Narastajuca spotreba alkoholu u deti a mladeze sa stava zavaznym problemom.
Vysledky nedavneho prieskumu Uradu verejneho zdravotnictva ukazuju, ze niektore deti
ochutnaju alkohol uz v jedenastom roku zivota. Ako vyplyva z ankety,
s pitim alkoholu zacinaju napriklad preto, aby zapadli do partie, aby si upevnili
sebavedomie, ziskali lepsiu naladu, alebo aby zabudli na svoje starosti. Dalsou
z moznych pricin su nefungujuce vztahy v rodine alebo v ich okoli,
nedostatok konickov a zaujmovej cinnosti, neschopnost riesit problemy, kladenie
vysokych narokov zo strany rodiny ci skoly, nespokojnost so sebou ... Tomuto zavaznemu
problemu sme venovali aj nasu anketu, ked sme v uliciach mesta mapovali nazory
nahodnych okoloiducich. |
S anketovym mikrofonom
|
Lenka Sajgalova, ziacka, Brezno:
- Niektori spoluziaci chodievaju do krcmy
a potom sa chvalia. Ja som alkohol este neskusila, nemam nan chut, opity clovek
nevyzera dobre a alkohol skodi zdraviu.
Jana Malacova, ziacka, Brezno:
- Ja s tym nemam prilis velke skusenosti,
v piti alkoholu nevidim vyznam. Mam spoluziakov i spoluziacky, ktori si idu
vypit, ale nepovazujem to za mudre riesenie. Zabavit sa da aj inak, nechodim do takych
partii.
Maria Krstenikova, zdravotna
sestra, Predajna:
- Nechodim do restauracnych zariadeni, takze nemam
prehlad. Podla mna mladi ludia popijaju z nudy, nemaju ziadne kulturne vyzitie, ale
krciem je dost a tam sa stretavaju a ked uz tam su, mozno aj popijaju. Krcmarom
ide o biznis, nepozeraju na vek a zarabaju aj na mladych. Nemalo by to byt.
Eva Suhajdova, robotnicka,
Vajskova:
- Vela zalezi od toho, akych ma dieta kamaratov,
ktori ho casto navedu na zle chodnicky. No a vela zalezi aj od krcmarov, ci nalievaju
mladym.
Bozena Durcikova, dochodkyna,
Bacuch:
- Velku ulohu zohrava rodina. Ako si to rodina
udrzi, tak to potom pokracuje. Na deti treba davat pozor. Deti by sa mali skor vzdelavat,
citat knizky a nie pit alkohol.
Lubica Trajtelova, sustruznicka,
Myto pod Dumbierom:
- Skratka, nepaci sa mi, ked piju uz deti. Minule
bolo v spravach, ze chodia poza skolu a vysedavaju v krcme. Priciny su
jednak vo vychove, jednak v snahe nezaostat za druhymi. Neschvalujem to.
V. K., dochodkyna, Brezno:
- Ako byvala ucitelka si myslim, ze pricina moze
byt napr. v tom, ze deti su zaujmovo nepodchytene. Rodicia vacsinou na ne nemaju cas
a ked ho maju, mnohi ho vyuzivaju pre seba a nie pre svoje deticky. Dieta potom
hlada vyplnenie svojho volneho casu a mozno aj unik v alkohole, v drogach,
dokonca aj pocitace mne osobne nesedia, hoci viem, ze prinasaju vedomostny
rozlet, atd. Dieta treba podchytit doma, v skole, aby vedelo, ze za nim je nejake
zazemie. Akonahle ho nema, hlada unikove cesty a jedna z nich je aj alkohol. No
a kedze len v nasom meste je krciem neurekom, co ine sa im poskytuje? Dnes deti
nevedia do ruky chytit metlu. To vsetko je pricinou toho, ze dieta nema zaujem, nema vztah
k praci, ale k drogam, alkoholu, fajceniu, atd.
(ng, ma)
Pri poziarnej zbrojnici zhoreli styri rodinne domy
Dna 9. aprila bol obyvatelmi v skorych rannych
hodinach spozorovany poziar v centre obce Hronec. Pri poziarnej zbrojnici plamene
nekontrolovatelne nicili okolite domy. O 4.00 hodine uz dosahovali vysku 15 metrov.
Poplach v obci bol vyhlaseny o 4.15 hodine, ked niektorych obyvatelov zobudil
kostolny zvon. Kedze na poplach bil len jeden zvon, bolo ho pocut do vzdialenosti
priblizne 500 metrov. Niektore casti ulic su vsak od zvonice vzdialene viac ako 2 km. Polhodinu po
spozorovani poziaru bola mimoriadna situacia vyhlasena obecnym rozhlasom a zaroven
nim boli privolani clenovia dobrovolneho poziarneho zboru obce. Ani obecny rozhlas vsak
nebolo pocut v celej obci. Z nezistenych pricin z niektorych miest zmizli
reproduktory a neboli nainstalovane nove. V tych castiach obce, kde nebolo pocut
zvony a ani rozhlas, obyvatelia nevedeli o nicom, co sa stalo. Podobne situacie
sa zvycajne riesia vyhlasenim poplachu sirenou na poziarnej zbrojnici. Ta vsak netrubila
vobec. O 4.45 hodine situaciu zachranovali uz styri poziarne auta. Rano sa po poziari
obyvatelom Hronca naskytol pohlad, na ktory si ani najstarsi obcania nepamataju. Tri domy
zhoreli tak, ze ostali len hole obvodove mury. Strechy, povaly a nabytok lahli
popolom. Zo stvrteho domu sa zachranila len nepatrna cast zariadenia. Vsetky sa vyuzivali
len na rekreaciu, a prave vdaka tomu sa predislo ludskym obetiam. V ziadnom z
nich v case poziaru nikto nebol.
Domy, ktore zhoreli, mali drevene podkrovia a povaly. Chyba vsak
bola niekde uplne inde. Takmer vsetci dedincania vedia, ze domy (samozrejme aj na
rekreaciu) sa kupuju od striech. To znamena, ze pri kupe sa najskor
skontroluje strecha a samozrejme komin. V jednom z domov totiz nebol
murovany komin. Prave ten zhorel ako prvy a odtial sa aj pravdepodobne siril poziar.
Pred dvesto rokmi ich ludia este nestavali. Komin tvorilo len niekolko drevenych podpier,
ktore boli prepletene prutim vo zvazkoch a tie boli vymazane hlinou. Tieto
kominy sa v minulosti vyuzivali ako udiarne. Co je vsak dolezite, keby sa majitelia
o ne vedeli starat, boli by bezpecne dodnes. Ked sa v nich totiz dlho nekuri,
treba ich opatovne vymazat hlinou, pretoze po case opadava.
Na druhy den po uhaseni poziaru boli k tym istym domom znovu
privolani poziarnici. Horelo znovu. Prave tato situacia by mala posluzit ako vystraha pre
chaluparov, ktori nepoznaju stare domy. Ked si chce niekto postavit krb
v dvestorocnej drevenici, mal by sa v prvom rade zaujimat o bezpecnost
a nie o luxus. Ked uz nie o svoju, tak aspon o susedovu a nebola
by sposobena taka skoda. Tiez by bolo namieste zamysliet sa nad pristupovymi cestami
k riekam, ktore by mali este aj v sucasnosti sluzit na prijazd poziarnym autam.
Cez naukladane drevo a zaparkovane auta ma obycajny clovek problem prejst, a nie
poziarne auto s cisternou. Prave ti, ktori si myslia, ze im sa predsa nieco take stat
nemoze, by sa mali zamysliet najviac. V 21. storoci, v case neustaleho pokroku vedy
a techniky, zhoreli v centre obce vedla poziarnej zbrojnice styri domy. To je
realita....
(ib)
...
Reakcia
starostu Hronca Igora Nemkyho:
Vazeny pisatel, resp. pisatelka. Vas clanok, v ktorom opisujete postup pri likvidacii
poziaru v obci Hronec obsahuje informacie, ktore nesuhlasia so skutocnostou. Je smutne, ze
namiesto slov uznania ludom, ktori s nebezpecnym zivlom
bojovali, kritizujete sposob, akym bola likvidacia poziaru zabezpecena.
V skorych rannych hodinach dna 9. aprila vypukol z dosial nezistenych
pricin v nasej obci rozsiahly poziar. Po jeho spozorovani, kedze horelo v blizkosti mojho
rodinneho domu, som okamzite privolal Hasicsky a zachranny zbor z Brezna, poziar bol
telefonicky ohlaseny velitelovi obecneho hasicskeho zboru, ktory bezodkladne privolal
dalsich clenov na zasah. Kedze naozaj zijeme v 21. storoci, v case, ked uz aj male
deti obsluhuju mobilne telefony, pri tejto mimoriadnej situacii sme ich vyuzili aj my ako
najrychlejsi sposob zvolania zasahovej jednotky. Poziar v obci oznamoval aj zvuk zvonov,
nie jedneho, ale vsetkych, ktore su na zvonici umiestnene. Hned na to bol prostrednictvom
miestneho rozhlasu ohlaseny poziarny poplach. Pri vzniknutej situacii nebola potrebna
pritomnost obcanov, ale clenov obecneho a dobrovolneho hasicskeho zboru, ktori su na
likvidaciu poziarov
vyskoleni. Obcania, zijuci v bezprostrednej blizkosti poziaru, boli na nebezpecenstvo
upozorneni. Sirena je v nasej obci umiestnena na budove obecneho uradu a pouziva sa
pri inych mimoriadnych situaciach. Je pravdou, ze horelo v bezprostrednej blizkosti
poziarnej zbrojnice, ale to neznamena, ze v tejto casti obce ziju vsetci clenovia
obecneho a dobrovolneho hasicskeho zboru. Na miesto zasahu sa dostavili
najrychlejsie, ako z roznych casti obce mohli.
S vasim nazorom na dodrziavanie protipoziarnych opatreni v
nehnutelnostiach suhlasim. Je vsak povinnostou kazdeho z nas starat sa o svoj majetok tak,
aby jeho stav neohrozoval bezpecnost ani majetok ostatnych spoluobcanov.
Na zaver chcem vyjadrit podakovanie vsetkym, ktori pri likvidacii rozsiahleho
poziaru v nasej obci pomahali. Ich profesionalny a odborny zasah totiz zabranil rozsireniu
poziaru na dalsie nehnutelnosti a vzniku rozsiahlych skod.
V jednej ruke dieta, v druhej cigareta
Uz zavcas rana ich mate moznost vidiet a hlavne citit. Na autobusovych zastavkach
spokojne tleju malym plamienkom v rukach fajciarov. Priamo pred nasimi ocami
i nosmi sa rozplyva nikotinovy dym z cigariet. Su castym javom nasho
kazdodenneho zivota. Lakave pestrofarebne skatulky so znackami od roznych vyrobcov
a s cenami nad patdesiat slovenskych korun su plne cigariet.
Ale co vyvolava sok, ba odpor, je stretnutie so zenou matkou,
ktora v jednej ruke drzi dieta a v druhej cigaretu! Fajciari maju
mnoho vyhovoriek na obhajenie svojho dlhodobeho, ba celozivotneho zlozvyku. Fajciari
a cigarety boli a su nadmieru tolerovani nami nefajciarmi! Nastastie
v Europe i za oceanom zacina silniet protifajciarska kampan a zobudza sa aj
legislativa v podobe zakona proti fajceniu. V protifajciarskom boji pritvrdzuju
aj zamestnavatelia a zdravotnictvo.
Ale najvacsiu silu a ucinnost by mala masivna
a nekompromisna verejna mienka, ktora by otvorene odsudzovala fajcenie.
Ing. Irena Helcova |