Zenich
„Mate to
tu volne?“
„Nech sa
paci.“
Co sa
vypytuje, ci nevidi, ze som v kupe sama? Tito vyrastkovia… No, ma uz
nejakych dvadsatpat a bistu, aj fesacisko je. Sadol si oproti, skoro sa nam
dotykaju kolena, ma nohy dlhe ako den na Jana. Kolko ma? Stodevatdesiat
centimetrov? Vyberiem si z tasky knihu, to robi dojem, bude si mysliet, ze
som este studentka…
Tak…
budem sa robit, ze citam a po ocku si ho dokladne poobzeram. Stal by za
hriech, hoci je este mlada, mama mi vzdy hovorieva, ze tridsiatnicka, stara
dievka ako ja, sa musi obzerat uz po starsich… Pozrel sa na mna a usmial sa!
To nie je mozne! Keby ma tak oslovil, vedela by som, ako na to… Zakazdym,
ked sa na mna pozrie, usmeje sa. To je dobre znamenie. Ale musim byt
zdrzanliva, ako sa na damu patri. Divam sa do knihy, ale pismenka nevidim,
stale mi oci bludia naproti… Ked ma oslovi, zoznamime sa, postupne sa
zblizime a zasnubime. A svadba by mohla byt… v maji. Vtedy mam narodeniny.
Pozveme celu rodinu, no to nas bude riadna kopa, musim to zredukovat. Stryka
Joza nie, ten vela zje a tetu Bertu tiez, iba by narobila zbytocne klebety.
Bratranec Adolf sa vzdy ozerie a ked ich takto postupne preriedime… Ved naco
zbytocne naklady? Postacime si so svojou vrucnou laskou aj sami. Obrad bude
v kostole… A co, ked nie je veriaci? Tak na urade… A budem mat dlhe saty…
Nie, nie, dlhe nie, ak by som bola nahodou uz tehotna, zle by som vyzerala.
Zas sa usmial! Asi nema odvahu na viac, preto by som mala vziat iniciativu
do vlastnych ruk. Poviem mu: Ste taky mily, ked sa usmievate, alebo: Usmev
vam velmi pristane… A on sa konecne chyti a povie: Slecna, som v rozpakoch,
vasa krasa ma ocarila… Ale, coby, sama dobre viem, preco som si doteraz
nenasla frajera, nie som ziaden zazrak, skor take skarede kacatko…Kacica.
Ale hovoria, ze laska je nevyspytatelna a prenasa hory, co ked prave on je
ten… Zas ten ocarujuci usmev, viac necakam…
„Ste
mily, ked sa usmievate.“
„Bodaj,
by som sa nesmial…“
Paneboze,
tak predsa som na neho urobila dojem…Citim, ako sa cervenam od vzrusenia,
dufam, ze budem vediet v tomto dusevnom rozpolozeni viest dalsi dialog…
„Bodaj by
som sa nesmial, ked citate knihu hore nohami…“
Emilia Molcaniova
| Laske!
Laska je slovo na pat
pismen,
je tvrdym bojom,
lienka s piatimi
bodkami len,
ukryta v srdci tvojom.
Zamkni ju na sto
zamkov,
nech neuleti.
Krm ju tisicmi bozkov
v tesnom objati. |
Laska si ty a ja
v jednom,
spolocna tuha.
Som tvoj napoj, ty
mojim jedlom,
sme dazd a duha.
Na pery sadaju sladke
bozky,
v usiach zneju slova,
co chutia ako napoj
bozsky,
milujem ta, laska
moja!
Slavka L.
|
Prislovia o laske
o Dve
lasky pre jedno srdce su neunosne o Laska vsetkemu nauci o Laska nie je
vechet slamy o Laska nehnevana nie je milovana o Laska kvitne v kazdom veku
o Laska je ako horiaci ohen, moze spravit i osoh i skodu
o Laska hory
prenasa o Laska dava ducha a udrzuje sa duchom o O com clovek nevie, za tym
ho srdce neboli o Oci lasky su slepe, tak ako laska sama o Prava laska je
len jedna o Pri studenej kuchyni horuca laska chladne o Priatelstvo je laska
bez kridel o Srdcu nerozkazes o Stara laska nehrdzavie
o Usmev je klucom do
predsiene lasky o Zamilovany i blchu od milej zje o Maju sa radi ako dva
holubky o Dve lasky sa do jedneho srdca nepomestia o Hadka je solou lasky,
ale nech sa vam neposmykne ruka, aby ste nepresolili o Laska je slepa
o Laska je znovuzrodenie o Laska je ako tabor karavany - nenajdes tam nic
okrem toho, co si so sebou priniesol o Ked mesiac a laska narastu, ubudaju
o Laska sa zacina ocami o Laska je pec, ale maso nenavari
o Srdce nie je
koleno, neda sa ohnut o Laska je nieco, co mozes nechat po sebe, ked umries
o Hovorit o laske znamena roznecovat ju o Laska je ako kvet - ak ho
nepolievas, zvadne o Dobre slovo je klucom k srdcu o Laska je ako
dobrodenie, vzdy sa navracia k darcovi o
(jp)
Este par slov na rozlucku
Zomrel priatel, znamy sirokej breznianskej
verejnosti, rodak z Brezna, velky ludomil pospolitych, ale aj dejatelov
nasich slovenskych a breznianskych rodakov v kazdom obdobi nasej vzacnej
historie dejin slovenskych a breznianskych. Velky zastanca idei a idealov
Matice slovenskej. Zomrel malo pocuty, ktory nam chcel este mnohe povedat a
mal co povedat z nasej nam blizkej a vzacnej historie Brezna a jeho kraja.
Pokusme sa osvojit a prisvojit si breznianske dejiny, ich povesti a baje v
historickych romanoch Julia, Odkaz mrtvych, alebo versovanej skladbe Baca
Putera, cele od Martina Razusa. Desatrocie nam ich priblizoval, s nimi
zoznamoval.
Aj ked sa robi na veci to iste, nemusi to
byt stale to iste. A ani nikdy nie je. A napokon aj nas chlebik kazdodenny
je z kazdej pece iny. A tak nieto ani najmensich obav, ze sa budeme
opakovat. Prave opacne, sme vdacni pisatelovi clanku Danielovi Rakytovi, ze
nas „predbehol“ v rozlucke. Aj preto, ze milo a pohotovo, podrobne popisal a
opisal jeho dianie, jeho zivotnu put.
A obzvlast silno zaposobi prihovor a
rozlucka priatela z dalekej Kanady Pavla Datka, ktory znovu prejavi svoje
city a citenie k nam a jeho rodisku cez ciste priatelstvo Ota Baldovskeho.
Dobre, trvale priatelstvo sa rodi v chudobe a nudzi. Priatelstvo, postavene
na hmotnych statkoch, zavela nestoji. Ved je to uz stara pravda. V prvej
chvili si uvedomit stratu priatela, prezit to a udrzat sa, je na hranici
ludskych sil. Nastastie, je tu este ina moc. Silna, silnejsia ako len ludsky
vnem. Ale my sa mu vdacne prihovorime, aj ked je od nas na druhom brehu.
Brezno same v jeho bohatej historii dalo
svojmu okoliu i narodu velke hodnoty v osobnostiach svojich buditelov,
narodovcov, kazdy svojej doby, cirkevnych hodnostarov, svojich rodakov. A o
tomto, alebo hlavne o tomto, je jeho skromne pisanie. Podklady a material na
studovanie nadobudal v kronikach miestnych, mestskych, v muzeach a hlavne v
Slovenskom narodnom muzeu v Martine. Tam sa obracal o pomoc k jemu znamym
ludom (povodom z Brezna), ktori presne poznali, co potrebuje. A tak isiel do
nasho narodneho mesta Martina aj na cely tyzden, kde hladal a dostal to, co
si zaumienil. Zamer jeho cinnosti je aj ten, ze osobnosti, ktore studoval,
cital, pisal o nich – mal rad. Vsetkych, ktorych si dovolil oslovit.
Slachetne a vzacne rodiny Kuzmanych, Chalupkovych, Razusovych, Raposovych,
Lichardovych, Taslerovych a dalsie. A breznianski maticiari!? Kapitola
sama sebou pre neho jedinecnou. Oto Baldovsky, clen dokumentacnej komisie
pri Miestnom odbore Matice slovenskej v Brezne. Takto zneli jeho inicialy na
spracovanom navrhu na instalaciu pomnika Martina Razusa v Brezne k 110.
vyrociu narodenia 8. augusta 1998.
Ako clen ev. av. cirkevneho zboru v Brezne
som dokument prebral z jeho ruk 12. februara 1997. Da sa povedat, ze od tej
hodiny – chvile – zacala pre neho narocna a tazka, zodpovedna praca uz aj
preto, alebo hlavne preto, ze sam nevedel, kedy skonci a hlavne, ci skonci s
uspechom. A tak za tych dlhych desat rokov velakrat musel zabojovat aj s
neviditelnym odporcom. Myslienka ta slachetna akosi tazko si hladala miesto
na breznianskom namesti v starom parku. Realizacia stavby pomnika Martinovi
Razusovi si ziadala neustale usilie a podporu. Ziadala si zapajat domacich a
angazovat ludi „zvonku“. Zdvihnut silnu vlnu zaujmu a financne zdroje. Tieto
povinnosti ho tazili. Ale Oto Baldovsky, hoci velmi zatazeny pracou a aj
narusenym zdravim, sa nevzdava a neklesa na duchu. S velkym pochopenim a
pomocou svojej vzacnej manzelky a jeho najblizsich ide v ustrety dalsim
predsavzatiam.
Nasledoval pohlad do vlastnych radov MO MS
v Brezne, ked sa snazil zdvihnut a znovu ozivit jednotlive obdobia a cinnost
maticiarov vo vnutri pohladom do rokov aj davno minulych. A tak verejnosti
predniesol cez „jeho“ noviny tyzdennik Horehronie jednotlivo na pokracovanie
zivot, pracu a snazenie predsedov MO MS v Brezne, ich roky v praci vo svojom
funkcnom obdobi. Bohato a velmi citlivo, lebo takto ho viedla jeho
nabozenska vychova, ktora je strojcom bohateho duchovneho myslenia a
zivotnej orientacie. Veriaci krestan zije v trvalom vedomi, ze nikdy nie je
sam a vie, odkial prichadza pomoc.
Matica slovenska poznala pracu a hodnoty
Ota Baldovskeho. A tak na podnet predsednicky a vyboru MO MS v Brezne bol
prijaty navrh na jeho ocenenie: Za aktivnu maticnu pracu zlata medaila,
ktoru venoval Dom Matice slovenskej v Banskej Bystici k jeho 70. vyrociu
narodenia. A dalsie vyznamenanie za Publikacnu a dokumentacnu cinnost mesta
Brezna udelene 31. januara 2006 primatorom mesta Brezna.
A tak sme napisali, co sme napisali.
Lucili, ale nerozlucili. Dakovali, ale nepodakovali. Vlastne sme sa chceli
pozdravit, ano, ved toto by sme chceli, uctu dat, poctu patricnu, dobremu,
pracovitemu a skromnemu cloveku.
Dusan Veselko
