Predstavujeme vam Cestneho obcana mesta Brezno Pavla Datka

Venuje sa praci v prospech ludi

   Narodil sa 9. septembra 1957 v Ciernom Balogu. Skolske roky prezil na Pohroni v Ziari nad Hronom, kde navstevoval Ludovu skolu umenia, odbor balet a amatersky tancoval v subore Hron.

   Osud mu pripravoval cestu profesionalneho tanecnika, ale muselo prejst este vela casu, kym sa mu splnil tento sen. Folklorny subor Hron nepochopil danosti mladeho muza a zabranil mu, aby sa jeho talent prejavil v celosvetovo znamom folklornom subore SLUK, kde o neho prejavovali zaujem popredni predstavitelia tohto kulturneho telesa. Ucitelka baletu pani Dlhopolcova videla potencial Pavla Datka a pripravovala ho na studium na konzervatoriu, ale cas, v ktorom vyrastal, nebol k nemu priaznivy. Domovsky subor rozhodol a Pavol Datko sa v Ziari nad Hronom vyucil za nastrojara. Po skonceni ucilista nastupil do profesionalneho Vojenskeho umeleckeho suboru ako civilny zamestnanec -tanecnik. Po dvoch rokoch uspesnych tanecnych vystupeni vyhral konkurz do SLUKu. A potom sa karta osudu obratila, aj ked nie nadlho. Cez Ceskoslovensku umelecku agenturu sa dostal do Nemecka. Ako solista dlhe roky predvadzal svoje umenie po celom svete. Zdravotne problemy ho prinutili, aby si hladal angazman v stalych divadlach. Nemecko ho v tomto ohlade podporilo. Vtedajsi rezim nebol nakloneny talentu mladeho muza, odobral mu dekret slobodneho umelca. Vo svete si nasiel zivotnu druzku spoza opony kapitalistickeho Nemecka a vratil sa domov, do Ceskoslovenska. Tu vymenil baletne cvicky a tanecne cizmicky za tazke pracovne topanky tavica. Tavil hlinik v Ziari nad Hronom, zelezo vo vysokej peci v Kosiciach.
   Znechuteny rezimom, ktory ho nepodporil, emigroval do Rakuska a odtial do Kanady, ktora ho zaregistrovala ako politickeho utecenca. Tu uplatnil svoj talent tanecnika naplno, ale podlomene zdravie mu napokon nedovolovalo pokracovat v kariere tanecnika. Zacal sa naplno venovat praci v prospech ludi a postupne v prospech malickej krajiny v strede Europy, ktora mu sice nepriala, ale aj napriek tomu ju neprestal milovat. Daleka cudzina tuto lasku a spolupatricnost s obyvatelmi Slovenska este upevnila, a tak sa rozhodol, ze svoje znamosti a skusenosti vyuzije v prospech pomoci ludom, ktori boli dlhe roky jeho spoluobyvatelmi jednej krajiny - Slovenska.
   Z velkych akcii, na ktorych sa priamo podielal, spomenieme aspon ucast na financovani novostavby Slovenskeho narodneho divadla. Pred nedavnom vlada SR P. Datkovi oznamila pripravovane slavnostne odhalenie tejto stavby na 14. aprila tohto roka.
      V Brezne P. Datka pozname predovsetkym ako cloveka, ktory vyraznou mierou prispel k realizacii sochy Martina Razusa. Verny odkazu tohto slovenskeho dejatela neunavne a trpezlivo ziskaval financne prostriedky, ktore napokon dosiahli sumu 327 777 korun, za co mu patri vdaka predstavitelov mesta i vsetkych jeho obyvatelov.
   Pavol Datko je clovek, ktory si vysoko vazi pracu Matice slovenskej, preto bolo samozrejme, ze udelene ocenenie Cestne obcianstvo mesta Brezno v jeho mene a za jeho osobu na slavnostnom zasadnuti mestskeho zastupitelstva prevzala predsednicka miestneho odboru Matice slovenskej Maria Maculova. Takto si to prial aj sam P. Datko, ktoremu vazne zdravotne problemy nedovolili vycestovat. Aj napriek tomu s laskou v srdci spomina na Breznanov a srdecne ich pozdravuje.

(ip)

 Vylety do okolia Brezna - dnes na Certovicu

   Certovica (1238 m) sa nam moze stat tipom na vylet v ktoromkolvek rocnom obdobi. Na jar, leto a jesen je vychodiskom pre mnohe tury po hrebeni Nizkych Tatier. V zime patri medzi najvyhladavanejsie lyziarske centra.
   Je to sedlo v hlavnom hrebeni Nizkych Tatier. Nachadza sa medzi Certovou svadbou a Lajstrochom. Zaroven aj rozdeluje toto pohorie na zapadnu (Dumbiersku) a vychodnu (Kralovoholsku) cast. Prechadza nim cestna komunikacia, ktora spaja Horehronie s Liptovom.
   Na Certovicu sa mozeme dostat autobusom alebo autom. Zdatnejsi turisti mozu pouzit aj horsky bicykel.
   V sedle sa nachadza motorest, ktory poskytuje najrozmanitejsie druhy obcerstvenia. Turisti, ktori si naplanovali viac tur s vychodiskom na Certovici, tu najdu rozne moznosti ubytovania.
   Predovsetkym v jarnych, letnych a jesennych dnoch mozno z tohto sedla podnikat tury do prekrasneho okolia, napriklad na Benusku, Certovu svadbu, Konciste. Certovica je aj vychodiskovym bodom pre turu na najvyssi vrchol Nizkych Tatier - majestatny Dumbier.
   V zimnych mesiacoch urcite zaujme milovnikov lyzovania. Nepatri len medzi centra zjazdoveho lyzovania, ale je aj strediskom zimnej turistiky.
   Moznosti zjazdoveho lyzovania su sustredene priamo v samotnom sedle. Lyzovacka je tu mimoriadne kvalitna a ak su dobre snehove podmienky, trva priblizne od decembra az do aprila. Na tych, ktori sa dostanu vlekom na Certovu svadbu, caka za priazniveho pocasia prekrasny vyhlad na zimnu panoramu Zapadnych a Vysokych Tatier, Slovenskeho rudohoria i samotnych Nizkych Tatier.
   Lyziari, ktori maju radi zimnu turistiku, si mozu vybrat z viacerych moznosti. Medzi tie najzaujimavejsie patria tury na Dumbier, Rovnu holu, Benusku, Homolku a ine. Prekrasne zazitky z tohto druhu turistiky zanechaju v lyziaroch - turistoch nezabudnutelne a neopakovatelne zazitky.
   Nezalezi na tom, v ktorom rocnom obdobi Certovicu navstivite. Urcite si vzdy dobre zasportujete, zrelaxujete, dusevne oddychnete a urobite nieco pre svoje zdravie.

(E-ova)

Strnasty februar patri vsetkym zalubenym. Sviatok svateho Valentina uz v sobotu oslavili v Omega klube na stvrtom Valentinskom plese, ktory uz tradicne organizuje agentura Production Party.

Foto: Viktor Sajgalik

Slovo ma primator

Autobusova doprava

   Sprevadzkovanie noveho autobusoveho nastupista 1. februara 2007 prinieslo niekolko zasadnych zmien do dlhodobo zauzivaneho systemu autobusovej dopravy v nasom meste. No nevymyslali sme vymyslene, lepsie povedane, prevzali sme model fungovania autobusovej dopravy z inych miest na Slovensku porovnatelnych s mestom Brezno.
   Tento model spociva v tom, ze MHD dopravne obsluhuje uzemie mesta a primestska autobusova doprava obsluhuje dopravne spojenie obci, tzv. spadovej oblasti s mestom.  V nasom pripade obci okresu Brezno s mestom Brezno. Primestske linky autobusovej dopravy spravidla nezastavuju  na zastavkach v tzv. centralnej mestskej zone a na druhej strane maju povolene zastavovat na zastavkach v mestskych castiach. V prvom pripade preto, aby centralna cast bola dopravne odlahcena, v druhom pripade, aby obyvatelia mestskych casti mali zabezpecene lahsie spojenie s centrom a plynulejsie cestovanie v prislusnom smere  primestskych liniek. Spravidla vsetky spoje ale prechadzaju cez hlavnu autobusovu stanicu tak, aby cestujuci mali umoznene prestupovanie na dalsie primestske a dialkove linky. Pisem spravidla, lebo donutit nikoho nemozeme, a tak je to len a len na zvazeni prevadzkovatela prislusnej linky, teda prepravcu. Dnes musim s polutovanim konstatovat, ze nie vsetky linky SAD B. Bystrica prechadzaju cez hlavnu autobusovu stanicu a cestujuci na tychto linkach tak nemaju moznost plynule pokracovat v preprave.
   Primestsku autobusovu dopravu sme vylucili len z piatich autobusovych zastavok, a to na Namesti gen. M. R. Stefanika, Razusovej ulici, Ulici CSA,  Svermovej ulici a na Ulici  CSA – Tesco, Lidl. Na namesti preto, ze hlavnym cielom zmeny systemu autobusovej dopravy  v nasom meste bolo  „odlahcit“ zatazenie namestia a jeho hlavnej krizovatky. Ostatne preto, ze lezia na statnych cestach, ale hlavne preto, ze tieto zastavky nie su technicky sposobile na sucasne zastavovanie dvoch a viac autobusov a ich pripadne vacsie sustredenie na zastavke brani v plynulosti cestnej premavky a vytvara zvysene nebezpecie pre ucastnikov cestnej premavky. Ano, niekto by mohol povedat, ze to tak bolo aj doteraz, treba si ale uvedomit, ze premiestnenim autobusovej stanice z namestia k hlavnej zeleznicnej stanici by sa v pripade neobmedzeneho vystupu a nastupu cestujucich na vsetkych tade prechadzajucich linkach velka cast cestujucich premiestnila  z namestia prave na tieto zastavky, co predstavuje riziko pre bezpecnost ich samotnych. Najviac ohrozene  budu deti a starsi ludia, treba si spomenut  na mnozstvo kolizii a dopravnych nehod na tychto usekoch a zial aj na obete tychto nehod.        
   Dnes tazko povedat, ci vynimky z takto nastaveneho systemu su v jeho prospech ci neprospech, ale  v nasom meste sme ich spravili hned niekolko. Verili sme, ze v zaujme cestujucej verejnosti. Umoznili sme vsetkym  primestskym linkam zastavovat na uvedenych zastavkach (mimo namestia) na vystup cestujucich a na vystup aj nastup cestujucich v tzv. robotnickych a ziackych spojoch v smere do prace, pripadne do skoly. O ktore linky a spoje ide, si urcili opat prevadzkovatelia liniek, teda prislusna dopravna spolocnost, lebo prepravcovia by najlepsie mali vediet, v ktorom spoji koho vezu.  Dalej, vsetky linky primestskej autobusovej dopravy prechadzajuce Cestou osloboditelov dostali moznost zastavovat na zastavke na Ulici 9. maja  a vybrane spoje „zachadzaju“ az na zastavku Sidlisko –otocka. Je ale  na prepravcoch,  ako tuto moznost vyuzili, ci vyuzivaju. Oni rozhodli, ktory spoj tam bude ci nebude zastavovat, my sme to umoznili vsetkym spojom.  Mazornikovo ma tak svoju „malu“ autobusovu stanicu. 
   Nieco sme spustili, povolili, obmedzili a na strane druhej dali vynimku ci suhlas. Spolu s prevadzkovatelmi sme si dali desat dni na pozorovanie a doladenie systemu a na jeho pripadne korekcie. Pozorne sledujeme aj dodrziavanie uvedenych zasad a samotnych cestovnych poriadkov prepravcami. Stalo sa, ze vodici nezastavovali na zastavkach urcenych len na vystup, aj ked to bolo mozne a odviezli cestujucich az na hlavnu autobusovu stanicu. Naschval z trucu, ci nevedomosti, tazko povedat, ale na pohode to cestujucim urcite nepridalo. Zaznamenali sme pripomienky aj k dodrziavaniu cestovnych poriadkov a zastavovaniu na jednotlivych zastavkach. Tak napriklad, niektori vodici spojov, ktore maju v cestovnom poriadku zastavku Brezno – nemocnica, jednoducho vylozili cestujucich pri Tescu so zdovodnenim, ze hore (rozumej na nemocnicu ) nepojdu. Snaha ulahcit si povinnosti, alebo zamer? Pripomienky odzneli aj k tomu, ze cestujuci, hlavne pacienti, navstevnici a zamestnanci nemocnice nemozu nastupovat na niektore primestske linky pod nemocnicou na zastavke pri Lidli. Ale, my sme chceli a umoznili sme prepravcom, aby vsetky primestske linky prechadzajuce Ulicou CSA „popod“ nemocnicu v oboch smeroch  „zachadzali“ na nemocnicu, a tak mohli pacienti, navstevnici a zamestnanci nemocnice nastupovat priamo tam. Zial, tuto moznost prepravcovia plne nevyuzili.    Zaznamenali sme pripomienky aj k nacasovaniu spojov, tieto sme priebezne „posuvali“ dopravcom, lebo toto je plne v ich rukach, toto si musia vyladit oni.
   Chcem sa este raz vratit k podstate problemu a zdoraznit, ze  prevazna cast zastavok nesplna technicke parametre na sucasne zastavovanie viac autobusov. V pripade, ze na zastavkach zastavuje sucasne viac autobusov,  vytvaraju problem pre plynulost cestnej premavky a bezpecnost cestujucich a dalsich ucastnikov cestnej premavky. V neposlednej miere sustredenie autobusov na jednom mieste znamena zvysenu hladinu hluku a vyfukovych exhalatov. Je ale na nas comu dame prednost, ci zdravsiemu zivotnemu prostrediu a vacsej bezpecnosti cestujucich, alebo tomu, ze nam budu vsetky autobusy stat na kazdej zastavke! Ak dame prednost tomu druhemu, musime riesit problem plynulosti a bezpecnosti cestnej premavky na usekoch ciest, kde su tieto zastavky umiestnene.
   Pre vyriesenie tohto problemu bude potrebne najma: 1. „Donutit“ prepravcov, aby upravili svoje cestovne poriadky tak, aby  sa na zastavke sucasne nestretali viac ako dva autobusy. Co je vzhladom na hustotu spojov v jednotlivych smeroch pracna uloha a navyse plne zavisi od ochoty prepravcov dohodnut sa. Predpokladame, ze by to prinieslo aj mnohe zasahy do cestovnych poriadkov. 2. Investovat z rozpoctu mesta do stavebnych uprav zastavok tak, aby splnali technicke podmienky a mohli tam sucasne a bezpecne zastavovat min. dva autobusy. I toto riesenie si vyziada cas a nemalo financnych prostriedkov mesta.
  Je aj ina moznost, nechat vsetko tak ako doteraz a tvarit sa, ze sa nic nedeje. Ale dokedy? Uz dnes si musime uvedomit, ze dopravna situacia v meste sa bude s pribudajucimi casom a autami v nesledujucich rokoch len a len zhorsovat. Konecnym riesenim bude snad len vybudovanie obchvatu mesta. Netvrdime, ze sa nam spolu s prepravcami autobusovej dopravy tento system podarilo nastavit idealne, ale ako vsetko nove, aj tento system prinasa iste nezrovnalosti a chyby, ktore budeme a chceme postupne odstranovat. Potrebujeme cas a vasu trpezlivost.

Jaroslav Demian, primator mesta Brezno