Letna turisticka sezona je v plnom prude. Aj ked v tychto horucavach su plne turistov a navstevnikov predovsetkym  kupaliska a ostatne vodne plochy, zvysenu navstevnost zaznamenali aj v Turisticko-informacnej kancelarii v Brezne. Nas rozhovor s veducou TIK-u PhDr. Annou Stulrajterovou je aj o tom, ako zvladaju tuto „zatazkavajucu skusku“.

Ako hodnotite navstevnost nasho regionu? Mate nejaky statisticky prehlad?
   - Vedieme si dlhodobo dennu statistiku navstevnosti, bude sluzit ako jeden z ukazovatelov vyvoja cestovneho ruchu v regione, ktoru pripravujeme na buduci rok. Kolegyna, ktora konci studium cestovneho ruchu na Ekonomickej univerzite v Bratislave, si zvolila za temu diplomovej prace vyznam turisticko-informacnej kancelarie v rozvoji cestovneho ruchu v meste. Tato praca by mohla vyrazne prispiet k zvyseniu urovne poskytovanych sluzieb v TIK-u a k rozsireniu poznatkov o cestovnom ruchu v meste. V juni bola v Brezne konferencia cestovneho ruchu. Nasa turisticko-informacna kancelaria sa podielala na jej organizacii pripravou prezentacie regionu. Jej sucastou bola aj analyza vyvoja cestovneho ruchu v okrese Brezno. Aj tato ukazala, ze sa od roku 2000 zvysila navstevnost nasho regionu zahranicnymi turistami. Aj na zaklade nasej statistiky konstatujeme, ze k nam prichadza viac turistov ako v predchadzajucich rokoch, hlavne zahranicnych. Najviac je pochopitelne Cechov, medzi nimi prevladaju mladi ludia a rodiny s detmi. Zvyseny pocet ceskych navstevnikov vyssieho veku sme v nasom regione zaznamenali v jarnom a jesennom obdobi. Z ostatnych susednych statov prichadzaju vo zvysenej miere Poliaci a Madari, ale takmer vylucne mladi ludia. Stale ich laka turistika v Nizkych Tatrach, Slovenskom raji a v Slovenskom rudohori. Tesi nas, ze k nam prichadza coraz viac turistov z anglicky hovoriacich krajin, zaznamenali sme Anglicanov, Kanadanov, turistov z USA, ale aj Spanielov, Francuzov, Nemcov, Belgicanov, Izraelcanov... Je badatelny aj zvyseny pocet holandskych turistov. Urcite k tomu prispelo vytvorenie spolocnosti Fantazia Brezno, s. r. o., v ktorej je jednou z troch spoluzakladatelov aj holandska spolocnost Van Randen Vastgoed, b. v., (okrem nej su to aj mesto Brezno a Fantazia, s. r. o., Poprad). Tato spolocnost prevadzkuje penzion Fantazia v Michalovej, kde su castymi navstevnikmi prave holandski turisti.

Na letnu sezonu ste sa dosledne pripravovali. Co mozete navstevnikom ponuknut?
   - Vzhladom na potreby turistov sme predlzili otvaraci cas do 18. hodiny, turistom sme k dispozicii i v sobotu. Rozsirili sme sortiment ponukaneho tovaru hlavne o suveniry s regionalnymi a mestskymi motivmi. Ide o magnetky, klucenky, odznaky, samolepky, hrnceky. Zaujimave su aj platenne tasky a tricka s breznianskymi dominantami. Sucastou pripravy na letnu sezonu bolo aj vydanie novych propagacnych a informacnych materialov. V tomto obdobi vydala TIK dva druhy: prvy ma  vzhladom na obsah a formu reprezentacno-propagacny charakter, druhy - mensi ma sirsie vyuzitie. Forma materialu umoznuje napr. vkladat dovnutra reklamne, informacne a propagacne materialy firiem. Obidva boli vydane v styroch jazykovych mutaciach (slovencina, anglictina, nemcina, francuzstina). Predstavuju nase mesto a region s mnozstvom prirodnych a kulturnych hodnot a moznosti pre aktivne vyuzitie volneho casu, ale aj srdecnych a priatelskych ludi. Myslime si, ze takyto reprezentacny a propagacny material  by pri vlastnych marketingovych aktivitach doma i v zahranici vyuzili aj rozne firmy a organizacie. Privitali ho hlavne nasi obyvatelia cestujuci do zahranicia. Materialy aktualizujeme o informacne vlozky podla poziadaviek a potrieb v roznych jazykovych mutaciach. Nase aktivity nepolavili ani v tomto obdobi. V spolupraci s firmou Solution4net pripravujeme novu web stranku Horehronia, pomocou ktorej chceme navstevnikom regionu priblizit prirodne zaujimavosti, ludovu kulturu, pamiatky a pamatihodnosti, atraktivity v Brezne a okoli a rozne turisticke informacie. V septembri bude prezentovat nase mesto pracovnicka TIK-u na vystave v Parizi. To si vyzaduje pripravu a zber propagacnych materialov od ubytovacich zariadeni a dalsich subjektov cestovneho ruchu. Tohto roku neorganizujeme letne jarmoky ludovych vyrobkov. Pred nasou kancelariou sa vsak snazime zabezpecit predaj ludovoumeleckych vyrobkov prostrednictvom domacich vyrobcov.

Informacie poskytujete nielen osobne, ale aj  telefonicky, pisomne a v poslednom case dostavate poziadavky o informacie vo zvysenej miere elektronickou postou. Co najcastejsie pozaduju?
   - Najcastejsie sa zameriavaju na ponuku aktivit s poznavacim charakterom, navstevnici chcu na aktivnej dovolenke hlavne vela zazit. Aj preto im ponukame turistiku v Nizkych Tatrach a Slovenskom rudohori, vylet na Ciernohronsku zeleznicku, ktora ich dovezie az do lesnickeho skanzenu, navstevu Bystrianskej jaskyne a jaskyne Mrtvych netopierov, Dobrocskeho pralesa, muzea zvoncov v Sumiaci, eurosalasa v Michalovej. Poziadavky turistov vsak casto siahaju az za hranice nasho regionu. Kedze sme regionalna informacna kancelaria, mali by sme podavat informacie len o regione, ale viackrat sme uz spravili pre turistov itinerar na cely tyzden s navstevou atrakcii po celej krajine. Ponuka pre navstevnikov mesta nie je velmi siroka. Okrem expozicii a vystav Horehronskeho muzea a prehliadky kulturnych pamiatok chodia turisti ubytovani v okolitych strediskach cestovneho ruchu do Brezna na nakupy, hladaju tu sluzby, prichadzaju aj za kulturou na koncerty do Bombura klubu, pozyvame ich na pravidelne piatkove vystupenia na namesti. Tesi nas, ze aj v Izraeli sa dozvedeli o snahach mesta zrekonstruovat brezniansku synagogu. Pocas leta sme sprevadzali stalou expoziciou z historie zidovskej komunity v Brezne niekolko izraelskych navstevnikov. Skoda, ze v poslednych rokoch nevidno pokrok v zacatej rekonstrukcii objektu.

Urcite sa stretavate aj s negativnymi skusenostami dovolenkarov. Na co sa najviac stazuju?
   - Mrzia nas negativne javy, ktore neprispievaju k zvyseniu navstevnosti nasho regionu. Turisti prichadzajuci do Turisticko-informacnej kancelarie v Brezne sa stazuju na skutocnost, ze na jednotlivych autobusovych zastavkach chybaju cestovne poriadky. Vzhladom na to, ze staznosti sa v tomto obdobi hromadia, riesili sme ich so SAD Brezno. Oznamili nam, ze ich organizacia nerobi pravidelne vylepovanie cestovnych poriadkov. V pripade, ze po prvom vylepeni niekto tento znehodnoti, ocakavaju, ze znovuvylepenie zabezpecia obecne urady. Staznosti turistov sa tykaju hlavne turistickych centier Tale, Trangoska, Srdiecko, ale aj ostatnych obci. Dalsou negativnou skutocnostou je pocet postovych schranok na breznianskom namesti. Aj napriek tomu, ze sme na nepriaznivu situaciu s umiestnenim postovych schranok upozornili postu este v minulom roku, dodnes je na namesti jedine miesto, kde turisti mozu vhodit pohladnicu ci listovu zasielku. Viaceri turisti vyjadrili nazor, s ktorym sa stotoznujeme aj my, ze je dolezite, aby bola postova schranka umiestnena aj pred TIKom. Velmi nepriaznivo vplyva na navstevnikov aj fakt, ze sa lanovkou nemozu dostat na vrchol Chopku. Rekonstrukcia lanovky z Kosodreviny trva uz dlho a dokonca minuly tyzden nefungovala ani zo Srdiecka na Kosodrevinu...

(r) Foto: Ivor Palenik

 Chalupkovci pri odhaleni sochy M. Razusa

   Siesty august 2006 bude v kronike mesta, ale aj v mysliach sirokej kulturnej a krestanskej verejnosti Brezna a blizkeho okolia zapisany ako den slavnostneho odhalenia sochy knaza, spisovatela a politika Martina Razusa. Vyznamny den otvoria sluzby Bozie v evanjelickom kostole, po ktorych v parku na namesti odhalia dlho ocakavane dielo. Sucastou tejto slavnostnej udalosti bude aj vystupenie clenov Divadelneho suboru Jana Chalupku v zahrade Horehronskeho muzea a prave o nom nam porozpraval podpredseda vyboru DSJCH a reziser Jozef Prepletany.
   Divadelny subor Jana Chalupku sa aj dnes hlasi k tradicii, ze na vyrocite sviatky alebo pri vyznamnejsich udalostiach obce ci mesta sa hravali divadelne predstavenia. V tych casoch rezisermi boli ucitelia, ktori robili kulturu a s ochotnikmi nacvicili nejaku hru. „Aj my sme sa rozhodli pri prilezitosti odhalenia sochy Martina Razusa „oprasit“ jeho hru Krcmarsky kral, ktoru pred casom zdramatizoval a s nasimi hercami nacvicil Matus Olha,“ vysvetluje J. Prepletany.
   Podla jeho slov divaci uvidia devat vystupov, ktore chronologicky vytvoria jeden celok. „Museli sme otvorit cely  scenar. Pozriet sa do romanu, aby adaptacia mala svoj zaciatok a koniec a aby vynikla pointa, pretoze Martin Razus bojoval proti alkoholizmu, proti vystahovalectvu a proti vsetkej pliage, ktora v tom case nicila slovensky narod. V Krcmarskom kralovi M. Razus stvarnil realny zivot dedinskeho ludu aj na Horehroni. Do stredu romanoveho pribehu postavil predstavitelov dvoch taborov, ktore bojuju o „duse“ dedinskeho ludu. Predstavitelom jedneho je Jan Gablik so svojou rodinou, horehronsky krcmarsky kral, druhym je klatovsky advokat Jakub Gelb a jeho sukmenovci. V rozkladajucom sa svete nasiel Razus malo pozitivneho. Len zopar ludi v romane si uvedomuje hlbku upadku a chce cosi podniknut. V spore o krcmarske licencie Razus vsak nerobi rozdiel medzi zhubnymi dosledkami jednych ci druhych. Ustami najpozitivnejsej z jeho ludovych postav, Martina Bunkovcika, vyslovene hovori: Nam sedliakom je to jedno, ci nas palenka znici z ruk Zida a ci z ruk krestana. Rodina krcmarskeho krala sa nici sama a v rozhodujucej chvili zradi ju za uplatu jej vlastny prislusnik. Sily destrukcie v romane prevazuju a dokladom je pad gablikovskej „dynastie“. Krasavica Gaby prichadza na to, ze posluzila zlemu cielu a je este v nej dost sily, aby zacala budovat novy zivot. Destrukcia stareho je vsak potrebna, aby vznikol novy system.“
   Chalupkovci sa vystizne rozhodli vyznamnu udalost, ktora v Brezne bude v nedelu 6. augusta, pozdvihnut adaptaciou romanu Krcmarsky kral, ktory ma aj v dnesnych casoch aktualnu hodnotu.

(r)

Krcmarsky kral v nastudovani Matusa Olhu (v strede Jozef Prepletany)

Foto: Filip Lasut