3. MAJ 2006 Strana 3

STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

   Zakon NR SR c. 314/2001 Zb. z. o poziarnej ochrane zakazuje vypalovat porasty bylin, krikov a stromov. Vypalovanie trav na zahrade alebo na poli je vsak stale sucastou jarneho upratovania. Predpokladany uzitok zo zbavenia sa nepotrebnych suchych porastov ohnom vysoko prevysuju skody, ktore taketo poziare zapricinia. A tak napriek zdoraznovaniu skodlivosti a nebezpecnosti vypalovania suchej travy kazdorocne narasta pocet poziarov i vyska sposobenej skody, nie su zriedkave pripady, ked ludia nan doplatia zivotom. Previnilec moze dostat pokutu do 5000 korun a pravnickym osobam hrozi polmilionova sankcia. Nazory na vypalovanie travy zaznamenal aj nas anketovy diktafon:


S anketovym mikrofonom


o vypalovani suchej travy

  Marta Sojakova, nezamestnana, Sihla:
- V zaujme ochrany zivotneho prostredia s vypalovanim suchej travy jednoznacne nesuhlasim. Nemalo by sa to robit. Poziare vznikaju pravidelne kazdu jar. Neviem pochopit, ze ludia vypaluju travu aj okolo vlastnych domov. Ved je tam obrovske riziko poziaru, v dosledku coho mozu prist o svoj vlastny majetok. To je vsak ich zalezitost, ale ide hlavne o nase zivotne prostredie, je to velky zasah. Spalenim starej travy sa sice vyvinie nova, zelena, ale zahynu mnohe zivocichy.

Alena Gumanova, invalidna dochodkyna, Kokava nad Rimavicou:
- Vypalovanie suchej travy je pre ovzdusie velmi zla vec. Ale co s tym clovek okolo domu spravi? Kde to vyvezie? No ked ohen ludia neustriehnu a odidu prec, vznikaju poziare. Predsa aj doma, ked si opekam, zahasim ohnisko.  Poziare znecistuju ovzdusie, ktore si musime chranit, mame ho len jedno.

Slavka Urbanova, dochodkyna, Horna Lehota:

- Nazory na vypalovanie travy sa roznia. Zalezi aj na tom, o ake vypalovanie travy ide. Ak trava hori po vrchu, je to dobre, ale hlbsi, vacsi plamen je osemetny. Najlepsie sa vypaluje na pooranom, vtedy sa ohen nesiri.

 

Maria Bohacikova, nezamestnana, Pohronska Polhora:

- Niektori ludia pri vypalovani travy dozeraju na ohen, ale niektori odidu a potom vznikaju poziare. Aj u nas sa to uz stalo na poli, udajne preto, ze pozabudli a svoje spravil aj vietor.

 

Veronika Dubravova, nezamestnana, Brezno:

- Po jednej stranke vypalovanie suchej travy je dobre, ved to ludia robili odjakziva a bez problemov. Pokial je to pod kontrolou a vedia, co robia, nie je to zle. Na druhej strane ma to aj svoje zle stranky a pocula som, ze hrozia aj pokuty. Napriek tomu ludia to stale robia.

 

Vladimir Libic, dochodca, Brezno:

- Som zasadne proti vypalovaniu travnatych porastov. Svoje opodstatnenie mozno mala tato cinnost cloveka v minulosti, kedy spalovanim organickych latok vznikali mineralie, ktore boli potrebne ako hnojivo. A to uz nehovorim o tom, kolko ohen znici jedincov z oblasti fauny a flory daneho ekosystemu. Ale hlavnym argumentom proti vypalovaniu je moznost rozsirenia poziaru na blizke okolie.

 

(ng, ma)

hcitpisu.jpg (8894 bytes)

Dokazeme to ?

   Po dlhej mrazivej zime je tu jar. Travicka sa rozzelenela, kvitnu prve kvietky, kriky a pozyvaju nas do prirody na prechadzky. Oblubenym miestom vychadzok a piknikov je Banisko, Lazna a Skalka. Chodia tam mladi i stari, bezci, psickari, lebo je tu krasne a prijemne.

   Starsi clovek, pan Libic, sa vzorne stara o miestne studnicky. Prekopal zemou, konarmi a smetim zaneseny potocik este v case, ked sa topil sneh. Robi to z lasky k prirode, pre potesenie sebe, ale aj nas vsetkych. Patri mu za to vdaka, obdiv, lebo jeho cinnost je hodna nasledovania. Aka je vsak skutocnost ?
   V tejto nadhernej lokalite najdeme mnozstvo porozhadzovanych plastovych flias, tasiek, obalov zo sladkosti, novin a neviem coho este.
Su v trave, v potoku, v krovi. Tu krasu Panom Bohom darovanu si nevazime a nechranime. Je to velka skoda. Ako prilakame zahranicnych turistov, ked si prirodu a zivotne prostredie devastujeme?
A staci tak malo. Tasku, flasu, papierik nezahodit do krovia, ale doniest domov a hodit vytriedene do kosa. Mame v tomto smere velke rezervy.
   Vychovavame deti od malicka doma, v skolkach, skolach, i nas dospelych v mediach.
Nerobme si z krajiny smetisko, ale skusme naplnat slova hymnickej piesne Slovensko moje, otcina moja, krasna si ako raj...
   Verim, ze spolocnym usilim to dokazeme.

Marian Kvackaj

 Morena Skolskeho klubu Podbrezova

 

   „Nesieme Morenu v oleji smazenu, kde ju zanesieme, ked sami nevieme.“

   Zahnat dlhu zimu a privolat jar sa podarilo detom z SKD Podbrezova a Stiavnicka. Deti obliekli slamenu figuru - Morenu do zenskych siat. Basnami, piesnami, tancami chceli urychlit prichod jari, zabezpecit bohatu urodu a plodnost zeme. Po veselom programe, obcerstveni, ktore im pripravili vychovavatelky D. Hucikova, M. Beliancinova a M. Nagyova, zobrali Morenu do svojich ruk. Veselym spevom v sprievode harmoniky, na ktorej hral pan Turcan, odprevadili deti Morenu k Hronu. Tam jej naposledy zaspievali, podpalili ju a s velkou radostou hodili do vod chladneho Hrona.

 

(skd)

 

Lepsi zivot pre Rikiho

 

   Mozno aj vas zaujal pribeh tyraneho psika, prezentovaneho v televizii, ktory cast svojho zivota prezil na balkone mestskej bytovky, kde ho ludia ostrelovali brokmi, alebo bol cele dni o hlade, smade a zime. Je na zamyslenie, ze aj taketo veci mozeme my ludia dokazat spravit bezbrannym zvieratam, ktore sa nevedia branit a nemozu povedat, co sa im nepaci.

   Sloboda zvierat po medializacii tohto pripadu psika zbavila trapenia, odobrala ho neludskym majitelom a ponukla na adopciu rodine, ktora sa bude onho lepsie starat. A predstavte si, ze taka rodina sa nasla v Polomke. Je nou rodina zdravotnej sestry Beaty Maruskinovej. Po dlhych konzultaciach, ci vyhovuju podmienky, Sloboda zvierat usudila, ze rodina pani Beaty je vhodna pre umiestnenie psika.

   V tychto dnoch je uz psik Riky v Polomke a tesi sa, ze je v dobrom prostredi. Uz pribral osem kilogramov a vo dvore ma aj kamaratku, fenku Teru, ktoru rodina uz mala.

   Dufam, ze aj vas potesi, ze pribeh tohto psika ma stastny koniec, lebo kto pozna Beatku, vie, ze v rodine maju vsetci velmi dobry vztah ku zvieratam.

(Prevzate z Polomskych noviniek c. 4)

 

Co nie je mravne, nie je kulturne

   Casty dialog dnesnych dni je takyto (X: zavisly, Y: zvedavy):

X: „Vcera vecer v telke to bola zase bomba...“
Y: „Ja som sa nudil, tak som si pozrel tu realiti sou...“
X: „Vsak to bola perfektna sou...“
Y: „Ani nie. Je to hrozne, ako sa tam iba sprchuju, sexuju, potom sa hadaju a nadavaju si. Ale som zvedavy, co bude dalej...“
X: „Je to super a strasne dobra zabava...“

...

   V slovenskej kulturnej historii vzdy platilo a bude platit, ze:

1. Kultura je popri zdravi najvacsim bohatstvom naroda.
2. Poslanim kultury je obohacovat duchovy zivot cloveka, humanizacia jednotlivca a spolocnosti.
3. Co nie je mravne, nemoze byt kulturne. Spolocnost musi mat moznost efektivne chranit svoju kulturu.
4. Kultura je pamatou minulosti naroda, niet naroda bez kultury, ale ani kultury bez zakorenenosti v narode.

   Kultura a moralka na Slovensku v sucasnosti je v stave ohrozenia. Pytam sa, kde su teraz ti herci – bojovnici a tzv. zachrancovia kultury, ktori pocas vlady V. Meciara tiahli s bubnami a hrachom na ministerstvo kultury za ministrom I. Hudecom a pred NR SR?! Dnes mlcia, ked by mali kricat, burcovat svedomie naroda a prebudzat narodne povedomie. A co inteligencia, umelci a smotanka? Nemaju cas. Musia zarabat kopu penazi, aby uspokojili svoje neustale rastuce materialne naroky a hmotne pozitky. Zijeme v case klanania modle „zlateho telata“, v case mozgy vymyvajucej reklamy, v case informacii a dezinformacii, medialnej manipulacii nas a globalizacie. Zakon biznisu a nadvlada penazi planuje urobit z mysliacich a slobodnych ludi poslusne stado modernych otrokov. Ako sa branit proti zaplave komercnych sukromnych televiznych programov plnych nasilia, sexu, hororu a proti importovanej pakulture typu „reality sou“? Recept je jednoduchy: nesledovat ju a absolutne ju ignorovat!
   Jeho Eminencia Jan Chryzostom kardinal Korec v tohtorocnej novorocnej Homilii o. i. povedal: „Dnes je prvy den roka 2006. Je to zaciatok 14. roka od vzniku Slovenskej republiky. Je to sviatok Matky Bozej a je to Svetovy den pokoja. Priroda ma svoj poriadok. Ma ho aj zivot cloveka a ludstva. Nemozeme robit svojvolne, co sa komu zachce. Svojvolou neuchranime pokoj vo svete a pokoj sveta. Svojvolou svet len rozvratime. Svet uchranime len v pokoji pravdy o cloveku, o zivote a o svete. Pravda o cloveku a zivote vsak znamena aj spravodlivost. Nespravodlivost je naopak ohniskom nepokoja. Prehlbuje sa bohatstvo jednych a prehlbuje sa chudoba druhych. Ini hromadia zisky priamo sirenim neresti, ktorymi ubijaju svet. Jedni uponizuju, druhy sa daju uponizovat. V mnohych „reality sou“ sa niektori ludia na cele tyzdne vzdavaju slobody, poslednej stipky sukromia, studu, vlastnej dostojnosti a obetuju aj dusu neresti – vo vidine penazi. Je to znak upadku a choroby. Znak upadku a choroby tych, ktori do neresti priam nutia ponukou obrovskych penazi, tych, ktori azda v nudzi alebo z lahkomyselnosti tuto pokusitelsku ponuku prijimaju, tych, ktori to ponukaju z prazdnoty svedomia i z nenasytnosti po zisku firmy, ale je to i znak choroby tych, ktori to bazivot a takmer bez svedomia sleduju a podporuju to tisickami esemesiek.“

Ing. Irena Helcova


STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT