Svaty Juraj
poslednu aprilovu nedelu v Lopeji sprevadzal slavnostnu svatu omsu, otvorenie
polnohospodarskeho roka a letnej turistickej sezony i celu slavnost, ktora
niesla jeho meno.
Foto:
Peter Bercik, Iveta Kardhordova
Hospodarenie mesta
bolo viac ako dobre
Tri otazky
primatorovi Brezna Ing. Jaroslavovi Demianovi
Zo zaverecneho uctu vyplyva, ze mesto Brezno v roku 2005 hospodarilo s prebytkom
vo vyske 49 290 949,52 Sk. Planovany prebytok 12,161 mil. Sk tak prekrocilo o 37,89
mil. Sk. Celkove prijmy dosiahli sumu 432 323 tis. Sk, cim boli naplnene na 106,94
%, celkove vydavky dosiahli objem 382 308 tis. Sk a plnenie 97,51 %. Ako
sa vam to podarilo?
- V prijmovej oblasti sa nam podarilo zvysit bezne prijmy o viac
ako 20 mil. Sk a kapitalove prijmy o 8 mil. Sk. Na druhej strane na bezne
vydavky (na mzdy, tovary a sluzby a pod.) sme vynalozili o 4,4 mil. Sk
menej, nez sme predpokladali a prostriedky urcene na investicie sme nedocerpali.
Mesto namiesto planovanych 114,258 mil. Sk investovalo „len“ 108,912 mil. Sk,
a tak do prebytku „islo“ 5,3 mil. Sk. Prebytok hospodarenia najviac
ovplyvnili danove prijmy, viac prostriedkov sme dostali zo statneho rozpoctu, ako
podielovu dan, no podstatne (o 8,939 mil. Sk) sa zlepsil a zefektivnil aj vyber
miestnych dani a poplatkov. Treba zdoraznit, ze miestne dane a poplatky sa
v roku 2005 nezvysovali.
Na co pouzijete tento
prebytok?
- Prebytok bol rozdeleny do socialneho
fondu a rezervneho fondu. Rezervny fond bude v tomto roku pouzity na investicie.
Konkretne na: dostavbu a stavebne upravy zimneho stadiona, sanaciu zosuvu svahu na
Bastovej ulici, rekonstrukciu velkej saly hotela Dumbier, pripravu vystavby vodojemu
a legalizacie vodnych zdrojov Podkorenova. Z prebytku hospodarenia podporime aj
investicne zamery mestskych prispevkovych organizacii, napr. na rekonstrukciu ciest,
rekonstrukciu detskych ihrisk a rekonstrukciu verejnych WC.
Ako hodnotite hospodarenie
mestskych prispevkovych organizacii, ktore je sucastou zaverecneho uctu?
- V suvislosti s hodnotenim
hospodarenia mesta v roku 2005 bolo vyhodnotene i hospodarenie mestskych
prispevkovych organizacii. Technicke sluzby mesta Brezno hospodarili s kladnym
hospodarskym vysledkom 1,972 mil. Sk. Mestske zastupitelstvo rozhodlo o pouziti
tychto prostriedkov na vybudovanie odstavnej plochy pri tzv. novom cintorine
a vybudovanie svetelnej signalizacie na krizovatke ulic Svermova a Razusova. Aj
Mestsky sportovy klub Brezno hospodaril s kladnym hospodarskym vysledkom 472 tis. Sk.
Tieto prostriedky budu pouzite na tvorbu rezervneho fondu organizacie a neskor na
investicie do nasich sportovisk. Mestske kulturne stredisko v minulom roku
hospodarilo vyrovnane. Zo sprav o hospodareni tychto organizacii vyplyva, ze mesto si
voci nim splnilo povinnost a prispevok mesta na ich cinnost bol splneny na sto
percent. Mohli tak nielen plnit ulohy, pre ktore boli zriadene, ale aj realne naplnat
svoje fondy reprodukcie, a tak investovat niekolkomilionove sumy do nimi spravovanych
nehnutelnosti, ale aj do strojneho a technickeho vybavenia.
(r)
Dramatik
Peter Kovacik ho nazval Plickom Balogu
Do 5. maja mate moznost v Horehronskom muzeu navstivit autorsku vystavu fotografii
Ing. Borisa Pekarovica z Brezna s velavravnym nazvom Moja krajina, moj les.
Clovek, ktory dokaze dokonale sklbit svoju lasku k prirode a k umeniu, sa
zo svojho vztahu k nim vyznava v nasledujucich riadkoch:
 „V nasej rodine siroko-daleko nebolo lesnicke
povolanie, ale vo mne sa zacala ozyvat nedefinovatelna, nejasna tuzba po prirode. Zacal
som preto so spoluziakmi stredoskolakmi z Metodovej ulice „cundrovat“ -
s gitarou, ktora nahradila dovtedy moju celkom uspesne trenovanu hru na husle,
v Malych Karpatoch, a aj s fotakom Flexaretom, ktory mi dal otec, lebo jeho
fotografovanie akosi nechytilo. Horari nas parkrat prehnali - stanovali sme, kde sa
nesmelo, ale ja som to nechapal a este stale som nevedel nic o lesnictve,“ hovori tento 53-rocny rodak z Bratislavy.
Maval najlepsie slohove prace
z rocnika, preto ho profesorka literatury potiskala na dalsie studium kdesi tym
smerom. No on sa jej priznal, ze ovela viac ho taha priroda, konkretne les. „Bola
taka charakterna, ze - hoci s tazkym srdcom - ona prva mi zistila, ze existuju
„akesi“ lesnicke skoly, stredne i vysoka. Stredna bola pase, tak som sa
rozochveny prihlasil na Vysoku skolu lesnicku a drevarsku do Zvolena (dnes Technicku
univerzitu), na Lesnicku fakultu.“
Prijali ho a skola zacala naplnat az vrchovatou mierou jeho este
stale nezrele predstavy o povolani lesnika. „Na fakulte fungoval
fotokruzok...vlastne dva: jeden pre vsetkych, ktori si chceli porobit za par korun fotky,
a druhy bol pre tych, ktori chceli so svojimi fotkami uspiet aj na vystavach.
Postupne som sa sem prepracoval a dodnes mam doma odlozene prve ocenenia
z okresnych zvolenskych a krajskych bystrickych vystav. Mozno povedat, ze
v tych rokoch ma fotografia chytila natrvalo, aj ked som si to neuvedomoval.“
Po skonceni skoly v roku 1975 nastupil ako lesny inzinier
do Lesneho zavodu v Ciernom Balogu, kde potom byval na den presne dvadsatpat
rokov. „Velmi rychlo som zistil, ze v prekrasnych horach Rudohoria
a Nizkych Tatier sa moze fotograf aj roztrhat, ak chce vyuzit aspon promile touto
krajinou ponukanych sanci na slusne vytvarne fotografovanie. Pokupil som si na tu dobu
celkom dobru fotovybavu. Fotografie som si robil sam, doma. Moje „vytvory“ som
ale ukladal iba do depozitu, nebolo ich akosi kde ukazat, ak neratam par kolegov
a znamych. Ale socialisticke chapanie kultury malo aj nesporne klady - jednym
z nich bolo, ze na kulturu bolo dost penazi, a tak som sa dal naverbovat do
takzvaneho Dialkoveho skolenia fotografistov v okresnom meste B. Bystrica.“
Bolo to okolo roku 1985 alebo 1986. A tu, vdaka metodicke Okresneho osvetoveho
strediska v B. Bystrici Lubici Skrinarovej, mohol vazny zaujemca o fotografiu
naozaj povyrast. Prednasali im ozajstne spicky slovenskej fotografie, mavali niekolkodnove
sustredenia s modelmi, lektormi... „No parada. Dnes to viem ocenit ovela
lepsie, ako vtedy. Tam som sa zoznamil s bystrickymi a breznianskymi
fotografistami, medzi nimi aj s Jankom Weissom, riaditelom Horehronskeho muzea
v Brezne. Boli sme normalna celkom slusna partia.“
V zamestnani uchytkom robil fotodokumentaciu pre lesny zavod, po
podveceroch vybiehal na svahy nad domom a snazil sa nieco nafotit. Vysledkom bola
okrem ineho aj II. cena za subor ciernobielych fotografii krajiny na okresnej vystave
v B. Bystrici v roku 1988. Lenze rok 1989 prevratil vsetko naruby nielen
politicky, ale u neho aj sukromne. A bolo po fotografii, a to na dlhych desat
rokov. Pocas nich fotografoval takmer vylucne iba pre potreby zamestnavatela. „No
sucasne sa stala cenovo pristupnejsou farebna fotografia, a tak som trochu ozil
v tej oblasti. Ale v roku 1996 som si kupil prvu vytuzenu analogovu videokameru
a na fotografiu som opat zabudol. Dnes, hoci mam digitalnu videokameru, mi je jasne,
ze pre moje predstavy zachytavania krajiny je idealnym fotoaparat a kameru pouzivam
len sporadicky, najma na spolocenske akcie.“
V roku 2001 ho spolu s dalsimi oslovili zostavovatelia
planovanej kniznej monografie o Ciernom Balogu. Po predlozeni fotoarchivu
prekvapenemu dramatikovi Petrovi Kovacikovi sa mu usla lichotka: „...nevedel som, ze
je na Balogu takyto clovek... pan inzinier, ved vy ste Plicka Balogu!“
„Takze kvetnaty jazyk, ktory tento umelec nesporne ovlada, ma takmer mohol
omylom vniest do sfer namyslania si o sebe... hahaha! Ale to naozaj nehrozilo,
pretoze myslim, ze viem, na akom stupni fotografovania krajiny som a pretoze mam uz
dost vyhraneny styl a predmet fotografovania, poznavam aj hranice svojich schopnosti.
No tesi ma fakt, ze v uvedenej monografii je asi vacsina zaberov mojich. Tridsatjeden
rokov prace pre statne lesy v Ciernom Balogu ma k tomu vari aj trochu moralne
opravnuje.“
Posledny zlom do jeho fotografovania
priniesol onen casto pertraktovany digital ... „Poviem rovno - nadchol ma, ale
nielen fotak sam, ale najma v spolupraci s pocitacom. Postupne som zistil, ze
v pocitaci dokazem svoje vytvarne zamery realizovat tak naplno, ze ak poznam
spolahliveho vyrobcu fotografii, staci mu svoje vytvory poslat v hotovej podobe
a s potrebnymi parametrami internetom - a postou mi pride presne to, co som
potreboval. Staci zapaspartovat, zaramovat, zavesit, vystavit, darovat...co len
chcem.“
Sucasna vystava Ing. Borisa Pekarovica v Mestianskom dome na
Namesti gen. M. R. Stefanika v Brezne je jeho prvou autorskou vystavou
a zachytava fotograficke snahy najma z poslednych styroch, piatich rokov. „Od
prvej myslienky na vystavu ju Janko Weiss daval do kontextu s planovanou putovnou
vystavou o kalamite vo Vysokych Tatrach a s vystavou o kalamite
v breznianskom chotari. Dnes viem, ze to bol Jankov dobry napad: pohlad na zniceny
les cloveka roztrpci, znepokoji, mozno aj ohuri... O to lepsie mozu byt jeho pocity,
ked potom „zabludi do tretej komnaty“, kde je zhmotnena moja snaha preniest aj
na divaka neznost, zahadnost, sentiment a jedinecnost lesa, krajiny. Prajem si, aby
prave tu divak pochopil, ze praca lesnikov je nesmierne dolezita, aj ked na tejto
trojvystave nie je zachytene ani zdaleka usilie lesnikov pri obnove kalamitami znicenych
obrovskych ploch. Ale prajem si a verim spolu so vsetkymi mojimi kolegami, ze obcan
pochopi, ze nebyt kvalifikovanej a obetavej prace lesnika, neboli by mozne ani tie
zabery, ktore na vystave su. Vsetky moje fotografie su z lesov, pestovanych rukou
lesnika, nie z pseudodivociny, ktora by bola ponechana na dnes tak fundamentalisticky
fetisizovany a samospasitelny samovyvoj. Dakujem aj touto formou Mgr. J. Weissovi
a L. Skrinarovej z B. Bystrice, ze mi pomohli z cireho zaujmu o dobru
fotografiu umiestnit po vyse troch desiatkach rokov mojho zivota v regione mesta
Brezno, tuto skromnu vystavu fotografii.“
(ng) |
