3. MAJ 2006 Strana 4

STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

Delegacia z Bruselu v Pedagogicko-psychologickej poradni v Brezne

   Riaditelka Pedagogicko-psychologickej poradne v Brezne PhDr. Olga Jorcikova v stredu 26. aprila privitala delegaciu z Bruselu Elenu Jenaro a Ivu Obretenovu, ktore vyslal generalny riaditel Europskej odborovej komisie pre skolstvo (ETUCE) Martin Römer z Bruselu.

h0618d.jpg (29516 bytes)   PhDr. O. Jorcikova je skolitelkou v ramci medzinarodneho projektu Rozvoj nediskriminacneho vzdelavania pre romske deti a bola poverena zorganizovat medzinarodny workshop pre pedagogov v nasom regione. Tento projekt reaguje na potrebu poskytnut romskym detom v strednej a vychodnej Europe dobre a kvalitne vzdelavanie. Spolupodielaju sa na nom partneri z Holandska, Madarska, Bulharska a zo Slovenska.
   Na workshope sa zucastnili aj hostia JUDr. Ivona Furdikova z OZ PSaV pre zakladne skolstvo, PhDr. Barbora Mesarosova, CSc., z Katedry psychologie FFUK v Bratislave a tlmocnicka. Odborny program bol zlozeny z troch modulov: vychova k socialnej spravodlivosti, praca s triedou, zapojenie rodiny. V ramci workshopu delegacia navstivila Zakladnu skolu v Sumiaci a Specialnu zakladnu skolu v Polomke. Spestrenim bola navsteva u Mikulasa Gigaca, ktory ich ocaril svojou zbierkou zvoncov a hrou na hudobne nastroje typicke pre Slovensko.
   Delegacia, hostia a ucastnici workshopu ocenili erudovanost lektorky PhDr. O. Jorcikovej, vysoku profesionalitu, vysledky jej prace, jej ludsky pristup a celkovy priebeh tohto dvojdnoveho podujatia.

(pp)  Foto: Stefan Vozar

Slavik Slovenska ma svojich vitazov

   V stredu 26. aprila - takmer presne po roku - Kulturny dom v Bacuchu bol dejiskom 16. rocnika okresnej sutaze Slavik Slovenska v speve ludovych piesni ziakov zakladnych a zakladnych umeleckych skol okresu Brezno.

h0618c.jpg (24500 bytes)   Na sutazi sa zucastnilo jedenast zakladnych skol a dve „zusky“ z Helpy a Polomky, dovedna dvadsatstyri sutaziacich. Na uvod sa mimosutazne predstavili dve krojovane skolkarky z Bacucha, Anetka Nemcokova a Saska Zlukyova. Po privitani v Bacuchu sa pritomnym prihovorila riaditelka Centra volneho casu v Brezne Mgr. Petra Dzurmanova a sutaz sa mohla zacat. Vacsina sutaziacich reprezentovala svoju skolu v krasnych krojoch Horehronia. Po odspievani dvoch piesni bez sprievodu a so sprievodom boli odmeneni potleskom. Odborna porota v zlozeni: predseda PhDr. Jozef Baran, clenky PaedDr. Stefania Jancova a Miroslava Potancokova hodnotila kazdu kategoriu zvlast a potom nasledovalo vyhodnotenie celej sutaze. Predseda vyzdvihol uroven spevu a skonstatoval, ze v tomto rocniku sa skvalitnil sprievod spievajucich, co pridalo na kvalite ich spevu. Spolu s riaditelkou CVC odovzdal vsetkym sutaziacim ucastnicke listy a prvi traja z kazdej kategorie dostali diplomy a vecne ceny. Do krajskeho kola sutaze v Kremnici postupuju vitazi kategorii. V 1. kategorii zvitazil Kamil Sevc (ZUS Polomka) pred Evou Krnacovou (ZS Pionierska 2) a Simonom Melom (ZS Sumiac). Vitazom 2. kategorie sa stal David Zibrik (ZS Pohorela) pred Gabrielou Kovacikovou (ZS Dobroc) a Marianou Riaposovou (ZS Zavadka nad Hronom).

(mc) Foto: Stefan Vozar

 Vysledky najnovsej slovenskej expedicie do Stratenych svetov Venezuely

Jaskyna Krystalovych oci - najdlhsia jaskyna v kremencoch na svete!!!

h0618b.jpg (22910 bytes)   Prednedavnom sa slovenski jaskyniari  vratili z dalekej Venezuely. Nasi borci tu uz v roku 2002 objavili unikatne jaskyne, ake doposial neboli vobec zname. O rok neskor sa sem vydali znova s nadejou, ze jaskyne budu pokracovat dalej do vnutra hory a vytvoria rozsiahlejsi podzemny system. Po navrate z expedicie bolo jasne, ze vzniklo vyznamne svetove prvenstvo: Slovaci vtedy objavili najdlhsiu horizontalnu jaskynu v kremencoch na svete. Podla vyhlbenin na dne jednej z chodieb, vyplnenych krystalmi horskeho kremena ju nazvali jaskyna Krystalovych oci. Na tejto expedicii sa zucastnil aj Lukas Vlcek z Pohronskej Polhory, ktoreho rozpravanie vam ponukame v dvoch pokracovaniach:

   - Rok 2004 prial viac domacim jaskyniarom, ktori infiltrovali do nami objavenych jaskyn a preskumali dalsie nove priestory. Ked sme vsak na internete nasli zmienku o jaskyni Roraima, nazvanej nimi podla hory, na ktorej lezi, a hned sme v nej spoznali nase Krystalove oci, nemohli sme v sebe zapriet rozcarovanie. Venezuelcania jaskynu nielenze premenovali, ale vsetky zasluhy si pripisali na svoj rovas!!! A to aj napriek tomu, ze Krystalove oci boli prezentovane na medzinarodnej urovni (!). Tuto situaciu sme nemohli nechat tak, preto sme sa rozhodli dalsou expediciou certifikovat nas objav a exaktnou prieskumnou a vedeckou dokumentaciou potvrdit nase objavy na stolovych horach Venezuely. Vysledky expedicie predcia vsetky povodne ocakavania. Jaskyna Krystalovych oci je so zameranou dlzkou 15,28 km najdlhsou jaskynou v kremencoch na svete!!!
   Centralna cast Guyanskej vysociny v Juznej Amerike je tvorena usadenymi horninami, ktore patria medzi najstarsie horniny sveta. Su to tvrde kremenne pieskovce a kremence, ktore tu usadzovalo more pred dvoma miliardami rokov. Pre porovnanie: vapence na Muranskej planine, Bystrianskom krase ci inde na Slovensku su stare „len“ zhruba 200 milionov rokov. Vacsina jaskyn na svete je vytvorena vo vapencoch, ktore su rozpustne v dazdovej vode. Lenze agresivna voda dokaze pri dlhom posobeni rozpustit prakticky akukolvek horninu. Tak vznikli aj rozbrazdene planiny viac nez sto stolovych hor vo Venezuele, ktore domorodci nazyvaju tepui. A tak isto vznikli aj ich jaskyne. Najhlbsia jaskyna v kremencoch je znama z najvacsej stolovej hory – Auyan tepui (Hora boha zla), lenze nie je klasickou jaskynou v pravom zmysle slova, pretoze je len akousi spletou skalnych trhlin, siahajucich z hlbky 300 m az na povrch. O 100 km odtial sa nachadza najvychodnejsia skupina tepui – skupina Roraima – s najvyssimi venezuelskymi stolovymi h0618n.jpg (18901 bytes)horami – Roraimou (v preklade: Matka vsetkych vod, ma vysku 2810 m n. m.) a Kukenanom (v preklade Miesto, kam chodi smrt alebo kam sa chodi umierat). Na Roraimu sa ako na jedinu z tychto hor da celkom pohodlne vystupit aj turisticky. Ostatne stolove hory su pristupne len vrtulnikom alebo horolelezecky. Maju totiz miestami az 600 m vysoke kolme skalne steny, ktore z nich vytvorili izolovane ostrovy, vycnievajuce z rovinatej savany lemovanej nepriestupnymi hmlovymi pralesmi. Na ich upatiach sa nachadza nepreniknutelny horsky prales, v ktorom takmer vzdy prsi. Na ich plochych zarovnanych vrcholoch sa nachadza svet, aky nenajdete nikde inde. Akoby sa v nom na dlhe roky celkom zastavil cas. Rastliny a zivocichy 
Stolova hora Kukenan                stolovych hor sa totiz podstatne nevyvijaju uz od doby dinosaurov. Tieto miliony rokov
                                               stare ekosystemy inspirovali sira Arthura Conana Doyla (britskeho autora romanov o detektivovi Sherlockovi Holmesovi) k napisaniu knizneho bestselleru zaciatku minuleho storocia s nazvom The Lost World (Strateny svet). Jeho fantazia umiestnila na planinu Roraimy praveke dinosaury. Dnes, ked este v 21. storoci na tychto miestach objavujeme nove nepoznane druhy rastlin a zivocichov, vieme, ze nebol daleko od pravdy...
   Stratene svety Venezuely podnietili aj dvoch cesko-slovenskych jaskyniarov k tomu, aby v roku 2002 navstivili Roraimu. Tu vykonali zasadny objav. Vstupili do jaskyne, kde este pred nimi nebol ziadny clovek. Miliony rokov stare chodby, vymlete vodou priezracneho potoka, ktory sa zarezaval do ruzoveho kamena, sa pred nimi rozsirovali, zvacsovali, akoby jaskyna nemala konca. V trblietavych jazierkach na jej dne sa ligotali obrusene krystaly priehladneho horskeho kremena. Podla dvoch jazierok v tvare oci, vyplnenych krystalmi, dostala jaskyna nazov jaskyna Krystalovych oci. Nateseni objavitelia vsak nemali potrebny vystroj na prieskum, a tak sa z miest, kde voda vyplnala takmer polovicu jaskynnej chodby, radsej vratili. Ked vsak na Slovensku ukazali fotografie z ich dobrodruznej cesty, vyvolali nesmierny zaujem. Ved kto by sam nechcel prispiet k takemuto svetovemu objavu?
   A tak sa sformoval tim skusenych slovensko-ceskych expedicnych jaskyniarov, ktory sa aj napriek vyostrenej politickej situacii vo Venezuele vydal v januari tohto roka na strastiplnu cestu napriec Juznou Amerikou – od Karibskeho mora az po nedozernu Amazoniu, aby tu zdokumentovali unikatne jaskyne na Roraime, iba kusok od hranicneho trojneho bodu medzi Venezuelou, Braziliou a Guyanou. To, co tu nasi jaskyniari nasli, predcilo vsetky ich ocakavania. Jaskyna Krystalovych oci mala vtedy objavenych osem vchodov a znamu dlzku viac nez 2,5 km. Boli objavene aj dalsie asi polkilometrove jaskyne s jedinecnou faunou a florou, ktoru doteraz nikto nepopisal. Ani vznik tychto jaskyn nie je dostatocne vyrieseny. Povestne dinosaury sa tu sice nenasli, ale jaskynne vtaky Guacharo (Steatornis caripensis), ktorych tu bolo v jednej z jaskyn okolo 3000, patria takisto medzi rarity. Vo svojich jaskyniach sa totiz orientuju echolokaciou, podobne ako netopiere.

(Pokracovanie)


STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT