami do takej miery, ze uz dalsich pracovnikov z hladiska bezpecnosti prace nebolo mozne umiestnit. V oblasti Posova, Zelena Mlynna dolina suhlas na spracovanie kalamity sice mame, ale tieto doliny nie su spristupnene a Narodny park Nizke Tatry nam robi problemy. Lezi tu 40 tisic kubikov kalamity, co predstavuje pomerne velku hodnotu, ale stale su alebo sa umelo vytvaraju nejake bariery, ktore brania spracovaniu kalamity v tychto dolinach. Treba povedat aj to, ze sme prostrednictvom generalneho riaditela statnej ochrany prirody po predchadzajucom suhlase primatora Brezna ponukli ministerstvu zivotneho prostredia, ze im toto uzemie mesto da do najmu, aby si tam hospodarili podla svojich predpisov a dodrziavali aj lesnicku legislativu. Minister zivotneho prostredia takuto ponuku odmietol. Chapeme to tak, ze organy statnej spravy zivotneho prostredia pristupuju k mnohym veciam len vo forme zakazov, pokut, ale bez patricnej zodpovednosti. Nevztahuje sa to vsak na Obvodny urad zivotneho prostredia v Brezne, ktory je ustretovy.

Z coho prameni vasa nespokojnost?
   - Nase lesy nezasiahla klasicka kalamita, ale zivelna pohroma, a tak by mali aj organy statnej spravy zivotneho prostredia k nej pristupovat, nie zamerne predlzovat spravne konanie. Napriklad mam pocit, ze konanie, ktore bolo pred viac ako dvoma mesiacmi na krajskom urade zivotneho prostredia, bolo nedostatocne pripravene. V sucasnosti je to na ministerstve zivotneho prostredia, ale ani oni sa vsak neponahlaju s riesenim tejto problematiky. Prednostovi obvodneho uradu sme podali ziadost na zvolanie krizoveho stabu, ktory k tejto problematike zasadal uz vlani. Znova chcem ist touto cestou a navrhli sme prizvat aj ministerstvo vnutra, zivotneho prostredia, lesneho hospodarstva.

Co vam priniesla nedavna navsteva ministra podohospodarstva Zsolta Simona?
   - Ministerstvo pre nestatne subjekty vyclenilo 10 mil. korun na nakup lapacov a feromonovych odparnikov proti podkornemu hmyzu a my sme z toho dostali asi 1600 kusov. Je to velmi zaujimava financna ciastka. V horskych podmienkach Certovice instalujeme okolo 1800 - 1900 lapacov, ale je to velke mnozstvo na instalaciu a potom aj na ich kontrolu. Chceme to urobit co najracionalnejsie. Z vlastnej praxe viem, ze samotne lapace su velmi dobra vec, ale len tie problematiku s podkornym hmyzom nevyriesia. Pan minister v Horehronskom muzeu navstivil aj vystavu o kalamite v breznianskych lesoch. Tesi nas pomerne velky zaujem verejnosti o tuto vystavu. Chceme, aby sa informacia a fotograficke dokumenty o nicivej pohrome, ktora postihla nase lesy, dostala prostrednictvom putovnej vystavy aj do inych regionov. Vysoke Tatry mali kalamitu vo velkej miere v pomerne rovinatom terene, kde mohli nasadit velke mnozstvo viacucelovych strojov s vysokym vykonom. My  mame kalamitu, kde sa da priblizovat len lanovymi systemami, co znamena zvysene naroky na cas, na financie i na ludi.

Maria Sajgalikova


STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT