Stava sa uz tradiciou, ze
v case dovoleniek „obete“ nasej ankety vyhladavame medzi dovolenkarmi. Aj
v slnecnu minulotyzdnovu stredu sme v uliciach Brezna nadabili na
niekolkych, ktori si pre chvile oddychu zvolili prave Horehronie. Zaujimalo
nas, kde konkretne dovolenkuju, s cim su spokojni, pripadne nespokojni. |
S anketovym mikrofonom
|
Robert Ganczner, stredoskolsky profesor,
Nove Zamky:
- V tejto oblasti sme znami, lebo
pravidelne uz dvadsatsedem rokov chodievame do chalupy v Hornej Lehote.
Vacsinou v zime, ale aj v lete na tyzden, na desat dni trosku poopravovat.
Vcera sme boli na Krpacove, dnes sa chystame na Tale. V zime lyzujeme
v Myte, na Chopku, na Taloch, niekedy aj na Certovici. So sluzbami u vas su
problemy, napriklad teraz chodime z obchodu do obchodu a dve hodiny nahaname
nejake drobne veci. Z hladiska nakupu potravin sa to zlepsilo, pretoze
pribudli nove obchodne domy.
Rudolf Moric, sustruznik, Pist:
- Dovolenkujeme v sukromnej chate na
Jarabej, kde sme vcelku spokojni. Pocasie je pekne, ludia dobri, uprimni.
Boli sme uz na Srdiecku, zajtra sa chceme vybrat do Jasnej a okolia, mame na
to tyzden.
Stanislava Mikleova, technicko-hospodarska
pracovnicka, Vrable:
- Od soboty sme v Ciernom Balogu, kde
byvame na sukromi. Paci sa nam pekne prostredie, priroda. Chodime po okoli,
boli sme v lesnickom skanzene vo Vydrove, v Bystrianskej jaskyni. Dnes sa
chystame na Chopok. Zatial sme spokojni.
Miriam Madarova, ekonomka, Bratislava:
- Pat dni som stravila v oblasti Trangoska
v horskom hoteli s kamaratkami, ktore tam este ostali. Priroda je krasna,
ale sluzby su velmi slabe. Nepacilo sa mi napriklad, ze nezakurili, ked bola
dost velka zima. Aj pristup personalu mohol byt trochu iny k problemom,
ktore sa objavili. Nebol dostatok elektrickeho napatia, aby sme si co i len
vyfenovali vlasy. Moj celkovy dojem? Tak na dva minus.
Jana Tauberova, obchodna zastupkyna,
Bratislava:
- Sme asi styri dni v sukromnej chatke na
Taloch. Mame velmi malo informacii o turistickych akciach a inych
aktivitach. Hore na Taloch by to mohlo byt viac informovane a mozno pre deti
by mohlo byt viac akcii. Sme tu po prvykrat, je tu nadherne. Prisli sme na
odporucanie, ze Tale su krasne, ale momentalne su dost vymrete.
Jozef Zvarik, podnikatel v cestovnom ruchu,
Kosice:
- Pochadzam z tohto kraja, takze
o turistickom ruchu mam prehlad. Momentalne dovolenkujem v chate v Bystrej.
Uz roky ma trapi, ze tu chybaju cestovne poriadky, od namestia v Brezne az
po Srdiecko nenajdete ani jeden vyvesny cestovny poriadok. Myslim si, ze by
sa s tym mal niekto zaoberat, pretoze turisti potom absolutne nevyuzivaju
autobusove spoje. Ved cestovny poriadok moze byt v najblizsom obchode,
v najblizsom hoteli, za sklenenym vykladom, na informacnej tabuli, kde je to
dlhodobe a tam urcite vydrzi, len ho treba aktualizovat. Vsade je to
samozrejmostou.
(ng, ma)
Stretnutie vozickarov
Za
prijemneho letneho pocasia v sobotu rano 8. jula sa na futbalovom stadione
uz po dvanastykrat stretli vozickari a tazko zdravotne postihnuti clenovia
ZO SZZP Brezno. Vdaka ochote a ustretovosti MSK sa stretnutie spojene
s gulasom vydarilo.
Navstivili
nas styria clenovia z druzobnej ZO SZZP Martin – sever na cele s Emilom
Kunertom. Dalsi pozvani na nasu pozvanku nereflektovali.
K dobrej
nalade prispela trojica mladych hudobnikov vedenych Stanislavom Kesterom
ml., ktori nas svojim vykonom rozveselili a rozospievali.
Verime, ze
by prislo viac postihnutych, no stale je v niektorych pocit hanblivosti zo
svojho zdravotneho hendikepu. O rok z nich hadam opadne ostychavost a pridu
medzi nas.
Vsetkym
zelame vela zdravia, sily, vzajomneho pochopenia s prianim, aby sme sa o rok
mohli stretnut zas.
Nase
podakovanie patri vsetkym, ktori sa o uspesny priebeh akcie postarali.
(pr)
S odstupom polstorocia
Dna 2.
jula som sa zucastnila na milom stretnuti v malebnej dedinke ukrytej pod
horami, vzdialenej od hlavnej cesty asi dva kilometre, v Bravacove.
Ked som
26. juna dostala telefonicke pozvanie na oslavy 50. vyrocia CK, potesila som
sa. Nepredpokladala som, ze z takej malej „bunky“, ktoru sme pred
patdesiatimi rokmi zalozili, sa rozrastie pekne spolocenstvo, ktore - ako
som si pozorne vypocula v sprave - urobilo taky velky a zasluzny kus prace.
Clenovia CK, suc si vedomi poslania, robili nezistne vsade tam, kde ludia
potrebovali pomoc. Iste nie malu zasluhu maju aj pri ziskavani dobrovolnych
darcov krvi. Darcom i pri tejto prilezitosti bolo vyslovene srdecne
„dakujeme“. Ved pre koho plati viac vyrok: „V zivote nie je vacsia radost
a krasa, ako ked clovek druhym rozdava sa.“ Darovat cast svojej pre zivot
takej potrebnej tekutiny, pre zachranu zivota druhych, toho su schopni len
ludia velkeho srdca. Aj ja sa pripajam k uprimnemu slovu „dakujeme“.
S hrejivym
pocitom i obdivom som sledovala kulturny program spevakov i suboru
Bukovinka, ktory - ako ma informovali - robi dobre meno nielen doma, ale
i v zahranici. Som hrda na nich, ze nasimi vzacnymi ludovymi klenotmi sa
reprezentuju ludia nie maleho Slovenska, ale malej dedinky ucupenej pod
horami nasho krasneho Horehronia. Musim priznat, ze moja radost bola o to
vacsia, ked som medzi ucinkujucimi poznala i niekolkych, ktorym som ako
malym skolkarom (prepacte za vyraz) mozno i sopliky utierala. Nakoniec pri
druznej debate v prijemnom prostredi dobre padol teply bravacovsky gulas, za
co patri vdaka „majstrom“ kucharom.
Koncim
mili moji Bravacovcania v nadeji, ze bude este prilezitost (hoci som uz
v pokrocilom veku) na take mile a srdecne stretnutie, kde si zaspominame na
obdobie, ked sme zili v dedine stmeleni ako jedna rodina a zdielali spolocne
tak chvile radosti ako i chvile zarmutku kohokolvek v dedine.
Za
prijemne chvile stravene medzi vami srdecne dakuje
vasa ucitelka materskej
skoly a zakladajuca clenka CK Kubusova
Rok
v Materskej skole Dolna Lehota
Pre deti z Materskej skoly pri Zakladnej skole v Dolnej Lehote sa skoncil
skolsky rok zamerany nielen na rozvijanie rozumovych schopnosti, ale i na
rozvoj a osvojovanie pohybovych a sportovych zrucnosti a navykov.
Zaciatkom minuleho roka sme sa projektom Severka zapojili do siesteho
rocnika grantoveho programu Hodina detom, ktory kazdorocne vyhlasuje Nadacia
pre deti Slovenska. Nadacia nas projekt schvalila a ziskali sme financne
prostriedky na realizaciu roznych pohybovych aktivit a na nakup sportovych
potrieb ako su bicykle, lyze a fit lopty. Zaciatkom skolskeho roka sme zo
ziskanych financnych prostriedkov kupili bicykle, na ktorych sa deti na
skolskom dvore a v okoli bicykluju. Vo februari po kupeni lyzi sa deti ucili
lyzovat pod vedenim lyziarskych instruktorov v lyziarskom stredisku Krpacovo.
V maji sa zucastnili na plaveckom vycviku v plavarni na Mazornikove (na
fotografii). Zaciatkom juna sme sportovy den oslavili s detmi z
materskej skoly Lopej, s ktorymi si zahrali futbalovy turnaj.
Cely skolsky rok sme sa snazili podporovat u deti zaujem o sport a
prostrednictvom projektu a kupenim sportovych potrieb sme umoznili aj detom
z menej podnetneho prostredia vyuzivat a zucastnovat sa na sportovych
aktivitach v ramci materskej skoly.
Za spolupracu a pomoc sa chceme podakovat vsetkym rodicom a kolektivu z
Materskej skoly v Dolnej Lehote a za poskytnute financne prostriedky Nadacii
pre deti Slovenska.
(bn)
Preco
A v
tej hore breza stala od bolesti zaplakala. Preco places biela breza, ktoze
ta porubal, ktora zleza? Porubal ma clovek jaky, nema on pristup ku mne daky.
Na
kraji priekopy baza stoji, o svoje krehke konare sa aj ona boji. Kvet vonavy
sa na nich belie, ktoze ich bez citu zo mna zas oberie.
A v
tom poli lipa stoji, o svoju korunu velmi sa ona boji. Bo ona cela v kvete,
no vy ludia ma poskodit viete.
A tam
vyssie na uboci, lieska s orieskami smutno hladi. Vie, ze nic ju tak neboli,
ako ludska ruka, ked ju poskodi.
Stromy, stromy, aj ty cela priroda, vy to viete – nad cinom cloveka, neraz
zaplacete.
Preco
ty clovek, preco tak konas? Preco k matke prirode ucty nemas?!
Milan Kovacik |