Sme nablizku

   „Uvedomujem si teraz, ze moje problemy suvisia s nedostatkom lasky. Citim vsak, ze ani ja sama si nedokazem dat dost lasky, hoci sa o to velmi snazim.“

   Mlade ziena zacina menit svoj zivot, doteraz smerovany – podla poziadaviek doby – na vykon. „Snaz sa“. Cely zivot sa snazila a darilo sa jej. Az dovtedy, kym svojim snazenim nezatlacila samu seba so svojimi vnutornymi potrebami niekde celkom k muru, kym nevycerpala viac vnutornych sil ako si stihla doplnit. Prisla niekde k bodu, kde uz snazenie nepomahalo. Vnutro sa – nastastie - vzburilo. Teraz pomalicky prichadza na to, co skutocne potrebuje. Bez mojej pomoci prisla na to, ze clovek musi mat rad sam seba. Ibaze k tomu, aby sa tak stalo, jej doteraz osvedcene snazenie nepomaha. Laska nie je nejaky vykon, ktory mozno uskutocnit vyvinutim snahy, laska je vztah.
   Ak clovek od malicka zije v prostredi, kde citi lasku, kde je milovany napriek svojim nedostatkom, dokaze si vytvorit dobry vztah k ludom vo svojom okoli, ale hlavne sam k sebe. Ak vyrasta v prostredi, ktore je orientovane iba na dosahovanie cielov, na vykony, na dokonalost, kde sa vztahy udrziavaju snazenim, tazko si vytvara pozitivny vztah k sebe samemu, cloveku plnemu chyb a nedokonalosti. Vytvorit si laskyplny vztah k sebe samemu znamena prijat sameho seba takeho, aky som. Vidiet svoje chyby a nedostatky, ale vidiet aj svoje dobre stranky. Nesnazit sa vtlacat do obrazu dokonalosti, ktory je vzdialeny od mojich danosti, ale zveladovat to, co v sebe mam. Kazdy z nas ma dostatok schopnosti na prejavenie sa v dobrom, aj ked nie sme vo vsetkom dokonali. Vidiet seba sameho ako cloveka hodneho lasky je zaklad. Ked si vazim sameho seba, mam sa rad, dokazem dbat o seba do tej miery, ako to moje vnutro potrebuje. Tam uz potom snazenie netreba, tam to ide same od seba.

Mgr. Marcela Skultetyova, psychologicka

Ako pomoct svoju organizmu na jar

   Tento clanok nebude velmi o bylinkach, ale riesi zavazny problem. V rastlinnej aj zivocisnej risi vsetci zastupcovia jednotlivych druhov ziju svoj zivot v akychsi cykloch – raz je to utlm, inokedy je ich zivotny prejav vyraznejsi. Najlepsim prikladom v zivocisnej risi je medved, ktory dokonca pocas fazy utlmu upada do zimneho spanku a naopak – v lete sa stave z neho velmi intenzivne zijuci dravec. Clovek si vsak nemoze dovolit zimny spanok, ale jeho organizmus sa v zimnom obdobi sprava inac ako v lete. V zime musi odolavat vacsiemu chladu, je dlhsia noc ako den, mensi prijem vitaminov atd. Tym sa stava, ze aj uroven metabolizmu je nizsia a aj cinnost hlavnych organov je ciastocne obmedzena. Organizmus pracuje ako nie celkom dobre fungujuci stroj, ktory sa zanasa roznymi „necistotami“, ktore by sa mali z organizmu vypudit. A na to je ako stvorene jarne obdobie. Musi nastat akesi „jarne upratovanie“ (ocista organizmu) a v tomto procese treba organizmu pomoct.

   Predovsetkym treba zacat s racionalnejsim stravovanim. Vieme velmi dobre, ze od zlozenia nasej stravy zavisi vlastne cely chod nasho organizmu, a aj to ci sme zdravi a vitalni, psychicky vyrovnani, pripadne ci podlahneme nejakej chorobe. Okrem bielkovin, cukrov a tukov (samozrejme v ziaducom zlozeni) musi strava obsahovat cely rad latok, ktore su v nej zastupene len v mikroskopickom mnozstve – ich absencia v organizme by sposobila katastrofu. Tieto latky rozdelujeme do troch skupiin, enzymy, vitaminy a mineralie. Optimalne mnozstvo tychto tzv. vitalnych latok musime organizmu „ponuknut“ hlavne v jarnom obdobi a preto je dolezite sa zamysliet – ako predovsetkym zreformovat nasu stravu tym, ze niektore prvky z nej vylucime, ine obmedzime, pripadne zavedieme do jedalnicka uplne nove. Tuto zmenu by nebolo vhodne previest s vahou a kalkulackou v ruke, ale radsej pouzit normalnejsi pristup k tomuto problemu, pretoze velmi malo zaujemcov o takeho stravovanie by dosiahlo svoj ciel.
   Zacneme teda tym najdolezitejsim, co zo stravy vylucit. Predovsetkym je to kuchynska sol (nahradit napr. morskou solou), tzv. volne tuky ako je majoneza, margarin, cokolada, repny cukor (nahradit napr. hroznovym). Dalej je to fajcenie, ktore znacne zuzuje cievy, alkohol a chemicke latky hlavne antibiotika, ktore zabijaju aj „dobre“ bakterie. Ktore prvky treba obmedzit? Je to biele pecivo a chlieb (nahradit celozrnnym), masne maso, konzervy, ciastocne aj bravcove maso a salamy. No a co zaradit do nasho jedalnicka? Hlavne je to surove ovocie – jablka, pomarance, citrony, hrozno a vsetky druhy ovocnych stiav. Zo zeleniny su to cibula, cesnak, paradajky, kvasena kapusta, brokolica a ine. Netreba zabudnut na sipky (aj susene), med a orechy, ktore su „potravou“ pre nase nervy a mozu nahradit ktorykolvek hlavny chod. Nutne je na jar jest zeleninove salaty a salaty z prirodnych bylin, kde by nemala chybat zihlava a pupava. Aj semena viacerych druhov rastlin obsahujuce vlakniny, by nemali chybat.
   Pri jarnej kure treba zvysit prijem tekutin, podla moznosti bez kofeinu a bubliniek. Najlepsia je cista pramenista voda. Velmi dolezite su aj mliecne vyrobky vratane jogurtov, acidofilneho mlieka a nizkotucneho tvarogu.
   Neodmyslitelnou sucastou tohto procesu je pohyb v pridode, pozitivne myslenie, dlhsi spanok, telesne cvicenia a pokial by sa to dalo – zivot bez stresu.
   Zaverom len tolko. Neda sa par riadkami vyjadrit to, co desiatky odbornikov v mnozstve publikacii. Nech vam vsak tychto niekolko faktov sluzi ako skromny navod k comusi, co vas bude bavit a hlavne posluzi vasmu zdraviu.

„baca Sperka“

Sutaz o unikatnu encyklopediu Rastlina (2. kolo)

   Po encyklopediach Zem, Zviera a Clovek vychadza vo vydavatelstve Ikar dalsia zo serie velkych obrazovych publikacii s nazvom Rastlina. Ma 512 stran a obsahuje viac ako dve tisicky ilustracii rastlin. Tato, skutocne nadherne ilustrovana kniha, predstavuje encyklopedicky rozsiahly prehlad ohrozenych rastlin vsetkych moznych typov – od ihlicnanov a popinavych rastlin po orchidey a masozrave druhy. Autorka Janet Marineli je uznavanou priekopnickou v oblasti krajinotvorby na ekologickom principe. Ako riaditelka publikacnej sekcie Brooklynskej botanickej zahrady a editorka medzinarodne uznavanej serie zahradnickych priuciek tejto botanickej zahrady, stoji v popredi snah o zachranu flory.
   Ako sme uz uviedli v minulom cisle, kupou knihy Rastlina prispejete k zachrane a ochrane druhohorneho ihlicnanu Wollemi Pine - rastliny z cias dinosaurov, ktora je od 6. aprila  vdaka vydavatelstvu Ikar pristupna sirokej verejnosti v Botanickej zahrade v Bratislave.
   V spolupraci s vydavatelstvom Ikar sme pre vas tiez pripravili sutaz, v ktorej dvaja z vas maju moznost tuto vynimocnu encyklopediu vyhrat. Vyhercu prveho kola vyzrebujeme vo stvrtok 27. aprila. Listky s odpovedou na otazku druheho kola sutaze, s kuponom, vasou adresou a telefonnym cislom doructe do nasej redakcie najneskor do 4. maja. Mena vyhercov uverejnime.

   Otazka: Kolko ilustracii obsahuje encyklopedia Rastlina?

KUPON 2 – RASTLINA

Pan Vrabec, nie je to vtacia chripka.

Kresba: Ing. Jan Selest

Rozpis lekarenskych pohotovostnych sluzieb v Brezne na maj

   1. pondelok: Medikament, Kuzmanyho 1, 2. utorok: Medikament, 3. streda: Vitamin, Nam. M. R. Stefanika 31, 4. stvrtok: Medicentrum Brezno, s. r. o., CSA 60/12, 5. piatok: Yzop, Sturova 49, 6. sobota: Vitamin, 7. nedela: Afrodita, Nam. M. R. Stefanika 8, 8. pondelok: Lekaren pri nemocnici, s. r. o., Banisko 1, 9. utorok: Lekaren pri nemocnici, s. r. o., 10. streda: Afrodita, 11. stvrtok: Lekaren pri nemocnici, s. r. o., 12. piatok: Aurum BB, Malinovskeho 2 A, 13. sobota: Lekaren pri nemocnici, s. r. o., 14. nedela: Lekaren pri nemocnici, s. r. o., 15. pondelok: Lekaren pri nemocnici, s. r. o., 16. utorok: Lekaren pri nemocnici, s. r. o., 17. streda: Lekaren pri nemocnici, s. r. o., 18. stvrtok: Medikament, 19. piatok: Vitamin, 20. sobota: Medicentrum Brezno, s. r. o., 21. nedela: Lekaren pri nemocnici, s. r. o., 22. pondelok: Medicentrum Brezno, s. r. o., 23. utorok: Yzop, 24. streda: Lekaren pri nemocnici, s. r. o., 25. stvrtok: Afrodita, 26. piatok: Lekaren pri nemocnici, s. r. o., 27. sobota: Yzop, 28. nedela: Aurum BB, 29. pondelok: Aurum BB, 30. utorok: Lekaren pri nemocnici, s. r. o., 31. streda: Lekaren pri nemocnici, s. r. o.

Kedy vychadza, kedy zapada v maji

   1. 5.24 (vychod Slnka), 19.52 (zapad Slnka), 2. 5.23, 19.54, 3. 5.21, 19.55, 4. 5.20, 19.57, 5. 5.18, 19.58, 6. 5.16, 19.59, 7. 5.15, 20.01, 8. 5.13, 20.02, 9. 5.12, 20.03, 10. 5.10, 20.05, 11. 5.09, 20.06, 12. 5.08, 20.08, 13. 5.06, 20.09 (o 8.51 je Mesiac v splne), 14. 5.05, 20.10, 15. 5.04, 20.11, 16. 5.02, 20.13, 17. 5.01, 20.14, 18. 5.00, 20.15, 19. 4.59, 20.17, 20. 4.58, 20.18, 21. 4.57, 20.19 (o 6.32 Slnko vstupuje do znamenia Blizenci), 22. 4.55, 20.20, 23. 4.54, 20.21, 24. 4.53, 20.22, 25. 4.53, 20.24, 26. 4.52, 20.25, 27. 4.51, 20.26 (o 7.26 je Mesiac v nove), 28. 4.50, 20.27, 29. 4.49, 20.28, 30. 4.48, 20.29, 31. 4.48, 20.30.

Mgr. Jozef Pupis