20. MAREC 2007 Strana 8

STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

Vylety do okolia Brezna

dnes na Velku Chochulu

   Velka Chochula (1753 m) - najvyssi vrchol dlheho hrebena Prasivej, sa stane cielom nasho dnesneho vyletu.

   Vychodiskovym bodom tury bude zeleznicna zastavka v obci Nemecka. Ked prideme na hlavnu cestu, odbocime poza pamatnik pomerne uzkou dolinkou do dedinky Raztoka. Nase kroky budu smerovat cez najrozmanitejsi teren az na mierne zvlneny chrbat horskych luk - Raztocke lazy, rozsiahle plochy na juznom chrbte Raztockej hole. Dalej budeme pokracovat na Kopcovu - kotlovitu luku v strede juzneho chrbta prave spomenutej hole. Cestou miernymi zakrutami zdolame strminu chrbta s nie velmi vyraznym vrcholom Matusovej. Caka nas mierne zvlneny chrbat az k strmine sirokeho svahu, v ktorom sa postupne tento chrbat straca. Nasleduje vystup pod vrchol Raztockej hole - mohutnej juznej razsochy Prasivej. Z tadeto mozeme vstupit na jej samotny  vrchol. Zaberie nam to priblizne polhodinku.
   Nasleduje chodnik popod hreben Prasivej do sedla Chabenca pod Ondrejskou holou, ktora je pokracovanim Raztockej hole. Tu zmenime smer na sever, spustime sa mierne nadol do sedielka, z ktoreho pojdeme rozsirujucim sa holnym chrbtom na Kosarisko - vyvyseninu v hlavnom hrebeni Prasivej. O niekolko minut sa ocitneme na samotnom hrebeni Velkej Chochule. Tu si mozeme dostatocne oddychnut a pokochat sa prekrasnym kruhovym vyhladom po okoli - vidime vrcholky Nizkych Tatier, Veporskych vrchov, Velkej Fatry, Chocskych vrchov i Polanu.
   Teraz nas caka zostup do Sopotnickej doliny, na ktoreho zaciatku si urcite vsimneme jamy po bunkroch z obdobia Slovenskeho narodneho povstania. Serpentiny chodnika nas privedu na polianku Tajch, kde v minulosti byvala hat na splavovanie dreva.
   Tu sa zacina cesta dolinou ponad pomerne divoky tok potoka Sopotnica. Samotna Sopotnicka dolina ma dlzku vyse dvanast kilometrov. Vedie napriec krystalickymi horninami az na druhohorne vapence ako aj dolomity v Horehronskom podoli. Mozeme v nej pozorovat najroznorodejsie rastlinstvo, zivocisstvo. Nachadza sa tu mnoho polovnickych chatiek.
  Po prijemnej prechadzke prave spomenutou dolinou sa dostaneme az na zaciatok kupelnej obce Brusno. Tu pockame na autobus, pripadne vlak, ktory nas privezie domov. Z  vyletu si urcite odnesieme mnozstvo neopakovatelnych zazitkov.

(E-ova)

Sutaz o kniznu novinku

Dejiny hudby VI. - Hudba 20. storocia (2) 

   Dnes budeme sutazit o zaujimavu kniznu novinku, ktora sa zaobera dejinami hudby. Dejiny hudby VI. - Hudba 20. storocia (2) je prvym pokusom o celostne spracovanie problematiky tej casti stredo- a vychodoeuropskej hudby, ktora sa oznacuje terminom „hudba Vychodu“. Je svedectvom o osudoch tvorby a autorov, ktori presli traumou komunistickych rezimov a ich ideologii a nepodlahli im. Mnohi z nich ziskali dnes uz svetovu slavu - György Ligeti, Witold Lutosławski, Alfred Schnittke, Arvo Part, Henryk Mikolaj Gorecki. Kniha sa zaobera viacerymi, pre hudbu Vychodu charakteristickymi crtami, tematickymi okruhmi a hodnotami ako je sloboda tvorby, zakotvenost v tradicii (hudba v hudbe), zaobera sa hudbou a vierou, navratmi k „arche“, uctou k pravde a autorskej velkosti, majstrovskymi syntezami. Ukazky na CD, ktore je sucastou tejto publikacie, umoznuju citatelovi nadychnut sa jedinecnej atmosfery tejto hudby.
   Autorka a editorka cyklu Dejiny hudby I. az VI. Nada Hrckova, dlhorocna vysokoskolska pedagogicka Filozofickej fakulty UK a v sucasnosti vedecka pracovnicka Centra vyskumu Hudobnej a tanecnej fakulty VSMU v Bratislave, je medzinarodne uznavanou odbornickou v oblasti starej a sucasnej, vratane sucasnej slovenskej, hudby. Hudba 20. storocia (2) vznikla v spolupraci s jej mladymi vedeckymi odchovancami.
   Tuto hodnotnu publikaciu mozete vyhrat, ak najneskor do 29. marca do nasej redakcie dorucite listky s kuponom, odpovedou (nezabudnite na vase telefonne cislo) na dnesnu otazku. Meno vyzrebovaneho vyhercu uverejnime 3. aprila.

(ag)

 Otazka: Uvedte mena aspon dvoch autorov tzv. hudby Vychodu.

 KUPON – DEJINY HUDBY VI.

  

Skoly i zamestnavatelia biju na poplach

(Perspektiva studia a prace v strojarskom priemysle)

   Rozvoj strojarskeho priemyslu aj v nasom regione zavisi od dostatku kvalifikovanej pracovnej sily. Sucasna modernizacia a ozivovanie vyroby domacich podnikov ako aj prilev novych zahranicnych investicii vyvolava tlak na trh prace. Vzhladom na nizky zaujem ziakov o studium na skolach so strojarskym zameranim sa aj v nasom regione zacina prejavovat nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily v strojarskom priemysle. Nizky zaujem mladych ludi o strojarstvo je sposobeny nedostatocnym prezentovanim strojarskeho priemyslu ako perspektivneho odvetvia so sirokymi moznostami uplatnenia sa na trhu prace. Atraktivita prace, pracovneho prostredia, ale aj odmenovania v tomto odvetvi nie je doposial dostatocne prezentovana ziakom, rodicom a kariernym poradcom v skolach.

   Praca v oblasti moderneho strojarskeho priemyslu ma v sucasnosti velmi atraktivny charakter a je nasytena vyuzivanim najnovsich technologii. Napriek tomu, verejna mienka vo vseobecnosti stredne skoly strojarskeho zamerania jednoznacne odsudzuje na skoly druheho „rangu“ v porovnani s ostatnymi. Z uvedeneho vyplyva aj nedostatok absolventov strednych skol so strojarskym zameranim, co ma negativny dopad na mnozstvo disponibilnej kvalifikovanej pracovnej sily na trhu prace.
   Aby sa situacia v tejto oblasti zlepsila, obcianske zdruzenie Mladez bez hranic spustilo s financnou podporu Europskej unie projekt, ktoreho cielom je aj v nasom regione pomoct predstavit perspektivy strojarskeho priemyslu. Cielom projektu s nazvom Podpora karierneho poradenstva v oblasti strojarskeho priemyslu je realizovat v spolupraci so zamestnavatelmi a strednymi odbornymi skolami informacne aktivity, ktore vyraznou mierou pomozu ziakom zakladnych skol pri rozhodovani sa o svojej buducej kariere. V ramci projektu boli vyrobene propagacne materialy zamerane na ziakov zakladnych skol, kariernych poradcov a rodicov. Informacne brozurky, kratky motivacny film ako aj internetovy informacny portal o perspektivach strojarenskeho priemyslu su vyuzivane pri prezentaciach jednotlivych strednych skol na informacnych dnoch urcenych pre ziakov, rodicov ako aj ucitelov zakladnych skol. Pri prezentovani atraktivnosti strojarskeho priemyslu je dolezite najma zapojenie strojarskych podnikov, pretoze rodicia potrebuju vidiet buducu perspektivu ich deti a nestaci im len argumentacia predstavitelov strednych skol.
   Strojarske skoly a podniky maju moznost na internetovom portali www.bezhranic.sk bezplatne zaregistrovat a zverejnovat informacie, ktore pomozu ziakom pri ich rozhodovani sa o svojej buducej kariere. Nizky pocet ziakov, ktori nastupuju do prvych rocnikov strednych skol so strojarskym zameranim, sa zacne vyrazne prejavovat az o styri roky, zapojit sa do propagacie strojarskeho odvetvia je vsak potrebne okamzite. Spolocnym usilim strednych skol a strojarskych podnikov v nasom regione je mozne podporit zaujem ziakov zakladnych skol o studium a pracu v strojarskom priemysle a redukovat tak vznikajuci nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily v strojarskom priemysle.

(fr)

Vidiet a byt videny

   V sucasnosti policia rozbieha preventivny projekt Vidiet a byt videny, ktory je urceny rizikovym skupinam ucastnikov cestnej premavky, ako su chodci, deti, seniori, cyklisti a ini.
   Ako nas informovala zastupkyna krajskej policajnej hovorkyne npor. PhDr. Petra Babulicova, jeho podstatou je nutnost pouzivania reflexnych folii, nasiviek, pasok a inych prostriedkov  pri pohybe ludi na komunikaciach. Cielom projektu je, aby si tito ucastnici cestnej premavky uvedomili, ze je pre nich zivotne dolezite, aby ich na cestach bolo vidiet. Stupa pocet dopravnych nehod s ucastou chodcov a varujuce su aj ich tragicke nasledky.
   Pri zrazke motoroveho vozidla s chodcom je najviac postihnuty prave chodec. Castokrat dochadza k tazkym ujmam na zdravi a neraz pri nich vyhasne ludsky zivot. Vodici, ktori sa stanu ucastnikmi takejto nehody, znasaju trestno-pravne  nasledky, ak nehodu zavinili. Aj ked koliziu zavinil chodec,  casto su psychicky poznaceni po cely zivot, najma ak obetou bolo dieta.
   Podla slov P. Babulicovej, v ramci Policajneho zboru budu tento projekt realizovat pracovnici prevencie Krajskeho riaditelstva Policajneho zboru v spolupraci s pracovnikmi prevencie v okresnych riaditelstvach Policajneho zboru v Banskobystrickom kraji a taktiez s prislusnikmi dopravnej policie v jednotlivych regionoch kraja.  
   Niektori ucastnici cestnej premavky castokrat nedbaju o svoju bezpecnost a podcenuju ju. Prave svojou vlastnou nezodpovednostou na cestach ohrozujeme aj ostatnych jej ucastnikov. „Kazdy by mal svojim vlastnym pricinenim prispiet k zlepseniu bilancie statistik v dopravnej nehodovosti a nestasti na cestach,“ zdoraznila.

(r)


 

Po skonceni fasiangovych zabav nastal postny cas, ktory potrva az do Velkej noci. Na poli sa este robit neda, a tak sa gazdinky venuju domacim pracam, medzi ktore patri aj tkanie.

Foto: Peter Bercik

 


STRANA :

1

2

3

4

5

6

7

8

9

10

11

ARCHIV

TIRAZ

KONTAKT