|
Vylety do okolia
Brezna
dnes na Velku Chochulu
Velka
Chochula (1753 m) - najvyssi vrchol dlheho hrebena Prasivej, sa stane cielom
nasho dnesneho vyletu.
Vychodiskovym bodom tury bude zeleznicna zastavka v obci Nemecka. Ked
prideme na hlavnu cestu, odbocime poza pamatnik pomerne uzkou dolinkou do
dedinky Raztoka. Nase kroky budu smerovat cez najrozmanitejsi teren az na
mierne zvlneny chrbat horskych luk - Raztocke lazy, rozsiahle plochy na
juznom chrbte Raztockej hole. Dalej budeme pokracovat na Kopcovu - kotlovitu
luku v strede juzneho chrbta prave spomenutej hole. Cestou miernymi
zakrutami zdolame strminu chrbta s nie velmi vyraznym vrcholom Matusovej.
Caka nas mierne zvlneny chrbat az k strmine sirokeho svahu, v ktorom sa
postupne tento chrbat straca. Nasleduje vystup pod vrchol Raztockej hole -
mohutnej juznej razsochy Prasivej. Z tadeto mozeme vstupit na jej samotny
vrchol. Zaberie nam to priblizne polhodinku.
Nasleduje
chodnik popod hreben Prasivej do sedla Chabenca pod Ondrejskou holou, ktora
je pokracovanim Raztockej hole. Tu zmenime smer na sever, spustime sa mierne
nadol do sedielka, z ktoreho pojdeme rozsirujucim sa holnym chrbtom na
Kosarisko - vyvyseninu v hlavnom hrebeni Prasivej. O niekolko minut sa
ocitneme na samotnom hrebeni Velkej Chochule. Tu si mozeme dostatocne
oddychnut a pokochat sa prekrasnym kruhovym vyhladom po okoli - vidime
vrcholky Nizkych Tatier, Veporskych vrchov, Velkej Fatry, Chocskych vrchov i
Polanu.
Teraz nas
caka zostup do Sopotnickej doliny, na ktoreho zaciatku si urcite vsimneme
jamy po bunkroch z obdobia Slovenskeho narodneho povstania. Serpentiny
chodnika nas privedu na polianku Tajch, kde v minulosti byvala hat na
splavovanie dreva.
Tu sa
zacina cesta dolinou ponad pomerne divoky tok potoka Sopotnica. Samotna
Sopotnicka dolina ma dlzku vyse dvanast kilometrov. Vedie napriec
krystalickymi horninami az na druhohorne vapence ako aj dolomity v
Horehronskom podoli. Mozeme v nej pozorovat najroznorodejsie rastlinstvo,
zivocisstvo. Nachadza sa tu mnoho polovnickych chatiek.
Po
prijemnej prechadzke prave spomenutou dolinou sa dostaneme az na zaciatok
kupelnej obce Brusno. Tu pockame na autobus, pripadne vlak, ktory nas
privezie domov. Z vyletu si urcite odnesieme mnozstvo neopakovatelnych
zazitkov.
(E-ova)
Sutaz o kniznu novinku
Dejiny hudby VI. -
Hudba 20. storocia (2)
 Dnes
budeme sutazit o zaujimavu kniznu novinku, ktora sa zaobera dejinami hudby.
Dejiny hudby VI. - Hudba 20. storocia (2) je prvym pokusom o celostne
spracovanie problematiky tej casti stredo- a vychodoeuropskej hudby, ktora
sa oznacuje terminom „hudba Vychodu“. Je svedectvom o osudoch tvorby a autorov, ktori presli
traumou komunistickych rezimov a ich ideologii a nepodlahli im. Mnohi z nich
ziskali dnes uz svetovu slavu - György Ligeti, Witold Lutosławski, Alfred
Schnittke, Arvo Part, Henryk Mikolaj Gorecki. Kniha sa zaobera viacerymi,
pre hudbu Vychodu charakteristickymi crtami, tematickymi okruhmi a hodnotami
ako je sloboda tvorby, zakotvenost v tradicii (hudba v hudbe), zaobera sa
hudbou a vierou, navratmi k „arche“, uctou k pravde a autorskej velkosti,
majstrovskymi syntezami. Ukazky na CD, ktore je sucastou tejto publikacie,
umoznuju citatelovi nadychnut sa jedinecnej atmosfery tejto hudby.
Autorka a
editorka cyklu Dejiny hudby I. az VI. Nada Hrckova, dlhorocna vysokoskolska
pedagogicka Filozofickej fakulty UK a v sucasnosti vedecka pracovnicka
Centra vyskumu Hudobnej a tanecnej fakulty VSMU v Bratislave, je
medzinarodne uznavanou odbornickou v oblasti starej a sucasnej, vratane
sucasnej slovenskej, hudby. Hudba 20. storocia (2) vznikla v spolupraci s
jej mladymi vedeckymi odchovancami.
Tuto
hodnotnu publikaciu mozete vyhrat, ak najneskor do 29. marca do nasej
redakcie dorucite listky s kuponom, odpovedou (nezabudnite na vase telefonne
cislo) na dnesnu otazku. Meno vyzrebovaneho vyhercu uverejnime 3. aprila.
(ag)
Otazka: Uvedte mena
aspon dvoch autorov tzv. hudby Vychodu.
KUPON – DEJINY HUDBY VI.
Skoly
i zamestnavatelia biju na poplach
(Perspektiva studia a prace
v strojarskom priemysle)
Rozvoj
strojarskeho priemyslu aj v nasom regione zavisi od dostatku kvalifikovanej
pracovnej sily. Sucasna modernizacia a ozivovanie vyroby domacich podnikov
ako aj prilev novych zahranicnych investicii vyvolava tlak na trh prace.
Vzhladom na nizky zaujem ziakov o studium na skolach so strojarskym
zameranim sa aj v nasom regione zacina prejavovat nedostatok kvalifikovanej
pracovnej sily v strojarskom priemysle. Nizky zaujem mladych ludi o strojarstvo
je sposobeny nedostatocnym prezentovanim strojarskeho priemyslu ako
perspektivneho odvetvia so sirokymi moznostami uplatnenia sa na trhu prace.
Atraktivita prace, pracovneho prostredia, ale aj odmenovania v tomto odvetvi
nie je doposial dostatocne prezentovana ziakom, rodicom a kariernym poradcom
v skolach.
Praca v oblasti
moderneho strojarskeho priemyslu ma v sucasnosti velmi atraktivny charakter
a je nasytena vyuzivanim najnovsich technologii. Napriek tomu, verejna
mienka vo vseobecnosti stredne skoly strojarskeho zamerania jednoznacne
odsudzuje na skoly druheho „rangu“ v porovnani s ostatnymi. Z uvedeneho
vyplyva aj nedostatok absolventov strednych skol so strojarskym zameranim,
co ma negativny dopad na mnozstvo disponibilnej kvalifikovanej pracovnej
sily na trhu prace.
Aby sa
situacia v tejto oblasti zlepsila, obcianske zdruzenie Mladez bez hranic
spustilo s financnou podporu Europskej unie projekt, ktoreho cielom je aj v nasom
regione pomoct predstavit perspektivy strojarskeho priemyslu. Cielom
projektu s nazvom Podpora karierneho poradenstva v oblasti strojarskeho
priemyslu je realizovat v spolupraci so zamestnavatelmi a strednymi
odbornymi skolami informacne aktivity, ktore vyraznou mierou pomozu ziakom
zakladnych skol pri rozhodovani sa o svojej buducej kariere. V ramci
projektu boli vyrobene propagacne materialy zamerane na ziakov zakladnych
skol, kariernych poradcov a rodicov. Informacne brozurky, kratky motivacny
film ako aj internetovy informacny portal o perspektivach strojarenskeho
priemyslu su vyuzivane pri prezentaciach jednotlivych strednych skol na
informacnych dnoch urcenych pre ziakov, rodicov ako aj ucitelov zakladnych
skol. Pri prezentovani atraktivnosti strojarskeho priemyslu je dolezite
najma zapojenie strojarskych podnikov, pretoze rodicia potrebuju vidiet
buducu perspektivu ich deti a nestaci im len argumentacia predstavitelov
strednych skol.
Strojarske skoly a podniky maju moznost na internetovom portali
www.bezhranic.sk bezplatne zaregistrovat a zverejnovat informacie, ktore
pomozu ziakom pri ich rozhodovani sa o svojej buducej kariere. Nizky pocet
ziakov, ktori nastupuju do prvych rocnikov strednych skol so strojarskym
zameranim, sa zacne vyrazne prejavovat az o styri roky, zapojit sa do
propagacie strojarskeho odvetvia je vsak potrebne okamzite. Spolocnym usilim
strednych skol a strojarskych podnikov v nasom regione je mozne podporit
zaujem ziakov zakladnych skol o studium a pracu v strojarskom priemysle a redukovat
tak vznikajuci nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily v strojarskom
priemysle.
(fr)
Vidiet a byt videny
V sucasnosti
policia rozbieha preventivny projekt Vidiet a byt videny, ktory je urceny
rizikovym skupinam ucastnikov cestnej premavky, ako su chodci, deti, seniori,
cyklisti a ini.
Ako nas
informovala zastupkyna krajskej policajnej hovorkyne npor. PhDr. Petra
Babulicova, jeho podstatou je nutnost pouzivania reflexnych folii, nasiviek,
pasok a inych prostriedkov pri pohybe ludi na komunikaciach. Cielom
projektu je, aby si tito ucastnici cestnej premavky uvedomili, ze je pre
nich zivotne dolezite, aby ich na cestach bolo vidiet. Stupa pocet
dopravnych nehod s ucastou chodcov a varujuce su aj ich tragicke nasledky.
Pri
zrazke motoroveho vozidla s chodcom je najviac postihnuty prave chodec.
Castokrat dochadza k tazkym ujmam na zdravi a neraz pri nich vyhasne ludsky
zivot. Vodici, ktori sa stanu ucastnikmi takejto nehody, znasaju
trestno-pravne nasledky, ak nehodu zavinili. Aj ked koliziu zavinil
chodec, casto su psychicky poznaceni po cely zivot, najma ak obetou
bolo dieta.
Podla
slov P. Babulicovej, v ramci Policajneho zboru budu tento projekt realizovat
pracovnici prevencie Krajskeho riaditelstva Policajneho zboru v spolupraci
s pracovnikmi prevencie v okresnych riaditelstvach Policajneho zboru v Banskobystrickom
kraji a taktiez s prislusnikmi dopravnej policie v jednotlivych regionoch
kraja.
Niektori
ucastnici cestnej premavky castokrat nedbaju o svoju bezpecnost a podcenuju
ju. Prave svojou vlastnou nezodpovednostou na cestach ohrozujeme aj
ostatnych jej ucastnikov. „Kazdy by mal svojim vlastnym pricinenim prispiet
k zlepseniu bilancie statistik v dopravnej nehodovosti a nestasti na
cestach,“ zdoraznila.
(r)
Po skonceni
fasiangovych zabav nastal postny cas, ktory potrva az do Velkej noci. Na
poli sa este robit neda, a tak sa gazdinky venuju domacim pracam, medzi
ktore patri aj tkanie.
Foto: Peter Bercik
|
