Nepriaznivu dopravnu situaciu v Brezne coskoro ulahcia semafory na krizovatkach ulic Razusova, Svermova a Cernakova. Co predchadzalo tomuto rozhodnutiu?

   - Na prelome septembra a oktobra minuleho roka som robil pravidelne stretnutia s obcanmi po jednotlivych volebnych obvodoch, na ktorych som ich informoval o aktivitach v meste, o investicnych zameroch, o ich naplnani, ale aj o tych ulohach, ktore mesto ako samosprava plni. Tam vznikla poziadavka, aby sa riesila dopravna situacia na krizovatke ulic Razusova, Svermova a Cernakova. Zalezitost sme dali preskumat, Technicke sluzby mesta Brezna, ktore maju na starosti spravu miestnych komunikacii aj signalizacneho zariadenia na dvoch svetelnych krizovatkach, sa vyjadrili kladne a spracovali studiu. Dnes je sice moderne riesit krizovatky kruhovymi objazdmi, lenze na tejto krizovatke by to bol rozmerovo problem. Preto sme sa rozhodli pre svetelnu signalizaciu. V ramci pripravy rozpoctu v minulom roku sme ju zaradili do planu investicnych akcii a technicke sluzby dostali vyclenene prostriedky tak, aby sme akciu zrealizovali v tomto roku. Myslim si, ze to prispeje k zlepseniu dopravnej situacie, k vyssej bezpecnosti i k plynulosti premavky. Vela obcanov sa totiz stazovalo, ze prave na tomto useku na Razusovej ulici vodici nedodrziavaju stanovenu rychlost a jazdia bezohladne. Na druhej strane vjazd do krizovatky zo Svermovej ulice je dost problematicky, teda vytvaraju sa tam dlhe rady, pretoze premavka po Razusovej ulici je frekventovana. Poslanci na poslednom mestskom zastupitelstve 11. jula prijali uznesenie, v ktorom odporucaju vypracovat studiu o dopravnej situacii v meste. Vsetci pocitujeme, ze hlavny tah mestom je naozaj vytazeny. V dopravnych spickach rano a poobede krizovatka na namesti je prejazdna na piaty-, siestykrat a kolona sa vytvara cez cele namestie, Ulicu CSA a ostatne ulice. Spominana studia nacrtne moznosti dopravneho riesenia v meste. No konecne vyriesenie dopravnej situacie prinesie az vystavba obchvatu mesta. Nastala idealna situacia, pretoze minister dopravy je z Banskej Bystrice. Verim, ze k nasmu regionu bude mat blizky vztah a ze sluby, ktore dal jeho predchodca - v tomto roku spracovat novu studiu obchvatu a riesenie cesty z Brezna po Polomku - splni. Odhadujem, ze naklady na obchvat sa vysplhaju na 1,5 miliardy korun. Preto studia je predpokladom na spracovanie ziadosti na spolufinancovanie tohto projektu z eurofondov. Poziadam pana ministra o pracovne stretnutie, aby som ho mohol informovat o dalsich krokoch. Chceme mat jasnu viziu, kedy a za akych podmienok by obchvat mesta mohol vzniknut.

V nedelu 6. augusta sa po patrocnom usili zavrsi snaha iniciatorov vypisania zbierky na zrealizovanie sochy Martina Razusa. Co pre vas znamena odhalenie pomnika tejto vyznamnej osobnosti v Brezne?
  - Zbierka bola vyhlasena pred piatimi rokmi a postupne sa predlzovala. Bezala aj v roku 2003, kedy som nastupil do funkcie primatora. Dohodli sme sa, ze ju predlzime este na rok 2004. Urobili sme novu vyzvu, oslovili sme institucie, organizacie, osobnosti, aby prispeli do zbierky. Koncom roka sme zhodnotili, ze zbierka bola uspesna, ved sa vyzbieralo v prepocte zhruba 300 tisic korun. Vela financnych darov prislo aj v cudzej mene, hlavne od nasich rodakov z Kanady a z USA. Kedze minuly rok sme oslavovali 740. vyrocie prvej pisomnej zmienky o meste, dal som podnet, aby sme realizaciu sochy v roku 2005 zaradili do investicnych zamerov mesta. Vsetko vsak chce svoj cas. Vlani sme vyhlasili verejnu sutaz na vytvarny navrh a realizaciu diela sochy Martina Razusa a vybrali zhotovitela  - akademickeho sochara Jozefa Barinku a architektov Vieru Lichardovu a Pavla Licharda, ktori od augusta pracovali na diele. Termin dodania je stanoveny na koniec jula s tym, ze autor by mal sochu instalovat v case od 31. jula do 6. augusta. Chcem zdoraznit, ze osobnost Martina Razusa si takuto poctu zasluzi. Som rad, ze Martin Razus, okrem svojho rodiska, bude mat sochu aj v Brezne, v meste, kde posobil i zomrel. Vzhladom na to, ze Martin Razus posobil v Brezne ako evanjelicky farar, program slavnosti 6. augusta zacneme sluzbami Bozimi v evanjelickom chrame a po nich na namesti odhalime sochu. Nasi divadelni ochotnici pripravili ukazku z diela Martina Razusa Krcmarsky kral, ktorou sa hostom a verejnosti predstavia v areali Horehronskeho muzea. Bude to dostojne zavrsenie patrocneho usilia. V tejto suvislosti sa chcem podakovat vsetkym prispievatelom do zbierky. Som rad, ze ich bolo vela, kazdy prispel podla svojich moznosti. Mozno tento hlas nedoleti do dalekej Kanady a USA, ale aj tymto prostrednictvom chcem podakovat Pavlovi Datkovi a vsetkym rodakom, ktori prispeli na sochu. Verim, ze pan Datko osobne i par priaznivcov sa pridu pozriet na odhalenie sochy, co bude pre nich zadostucinenie.

V Lome nad Rimavicou bolo poriadne horuco

   V tychto dnoch sa ortut v teplomeroch stale stvera vysoko, ale tym, ktori chcu nieco zazit na roznych podujatiach, to vobec nemusi prekazat. Poriadne horuco bolo v sobotu 22. jula aj v jednej z najvyssie polozenych obci na Slovensku, v Lome nad Rimavicou, a to nielen od paliaceho slnka, ale aj od „rozzhavenych“ motorov po domacky i priemyselne vyrobenych malotraktorov.

   Pretekom den predtym predchadzala sutaz hasicskych druzstiev, kde sa k troske chladu pricinili aj hasici z Lomu nad Rimavicou, Drabska, Sihly a Utekaca. Najlepsie si pocinali muzi z Rimavskych Zaluzian a zenske druzstvo z Rimavskeho Brezova.

   Stvrty rocnik majstrovstiev Slovenska v pretekoch malotraktorov pozostaval z dvoch casti, rychlostnej jazdy a jazdy zrucnosti, v ktorych sutazili benzinove i naftove motory. V rychlostnej pretekari absolvovali dve kola na 1290-metrovej trati po miestnych komunikaciach, polnych i lesnych cestach s prekazkami. V jazde zrucnosti museli vodici so zapojenou vleckou uspesne zvladnut slalomovu trat a zacuvat do pomyselnej garaze. Na pretekoch sa zucastnilo devat malotraktorov, z toho sest benzinovych a tri naftove.

(Dokoncenie na strane 11)

Foto: Peter Bercik