Maria Leitnerova, 7. trieda zakladnej skoly, Benus:
- Mestsku kniznicu navstevujem zhruba kazdy mesiac. Da sa tu vybrat. Najradsej citam dobrodruzne a fantasticke knihy, no poziciavam si aj knihy do skoly na povinnu literaturu. Citam vela, knihy ma bavia, prenasaju ma do ineho sveta a ziskavam nove vedomosti.

Marek Stancik, 4. trieda zakladnej skoly, Brezno:
- Prave vraciam knizku Z coho sa skladaju veci. Dozvedel som sa napr. ako sa robi zelatina alebo umely diamant. Do kniznice chodievam kazdy druhy tyzden. Doma sa nerad nudim, preto radsej citam knihy. Lepsie je byt mudry ako sprosty.

Beata Biresova, nezamestnana, Cierny Balog:
- Prave si idem predlzit termin, pretoze som este nestihla docitat knizky. Momentalne ma zaujima kucharstvo, ucim sa varit. Pocas skoly som sa zaujimala o umenie, taktiez o zdravotnictvo.

Marius Sajgalik, 8-rocne gymnazium, Benus:
- Kedze ma caka maturita a prijimacie skusky na vysoku skolu, poziciavam si vacsinou odbornu literaturu. Navstevujem vylucne odbornu kniznicu, pretoze teraz nemam cas na citanie beletrie. Pre stredoskolaka su tu postacujuce knihy. Pred studiom na gymnaziu som si poziciaval knihy z detskej kniznice.

Michal Mrnka, 8-rocne gymnazium, Brezno:
- Kniznicu navstevujem hlavne kvoli beletrii, odbornu literaturu si az tak nepoziciavam. V skolskych ucebniciach je dost toho, co potrebujem. Citam skor pre radost, romany, novely, poviedky, niekedy aj basne. Vzdy ma nieco zaujme a poziciam si to. Po precitani knizky s nejakou dobrou myslienkou mam dobry pocit. Da mi aj nieco do zivota, ked mozem vyuzit zivotne skusenosti niekoho ineho. Je dobre, ze aj medzi mladymi ludmi sa najdu este taki, co radi citaju. Hoci vacsinou uz ludia o knihy nestoja.

Milos Lopejsky, externe studujuci, Brezno:
- Externe studujem, preto ma zaujima historia, ekonomia, politologia, sociologia. Do mestskej kniznice chodim od detstva, od roku 1971. Knihy ma vnutorne obohacuju a rozvijaju moje vedomosti z roznych odborov. Kniznica mi pomohla aj pri ziskani jazykovych znalosti.

(ng, pl)

e-Twinning partnerstvo skol v Europe

   Zakladna skola s materskou skolou na Pionierskej c. 4 v Brezne sa zapojila do medzinarodneho projektu a od 10. marca je registrovana v Bruseli. Svoje partnerstvo sme zacali s ceskou skolou v Třemosnici pri Chrudime. Projekt ma nazov Knowing me knowing you ist the best we can do o poznavani sa navzajom. Postupne pripravujeme dalsie projekty so skolami v Polsku a v inych krajinach EU.
   e-Twinning je aktivita zamerana na podporu medzinarodnej spoluprace materskych, zakladnych a strednych skol v Europe. Tato aktivita je financovana Europskou komisiou v ramci europskeho programu e-Learning a ponuka nastroje pre vyhladavanie skol v Europe, ktore su k dispozicii na europskom portali www.etwinning.net. Ide o spolocne projekty ziakov a ucitelov na dialku prostrednictvom informacnych a komunikacnych technologii s cielom rozvijat jazykove zbehlosti a informacnu gramotnost.
   Chcem touto formou podakovat aj nasmu vedeniu, riaditelovi Mgr. L. Fabusovi, u ktoreho som nasla podporu pri praci so spominanym projektom a umoznil mi vycestovat na trojdnove skolenie do Ceskej republiky - Karvinej.

Mgr. Maria Lamerova

Mali lyziari

   Uz druhy rok realizujeme v nasej Materskej skole pri Zakladnej skole v Dolnej Lehote projekt zamerany na zlepsenie zdraveho zivotneho stylu deti predskolskeho veku, na rozvoj ich pohybovych zrucnosti a navykov a na podporu zaujmu o ich pohybove aktivity.
   Sucastou tohto projektu je aj lyziarsky vycvik, ktory sa nam podarilo uskutocnit aj pocas tejto miernej zimy od 14. do 21. februara v rekreacnom stredisku Krpacovo. Dopoludnia sme dochadzali k horskemu hotelu Polianka, kde na ich detskom vleku zdolavali mierny svah nasi mali lyziari. Hoci so slzami v ociach, pod dohladom rodicov, uciteliek a lyziarskeho instruktora M. Hudika, dokazali vsetky deti premoct strach a nakoniec zdolali kopec na svojich trochu neposlusnych lyziach. Za svoje sportove vykony boli vsetky deti odmenene velkou medailou, diplomom a sladkou odmenou.
   Za pomoc pri realizacii lyziarskeho vycviku dakujeme rodicom, Renare Chudej a zamestnancom hotela.

Katarina Benkova, Darina Hucikova

 Preteky

    Pripravit velke preteky v orientacnom behu na konci sedemdesiatych rokov nebolo vobec jednoduche. Napriklad nove mapy. V prvom rade bolo treba ziskat suhlas od Ministerstva narodnej obrany v Prahe na „odtajnenie“ vyhliadnuteho lesneho terenu. Aj polozka obcerstvenie mala svoje caro. Kvalitne vinko a demizonik slivovice od priatelov zo Zeliezoviec na uctenie si pritomneho funkcionarskeho aktivu. Aspon ze sponzoring podujatia sa vybavoval skor po kamaratskej linke. Ferko, a bude treba za ten nakladniak platit...? A tak podobne.
   Mikulas Novota, funkcionar Zvazu orientacneho behu a znamy trener banskobystrickych bezcov, velmi dobre vedel, preco navrhol prave nas. Na Slovensku sme boli v tom case uz pomerne znami, najma vdaka dobrym vysledkom nasich ziakov v Slovenskej narodnej lige. Vsetci boli aj zdatni lyziari -bezci a treba povedat, ze v hre boli prave majstrovstva Slovenska v lyziarskom orientacnom behu. Co bolo teda jednoduchsie a lacnejsie, ako pripravit narocne trate v okoli dediny, kde takmer vsetko, co ma ruky a nohy, dokaze sa bez problemov pohybovat po snehu na bezkach.
   Schopnost vytvorit v rekordne kratkom case akcieschopnu organizatorsku skupinu ludi, bola dalsia prednost Pohorelej. Tvoril ju riaditel skoly, veduci lesnej spravy, namestnik riaditela miestneho strojarskeho podniku a veduci ustavu socialnej starostlivosti. Nic by sa neudialo bez potrebnej politickej zastity, a preto medzi clenmi organizacneho vyboru nesmeli chybat predseda dedinskej organizacie komunistickej strany a predseda miestneho narodneho vyboru. Nikdy nezabudnem na radove sestry z ustavu, ktorych narychlo uvareny caj zachranil priebeh nedelnajsich pretekov stafiet, ani na majora S. z breznianskeho vojenskeho utvaru a jeho majstrovsky zorganizovany „poplach s vyjazdom“. Privezene vojenske poschodove postele - bidla, dokazali premenit jeden pavilon nasej skoly na hotel. Dolezitu ulohu presliapavacov lyziarskej stopy, nosicov materialu a kreslicov map zohrali chlapci a dievcata, ziaci nasej skoly. Dusou celeho podujatia sa stal moj dlhorocny priatel, kolega a vtedy aj predseda TJ Mladost Pohorela Jozo Schiller.
   Na jar v roku 1977 boli pripravy v plnom prude. Tesne pred  Velkou nocou sme sa vybrali vo dvojici s Mikulasom Novotom pripravovat mapu. Za podklad nam sluzili lesnicke porastove mapy. Aj s tym je spojena usmevna prihoda, ked som privital uzasnuteho Mikulasa s mojou predstavou trojdennej stravy, v podobe tridsat natvrdo uvarenych vajec „ecok“, ktore v minulosti predstavovali vrchol kvality. Moju cest a mozno aj zdravie zachranil vyborny kuchar Jozo Schiller, ktory prisiel za nami do chaty s chutnym kuracim perkeltom.
   V okoli chatky na Sirokej sme museli vsetko stihnut za denneho svetla, lebo kreslit mapu pri sviecke alebo petrolejke nie je ziadna zabava. Romantiku jarnej prirody sa nam - lesnym samotarom, podarilo prezit vo vsetkych jej podobach. Zazili sme krasny slnecny den, aj prudku jarnu blyskavicu. Svetlo bleskov nas zradilo, a tak sme nakoniec obaja skoncili po pas vo vode potoka. A to som este ja, vtedy naruzivy fajciar, musel bez vyhrady respektovat Mikulasovo trojdnove tabakove embargo.
   O nieco neskor sa v kaviarenskom boxe bystrickeho Narodneho domu konalo zasadnutie  pripravneho vyboru. Vtedy sa tomu hovorilo „stabu“. Mikulas tam prisiel v sprievode neznameho muza a dodnes mi cpie clenok od podstolovych kopancov, ktore mi Miky ustedril, ked som v debate zacal hromzit na spartakiadu, ktora brzdi vsetky zmysluplne sportove aktivity. „Ty somar, co chces, aby nam na UV CSZTV  zatrhli peniaze?“ Nuz, moja vina, nikdy som nemal schopnost odhadnut dobove celebrity. Nastastie, peniaze nezatrhli.
   Potom uz nasledoval len jeden vylet na bezkach do pripraveneho terenu. Vdaka Mikulasovym zanedbanym omrzlinam som si na spiatocnej ceste, este pred vytuzenym poharom vareneho vina, musel „vychutnat“ kopu jadrnych privlastkov z oblasti zivocichopisu a biologie cloveka na moju adresu. Ale stalo to za to. Termin pretekov bol na spadnutie.

Peter Navoy