Prvi najomnici na Hlavinu uz v maji

   Sprevadzkovanie osady Hlavina by malo byt o par tyzdnov uz nielen zboznym prianim mesta, ale aj skutocnostou. Na ostatnom zasadnuti Mestskeho zastupitelstva v Brezne 11. aprila sice odzneli rozne nazory na to, kto dostane sancu na byvanie v osade, ale nakoniec poslanci prijali zasady obsadzovania osemnastich najomnych bytov.

   „Mestske zastupitelstvo mi ulozilo uznesenim vypracovat projekt obsadzovania a prevadzkovania osady Hlavina,“ hovori zastupkyna primatora Ing. Janka Mihalovicova. „Musim povedat, ze to bolo velmi zlozite, lebo osada Hlavina je zaregistrovana na Urade splnomocnenkyne vlady ako osada pre Romov a uznesenim c. 79/2003 z 25. augusta 2003 mestske zastupitelstvo schvalovalo dobudovanie osady s tym, ze v prvom rade do nej pojdu obcania z Kuzmanyho ulice, ktori okrem jednej rodiny su vsetko Romovia. Pri vybere najomnikov sa postupovalo podla tohto platneho uznesenia a z podkladov a informacii Bypos-u, s. r. o., UPSVR – OSV, o romskych neplaticoch, mestskej policie, mestskeho uradu a osobne som niekolkokrat navstivila vsetky lokality, ktore obyvaju vo vacsom pocte Romovia. Nebolo jednoduche do osemnastich 1-izbovych bytov vybrat osemnast rodin. Pokladala som si za povinnost do zoznamu zaradit nielen ludi z Kuzmanyho ulice, ale aj z docasneho ubytovania v mobilnych bunkach na Vrbovej ulici v Pieskovni. Zostavajuce dva byty som navrhla obsadit rodinami z Prednych Halan c. 10, v ktorych dospeli Romovia su trvalo zamestnani a platia pravidelne najomne. Venovala som tomu vela casu a namahy. Po predlozeni projektu na mestskom zastupitelstve nasledovala burliva diskusia a poslanci prijali uznesenie, v ktorom schvalili nove zasady obsadzovania bytov v osade Hlavina. Priznam sa, ze neviem, ako sa to bude dalej riesit, pretoze pri spracuvani projektu bolo velmi tazke dopatrat sa, kto je vlastne najomnik, ake su tam pribuzenske vztahy. Komisia socialneho zabezpecenia, zdravotna a bytova sa uz k mojmu projektu obsadzovania a prevadzkovania Hlaviny vyjadrila a odporucila ho mestskemu zastupitelstvu na schvalenie.“

    Rozdielny nazor na obsadzovanie bytov mal poslanec JUDr. Stefan Demian. Sformuloval nove uznesenie, ktore poslanci schvalili. „Mesto Brezno ma konecne uviest do prevadzky tzv. osadu Hlavina. Ide o byty s nizsim standardom co do vymery aj vybavenosti, a preto je prirodzene, ze by mali byt urcene predovsetkym neprisposobivym obyvatelom mesta. Zakladny charakteristicky znak neprisposobilosti z pohladu mesta, pretoze to ma dopad na jeho ekonomiku, je neplatenie najomneho riadne a vcas,“ vysvetluje JUDr. Demian. „Kedze z predlozeneho materialu na rokovanie zastupitelstva okrem ineho vyplynulo, ze medzi novymi najomnikmi Hlaviny maju byt aj ti, ktori platia riadne najomne, co bolo v rozpore so samotnym ucelom vybudovania Hlaviny,  predlozil som konkretny navrh zasad obsadzovania Hlaviny, ktore by neumoznili jej svojvolne a nekontrolovatelne obsadzovanie a ktore mestske zastupitelstvo schvalilo hlasmi takmer vsetkych poslancov. Podla tychto zasad by mali byt tam umiestneni obyvatelia najprv z radov neplaticov, a to bez ohladu na to, ci su neplaticmi Romovia alebo niekto iny. Malo by to posobit aj preventivne a zvysit platobnu disciplinu neplaticov najomneho, a tak sa vyhnut umiestneniu na Hlavine, ktora by mala byt pre ich obyvatelov poslednou instanciou so strechou nad hlavou, ale to by malo byt blizsie vysvetlene v inych prispevkoch na tuto temu. Z neplaticov by tam mali byt v prvom rade neplatici bytov v domoch, ktore mesto ma zaujem predat, ale nie je ich mozne predat, resp. nie je to v zaujme mesta tieto predat aj s existujucimi najomnymi vztahmi. Ide napr. o objekt v centre mesta na Kuzmanyho ulici. Tym, ktori riadne platia najomne, by boli ponuknute byty v meste po neplaticoch, ktori by boli umiestneni na Hlavine. Dalej by to boli najomcovia neplatici, ktori neprisli vlastnym pricinenim o strechu nad hlavou, napr. v dosledku zivelnej udalosti, ako aj ti, ktori byvaju v domoch vhodnych na asanaciu. Nemyslia sa v tomto pripade ti, ktori svoje obydlia do takehoto stavu priviedli vlastnym pricinenim. Potom by tam mali byt umiestneni ti neplatici z mesta, ktori okrem toho, ze neplatia najomne, zaroven aj opakovane narusuju obcianske spoluzitie a domove poriadky v domoch, a tak zneprijemnuju byvanie v domoch ostatnym obyvatelom.“

    Ako sa na situaciu s Hlavinou pozera primator Ing. Jaroslav Demian?
    „Osada Hlavina je v stadiu kolaudacie, mala by byt skolaudovana do 30. aprila. Dufam, ze dodavatelia dovtedy odstrania vsetky nedostatky, ktore sa vyskytli. Mali sme v plane prvych najomnikov stahovat v prvej polovici maja, ale vychadza to tak, ze to bude az v druhej polovici. Urobime vsetko pre to, aby sa to zrealizovalo v maji. Postup, ktory schvalili poslanci, do istej miery zodpoveda vyberu, ktory spravila pani zastupkyna. Cize medzi nou navrhovanymi buducimi najomnikmi su aj taki, ktori v osade mozu byvat. Samozrejme, ze tieto veci budeme musiet este konzultovat a do konca mesiaca na tom popracovat a prehodnotit vyber. V kazdom pripade chcem povedat, ze osemnast bytovych jednotiek v osade Hlavina sme postavili za pomoci statnej dotacie ministerstva vystavby a regionalneho rozvoja vo vyske 4,5 miliona korun. Do stavby sme investovali asi 10 milionov korun a z predchadzajuceho obdobia ma zostatkovu hodnotu dalsich 10 milionov korun. Tieto byty najnizsieho standardu budu pridelovane najomnikom, ktori su dnes neplaticmi v povodnych bytoch, ale za podmienok velmi vyspecifikovanych. Chceme, aby sucastou najomnej zmluvy bol domovy poriadok, ako sa maju spravat, ako sa bude postihovat poskodzovanie majetku. Aspon zo zaciatku chceme obdobie najmu skratit na tri, pripadne sest mesiacov tak, aby boli motivovani. Z oddelenia socialnych veci vyclenime pracovnikov, ktori s touto komunitou na Hlavine budu pracovat, a cez osobitneho prijemcu zabezpecime, aby platili najom, za vodu, za elektrinu, aby tam nevznikali problemy. Mesto je v tejto oblasti velmi ustretove, lebo neplaticov by sme mohli vystahovat aj na ulicu.“

(ms, ng)

Divadelny subor Jana Chalupku medzi Slovakmi na Dolnej zemi

   V uplynulych dnoch sa Divadelny subor Jana Chalupku mesta Brezno vratil zo zahranicneho zajazdu, ktory absolvoval medzi nasimi rodakmi - Slovakmi zijucimi na Dolnej zemi. O tom, kde vsade boli a ako obstali, nam porozpraval predseda DSJCH Ladislav Vagaday:
   - Hlavnym cielom bola ucast na medzinarodnom divadelnom festivale DIDA 2006 - Divadelne inscenacie dolnozemskych autorov v Pivnici (Srbsko a Cierna Hora) v dnoch 31. marca az 2. aprila, na ktory bol subor nominovany ako vlanajsi vitaz 38. rocnika Palarikovej Rakovej v Cadci. Chceli sme tento zajazd vyuzit aj na co najlepsiu propagaciu nasho umenia v zahranici a divadla zvlast, a tak sme cestou na festival absolvovali este vystupenia medzi nasimi krajanmi, 29. marca v madarskom Totkomlosi, 30. marca v rumunskom Nadlaku a 3. aprila medzi nasimi dlhorocnymi priatelmi v Bacskom Petrovci v Divadle VHV. Pre pracovnu zaneprazdnenost niektorych clenov sme museli odlozit pozvanie do Starej Pazovej i Kovacice.

Ako vas prijali? S akym ohlasom sa stretla hra Novy zivot?
   - Vsade, kde sme ucinkovali, je tema hry J. G. Tajovskeho Novy zivot ludom velmi blizka a aj v dnesnych casoch velmi motivujuca. Navyse, ked je podana na vysokej umeleckej urovni, co po predstaveni v Totkomlosi zdoraznil i generalny konzul Slovenskej republiky v Bekescabe Stefan Dano. V rumunskom Nadlaku bola atmosfera v preplnenej sale o to „napatejsia“, ze tu niekolko rokov J. G. Tajovsky posobil a dodnes ho maju vo velkej ucte. Vsade nam davali najavo svoju vdacnost a lasku k slovencine a Slovensku. Festival DIDA ma svoju neopakovatelnu atmosferu. Prijemni a mili ludia, ktori sa divadlu rozumeju, a vzajomne si fandia, ubytovanie v domacnostiach s neodmyslitelnou az prilisnou pohostinnostou. Hlavna myslienka festivalu - podporit tvorbu dolnozemskych autorov - uz dvanast rokov naplno rezonuje a naplna svoje poslanie v tomto prostredi. Myslime si, ze nase vystupenie v plnom rozsahu potvrdilo, ze nas subor patri medzi spicku amaterskeho divadla, o com svedci aj mnozstvo gratulacii a zaujem rozhlasu i televizie. V nekonecnych rozhovoroch sme sa vzajomne utvrdzovali, ze taketo stretnutia su velmi inspirativne a treba v nich jednoznacne pokracovat. S istym napatim sme ocakavali nase vystupenie v Bacskom Petrovci. Reakcia a ucast „rozmaznaneho divadelneho publika“ v Petrovci je totiz vzdy akymsi barometrom v posudzovani kvality a prijatia tej-ktorej inscenacie. Prvu prekazku sme prekonali, pretoze sme v sale mali vyse tristo divakov, co na petrovske pomery, a v pondelok, nemaju ani profesionali. Druhou prekazkou bolo, ze reziser Luboslav Majera vydrzal sediet cele predstavenie a neodchadzal si „pofajcit“, co je o nom notoricky zname. Dlhotrvajuci potlesk, dakovania za vynikajuci umelecky zazitok, pocit ulavy, ze sme svojim priatelom priniesli jeden z prvych darcekov k ich vyznamnemu jubileu - 140. vyrociu divadla VHV v Bacskom Petrovci, ktore si v tomto roku pripominaju, a ktoreho oslavy vyvrcholia v auguste.

Splnil zajazd, ktory bol technicky, ale aj pre hercov velmi narocny, svoje poslanie?
   - Subor opat raz dokazal, ze aj v skromnych podmienkach sa da robit „dobre divadlo“, ktore si ziskalo srdcia stoviek divakov, a ze aj takouto formou zviditelnujeme v Europe nas kraj, nase mesto Brezno. Tieto posolstva nasim krajanom (a nielen im) su velmi dolezite a casto nedocenene. Preto aktivity aj v inych oblastiach (folklor, zborovy spev, letne tabory deti ...) treba maximalne podporovat a hladat moznosti na vzajomne navstevy v potvrdzovani svojej identity. Velmi dolezitu ulohu zohrava financne krytie, preto sa chcem s plnou vaznostou podakovat Mestskemu uradu v Brezne, Ministerstvu kultury SR - Pro Slovakia, Matici slovenskej - Nadacii MS a vsetkym ostatnym priaznivcom DSJCH, ktori nam pomohli pri realizacii zajazdu. Pevne verim, ze aj v buducnosti bude prezentacia prace nasho suboru nadalej velmi uspesna.

(r)