13. FEBRUAR 2007 Strana 7

STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

Vzacne obrazky

Clenovia Robotnickej telocvicnej jednoty z Podbrezovej su pre nas doteraz len anonymnymi osobami. Ak niekoho spoznate, zavolajte na c. t. 6112283.

 

 


Zenich

   „Mate to tu volne?“
   „Nech sa paci.“
   Co sa vypytuje, ci nevidi, ze som v kupe sama? Tito vyrastkovia… No, ma uz nejakych dvadsatpat a bistu, aj fesacisko je. Sadol si oproti, skoro sa nam dotykaju kolena, ma nohy dlhe ako den na Jana. Kolko ma? Stodevatdesiat centimetrov? Vyberiem si z tasky knihu, to robi dojem, bude si mysliet, ze som este studentka…
   Tak… budem sa robit, ze citam a po ocku si ho dokladne poobzeram. Stal by za hriech, hoci je este mlada, mama mi vzdy hovorieva, ze tridsiatnicka, stara dievka ako ja, sa musi obzerat uz po starsich… Pozrel sa na mna a usmial sa! To nie je mozne! Keby ma tak oslovil, vedela by som, ako na to… Zakazdym, ked sa na mna pozrie, usmeje sa. To je dobre znamenie. Ale musim byt zdrzanliva, ako sa na damu patri. Divam sa do knihy, ale pismenka nevidim, stale mi oci bludia naproti… Ked ma oslovi, zoznamime sa, postupne sa zblizime a zasnubime. A svadba by mohla byt… v maji. Vtedy mam narodeniny. Pozveme celu rodinu, no to nas bude riadna kopa, musim to zredukovat. Stryka Joza nie, ten vela zje a tetu Bertu tiez, iba by narobila zbytocne klebety. Bratranec Adolf sa vzdy ozerie a ked ich takto postupne preriedime… Ved naco zbytocne naklady? Postacime si so svojou vrucnou laskou aj sami. Obrad bude v kostole… A co, ked nie je veriaci? Tak na urade… A budem mat dlhe saty… Nie, nie, dlhe nie, ak by som bola nahodou uz tehotna, zle by som vyzerala. Zas sa usmial! Asi nema odvahu na viac, preto by som mala vziat iniciativu do vlastnych ruk. Poviem mu: Ste taky mily, ked sa usmievate, alebo: Usmev vam velmi pristane… A on sa konecne chyti a povie: Slecna, som v rozpakoch, vasa krasa ma ocarila… Ale, coby, sama dobre viem, preco som si doteraz nenasla frajera, nie som ziaden zazrak, skor take skarede kacatko…Kacica. Ale hovoria, ze laska je nevyspytatelna a prenasa hory, co ked prave on je ten… Zas ten ocarujuci usmev, viac necakam…
   „Ste mily, ked sa usmievate.“
   „Bodaj, by som sa nesmial…“
   Paneboze, tak predsa som na neho urobila dojem…Citim, ako sa cervenam od vzrusenia, dufam, ze budem vediet v tomto dusevnom rozpolozeni viest dalsi dialog…
   „Bodaj by som sa nesmial, ked citate knihu hore nohami…“

Emilia Molcaniova


Laske!

Laska je slovo na pat pismen,
je tvrdym bojom,
lienka s piatimi bodkami len,
ukryta v srdci tvojom.                         

 

Zamkni ju na sto zamkov,
nech neuleti.
Krm ju tisicmi bozkov
v tesnom objati.

 

Laska si ty a ja v jednom,
spolocna tuha.
Som tvoj napoj, ty mojim jedlom,
sme dazd a duha.

 

Na pery sadaju sladke bozky,
v usiach zneju slova,
co chutia ako napoj bozsky,
milujem ta, laska moja!

Slavka L.


 Prislovia o laske

   o Dve lasky pre jedno srdce su neunosne Laska vsetkemu nauci o Laska nie je vechet slamy o Laska nehnevana nie je milovana o Laska kvitne v kazdom veku o Laska je ako horiaci ohen, moze spravit i osoh i skodu o Laska hory prenasa Laska dava ducha a udrzuje sa duchom o O com clovek nevie, za tym ho srdce neboli o Oci lasky su slepe, tak ako laska sama o Prava laska je len jedna o Pri studenej kuchyni horuca laska chladne o Priatelstvo je laska bez kridel o Srdcu nerozkazes o Stara laska nehrdzavie o Usmev je klucom do predsiene lasky o Zamilovany i blchu od milej zje o Maju sa radi ako dva holubky o Dve lasky sa do jedneho srdca nepomestia o Hadka je solou lasky, ale nech sa vam neposmykne ruka, aby ste nepresolili o Laska je slepa o Laska je znovuzrodenie o Laska je ako tabor karavany - nenajdes tam nic okrem toho, co si so sebou priniesol o Ked mesiac a laska narastu, ubudaju o Laska sa zacina ocami o Laska je pec, ale maso nenavari o Srdce nie je koleno, neda sa ohnut Laska je nieco, co mozes nechat po sebe, ked umries o Hovorit o laske znamena roznecovat ju o Laska je ako kvet - ak ho nepolievas, zvadne o Dobre slovo je klucom k srdcu o Laska je ako dobrodenie, vzdy sa navracia k darcovi o

(jp)

Este par slov na rozlucku

   Zomrel priatel, znamy sirokej breznianskej verejnosti, rodak z Brezna, velky ludomil pospolitych, ale aj dejatelov nasich slovenskych a breznianskych rodakov v kazdom obdobi nasej vzacnej historie dejin slovenskych a breznianskych. Velky zastanca idei a idealov Matice slovenskej. Zomrel malo pocuty, ktory nam chcel este mnohe povedat a mal co povedat z nasej nam blizkej a vzacnej historie Brezna a jeho kraja. Pokusme sa osvojit a prisvojit si breznianske dejiny, ich povesti a baje v historickych romanoch Julia, Odkaz mrtvych, alebo versovanej skladbe Baca Putera, cele od Martina Razusa. Desatrocie nam ich priblizoval, s nimi zoznamoval.

   Aj ked sa robi na veci to iste, nemusi to byt stale to iste. A ani nikdy nie je. A napokon aj nas chlebik kazdodenny je z kazdej pece iny. A tak nieto ani najmensich obav, ze sa budeme opakovat. Prave opacne, sme vdacni pisatelovi clanku Danielovi Rakytovi, ze nas „predbehol“ v rozlucke. Aj preto, ze milo a pohotovo, podrobne popisal a opisal jeho dianie, jeho zivotnu put.
   A obzvlast silno zaposobi prihovor a rozlucka priatela z dalekej Kanady Pavla Datka, ktory znovu prejavi svoje city a citenie k nam a jeho rodisku cez ciste priatelstvo Ota Baldovskeho.  Dobre, trvale priatelstvo sa rodi v chudobe a nudzi. Priatelstvo, postavene na hmotnych statkoch, zavela nestoji. Ved je to uz stara pravda. V prvej chvili si uvedomit stratu priatela, prezit to a udrzat sa, je na hranici ludskych sil. Nastastie, je tu este ina moc. Silna, silnejsia ako len ludsky vnem. Ale my sa mu vdacne prihovorime, aj ked je od nas na druhom brehu.
   Brezno same v jeho bohatej historii dalo svojmu okoliu i narodu velke hodnoty v osobnostiach svojich buditelov, narodovcov, kazdy svojej doby, cirkevnych hodnostarov, svojich rodakov. A o tomto, alebo hlavne o tomto, je jeho skromne pisanie. Podklady a material na studovanie nadobudal v kronikach miestnych, mestskych, v muzeach a hlavne v Slovenskom narodnom muzeu v Martine. Tam sa obracal o pomoc k jemu znamym ludom (povodom z Brezna), ktori presne poznali, co potrebuje. A tak isiel do nasho narodneho mesta Martina aj na cely tyzden, kde hladal a dostal to, co si zaumienil. Zamer jeho cinnosti je aj ten, ze osobnosti, ktore studoval, cital, pisal o nich – mal rad. Vsetkych, ktorych si dovolil oslovit. Slachetne a vzacne rodiny Kuzmanych, Chalupkovych, Razusovych, Raposovych, Lichardovych,  Taslerovych a dalsie. A breznianski maticiari!? Kapitola sama sebou pre neho jedinecnou. Oto Baldovsky, clen dokumentacnej komisie pri Miestnom odbore Matice slovenskej v Brezne. Takto zneli jeho inicialy na spracovanom navrhu na instalaciu pomnika Martina Razusa v Brezne k 110. vyrociu narodenia 8. augusta 1998.
   Ako clen ev. av. cirkevneho zboru v Brezne som dokument prebral z jeho ruk 12. februara 1997. Da sa povedat, ze od tej hodiny – chvile – zacala pre neho narocna a tazka, zodpovedna praca uz aj preto, alebo hlavne preto, ze sam nevedel, kedy skonci a hlavne, ci skonci s uspechom. A tak za tych dlhych desat rokov velakrat musel zabojovat aj s neviditelnym odporcom. Myslienka ta slachetna akosi tazko si hladala miesto na breznianskom namesti v starom parku. Realizacia stavby pomnika Martinovi Razusovi si ziadala neustale usilie a podporu. Ziadala si zapajat domacich a angazovat ludi „zvonku“. Zdvihnut silnu vlnu zaujmu a financne zdroje. Tieto povinnosti ho tazili. Ale Oto Baldovsky, hoci velmi zatazeny pracou a aj narusenym zdravim, sa nevzdava a neklesa na duchu. S velkym pochopenim a pomocou svojej vzacnej manzelky a jeho najblizsich ide v ustrety dalsim predsavzatiam.
   Nasledoval pohlad do vlastnych radov MO MS v Brezne, ked sa snazil zdvihnut a znovu ozivit jednotlive obdobia a cinnost maticiarov vo vnutri pohladom do rokov aj davno minulych. A tak verejnosti predniesol cez „jeho“ noviny tyzdennik Horehronie jednotlivo na pokracovanie zivot, pracu a snazenie predsedov MO MS v Brezne, ich roky v praci vo svojom funkcnom obdobi. Bohato a velmi citlivo, lebo takto ho viedla jeho nabozenska vychova, ktora je strojcom bohateho duchovneho myslenia a zivotnej orientacie. Veriaci krestan zije v trvalom vedomi, ze nikdy nie je sam a vie, odkial prichadza pomoc.
   Matica slovenska poznala pracu a hodnoty Ota Baldovskeho. A tak na podnet predsednicky a vyboru MO MS v Brezne bol prijaty navrh na jeho ocenenie: Za aktivnu maticnu pracu zlata medaila, ktoru venoval Dom Matice slovenskej v Banskej Bystici k jeho 70. vyrociu narodenia. A dalsie vyznamenanie za Publikacnu a dokumentacnu cinnost mesta Brezna udelene 31. januara 2006 primatorom mesta Brezna.
   A tak sme napisali, co sme napisali. Lucili, ale nerozlucili. Dakovali, ale nepodakovali. Vlastne sme sa chceli pozdravit, ano, ved toto by sme chceli, uctu dat, poctu patricnu, dobremu, pracovitemu a skromnemu cloveku.

Dusan Veselko


STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT