V tajomnych jaskyniach juhoamerickej dzungle

(Lukas Vlcek z Pohronskej Polhory o speleologickej expedicii Chimanta - Roraima 2007)

   Uz od detstva ma fascinovali nebotycne vrcholy zasnezenych hor vypinajucich sa nad krajinou v nasich Tatrach - Fatrach, alebo kdesi v Alpach ci Himalajach. Poznal som ich vsak prevazne z fotografii v knizkach a casopisoch. Lakali ma aj vysoke hory tropov - Kilimandzaro, Pico Bolivar ci neodmyslitelne symboly Guayanskej vysociny - horstva leziaceho severne od Amazonky - stolove hory. Prave stolove hory, alebo ako sa im vravi vo Venezuele - tepuy, su jednymi z najnedostupnejsich miest nasej planety. Vyznacuju sa uplnou izolovanostou od okolitej prirody, ktoru im zabezpecuju miestami az kilometer vysoke kolme skalne steny. Este pred desiatimi rokmi by mi ani vo sne nenapadlo, ze sa na nich coskoro budem citit ako doma...
   Zaciatkom marca sme sa vratili v poradi uz zo siestej medzinarodnej expedicie do tropickej Venezuely a opat sa mozeme pochvalit fantastickymi uspechmi! V utrobach tychto gigantickych hor sme objavili viac nez sest kilometrov obrovskych jaskynnych chodieb, pricom Jaskynu Krystalovych oci na hore Roraima sme predlzili na 16 140 m, cim potvrdila svoje druhe miesto v rebricku najdlhsich jaskyn Venezuely a stale je najdlhsou jaskynou v kremennych horninach na svete!
Vo Venezuele sme posobili pod zastitou vedeckej spolocnosti GE SVCN - Grupo Espeleologico de Sociedad Venezolana Ciencias Naturales, ktora nas uz v minulosti prijala za svojich clenov. Cast vypravy financne podporilo aj Ministerstvo skolstva SR a rozne sukromne zdroje. Tohto roku sme sa znova zisli v domceku nasho priatela - excelentneho vedca (a okrem ineho aj byvaleho ministra Venezuely) Charlesa Brewera Cariasa na uboci Avilly nad hlavnym mestom krajiny Caracasom. Tentokrat sa k timu jaskyniarov zo Slovenska (Brano Smida, Erino Kapucian, Zolo Agh a ja) a z Ceska (Marek Audy, Riso Bouda, Radko Tasler) pridali aj jaskyniari z Chorvatska (Mladen Kuhta, Robert Dado) a slovenski vedci z Univerzity Komenskeho (Roman Aubrecht, Tomas Lanczos a Jano Schlögl). Spolocnost nam robili venezuelsky herpetolog Cesar Barrio, speleolog Federico Mayoral, dobrodruh Igor Alorza a predovsetkym sam Charles, podla ktoreho nesie meno aj najpriestrannejsia jaskyna v kremencoch na svete - Jaskyna Charlesa Brewera. Na expedicii sme boli pod neustalym dohladom kamier a fotoaparatov. Subezne sa nakrucal dokumentarny film o tejto obrovitej jaskyni, jej objavovani a vyskumoch v nej a jej okoli pod taktovkou rezisera a scenaristu z BBC, krutili sa okolo nas aj reporteri prestiznych casopisov svetoveho mena. Tychto Charles pozval do jaskyne, aby dal prostrednictvom medii svetu vediet o existencii objavov, o akych sa vedcom este pred par rokmi ani nesnivalo. Velku ulohu na objavovani jaskyne mali aj Slovaci. Tato expedicia bola uz tretia na stolovu horu Chimanta, pocas ktorej Slovaci skumali Jaskynu Charlesa Brewera.
   Na stolovu horu obklopenu nepreniknutelnym hustym horskym pralesom a dole z nej sme sa mohli dostat iba pomocou vrtulnikov. Vrtulnikmi sme sa presuvali casto aj v ramci plosiny hory, pretoze prechod vysokohorskou dzunglou, zradnymi mociarmi ci prekonavanie mnohokrat aj 200 m hlbokych skalnych trhlin bol casto ako boj o zivot. Raz, ked sa skupina prieskumnikov pustila do dzungle a snazila sa dostat nou peso do blizkej doliny, po hodine sa vratila spat so slovami: „Nech sme sa snazili akokolvek, macetami si kliesnili cestu a istili sa lanom, presli sme len tridsat metrov!!!“ Preto sme na pesie presuny vyhladavali skalne hrebienky, z ktorych sme sa potom spustali na lane do hlbokych priepasti. O tom, ze sme uz znalcami miestneho terenu, znaci skutocnost, ze za niekolko dni sme tu objavili sest novych jaskyn s dlzkou pat kilometrov! Nebezpecenstva na nas nestriehli len na povrchu, ale aj vo vnutri jaskyne - vo vstupnych castiach sa medzi skalami skryvali jedovate hady, vo vnutri sme stretali pavuky a skorpiony, dokonca dva kilometre od vchodu jaskyne sme nasli doslova „liahen“ skorpionov so stovkami zoschnutych skorpionovych zvleciek (skorpiony sa pocas zivota zvliekaju podobne ako hady). Pri prieskume jaskyne Zuna som takmer sliapol na tarantulu velku ako dlan, ktora na svoju jedovatost upozornovala uz svojim agresivnym cerveno-ciernym sfarbenim. Najkrajsim objavom pre nas bola asi jaskyna Juliana, do ktorej sme sa dostali po zlaneni 30 m vysokeho mohutneho vodopadu. Na jeho dne sa otvorila jaskynna chodba s podzemnou rieckou, ktora pokracovala snad do nekonecna - museli sme sa z nej predcasne vratit, lebo vonku nas uz cakal vrtulnik na cestu spat.

Chimanta (Pokracovanie)

A ked uz vravim o jaskyni Charlesa Brewera ako o najpriestrannejsom podzemnom priestore v kremencoch na svete - predstavte si ako vlastne vyzera. Tvori ju jedna mierne klukata chodba s prierezom niekde az 80 x 40 m!!! V takto velkej chodbe by polahky lietal aj vrtulnik, ci pristavalo lietadlo! Vznik takychto obrovskych priestorov je naozaj unikatnym fenomenom, aky nevidiet nikde inde na svete. V chodbe sa klukati podzemna rieka, vytvarajuca hlboke zatoky s priezracnou vodou, plytciny s ruzovym kremennym pieskom, vysoke vodopady, ktorych hukot pocut na stovky metrov daleko. Okolo rieky rastu pracudesne kvaple tvaru skamenenych stromov - paliem so stihlymi driekmi aj kosatych ihlicnanov, inokedy okruhlych hribov, sampinonov. Pri prieskume tohto zahadneho podzemia sme sa citili ako clenovia vypravy z Verneovho romanu Cesta do stredu zeme. Ked sme sa z tohto „strateneho sveta“ opat vracali do civilizacie, tuzili sme sa sem zas vratit. Vedeli sme ale, ze este mame pred sebou druhu cast vypravy – put na stolovu horu Roraima, nachadzajucu sa na hranici troch statov - Venezuely, Brazilie a Guayany. Tentokrat peso.

 Vodopad v roku 2006

   Country skupina Vodopad z Brezna chce opat po roku svojim posluchacom a citatelom priblizit svoje fungovanie v roku 2006:

   „V dnoch 12. - 14. maja sme sa podielali spolu s Mestskym kulturnym strediskom v Brezne na zorganizovani 15. rocnika medzinarodneho festivalu Country za mestskou stodolou,“ hovori kapelnik Ing. Ondrej Paciga.  Festival vlastne otvara festivalovu sezonu na Slovensku a za uplynule roky ziskal velku popularitu nielen na ceskoslovenskej country scene, ale aj v zahranici. Svedci o tom kazdorocne velke mnozstvo hlasiacich sa interpretov. Na tomto podujati na breznianskom namesti pocas dvoch dni vystupilo osemnast hudobnych skupin, z toho sest z Ciech, jedna z Polska a Francuzska, styria pesnickari a dve tanecne skupiny. Zo sprievodnych podujati dotvarali atmosferu festivalu jazdci na konoch, pistolnici, skakajuce kamiony pre deti, stanky s ludovo umeleckymi predmetmi a pod. Na festivale si clenovia Vodopadu pripomenuli aj 23. vyrocie svojho posobenia na slovenskej country scene. „Okrem toho sme pokrstili v poradi uz piaty hudobny album Vodopad & Philippe Naudot s nazvom Santiano. Na albume s nami najviac spolupracoval skvely francuzsky akordeonista a spevak Philippe Naudot. Jeden spolocny album sa nam uz podaril v roku 2001. Oslovili sme aj sikovneho ceskeho mandolinistu Zdenka Vitka z Frenstatu. Okrem zakladneho kadra pomohli aj dalsi protagonisti country hudby na Slovensku, huslista Fero Jano z Kosic, Peter Szabados z Bratislavy - dobro, mastering. Album vydal Music Master - Jaroslav Sranavsky z Tajova a vystizny booklet navrhol a vytlacil HLP grafik z Brezna,“ doplnil Ing. O. Paciga.
   Osemnasteho novembra v priestoroch M - klubu v Brezne zorganizovali tradicny uz 26. country vecer s hostom, vybornou bluegrassovou skupinou Podjezd zo Zlina a castou třineckej kapely Blue Rams.
   „Minuly rok sme v ramci Slovenska ucinkovali pomerne malo v porovnani s predchadzajucim rokom (vela casu nam zaberalo nahravanie noveho albumu), v zahranici trikrat v Cechach (Mohelnice, Zlin, Třinec), raz v Polsku (Varsava - 7. Mazowiecki Piknik Country). V sucasnosti pracujeme na marketingu do Skotska, Irska, Francuzska, Litvy, Ciech, Polska a Srbska,“ pochvalil sa kapelnik.
   Snazenie Vodopadu bolo ocenene prekvapivo hlavne v zahranici. Potesilo obsadenie 3. miesta v medzinarodnej konkurencii v kategorii country album roka 2006 za CD Vodopad & Philippe Naudot Santiano. Uz 3. rocnik sutaze s nazvom Seslo se na redakcnim stole usporiadal Country Zpravodaj Ahoj z Třince, ktory mapuje dianie v oblasti country, bluegrassovej, trampskej a folkovej hudby v ramci Cesko - Slovenska a Polska. Vysledky boli publikovane v zivom vysielani 8. februara 2007 na radiu Proglas a country radiu Praha. Ing. O. Paciga vyzdvihol, ze najviac si vazia prestiznu cenu Mohelnicky zelnak 2006 za rozvoj vztahov medzi Ceskou a Slovenskou republikou v oblasti country hudby: „Cena nam bola udelena organizatorom Pavlom Aligatorom Nenkovskym na 32. rocniku festivalu Mohelnicky dostavnik v Mohelniciach (treti najvacsi festival folk, country a trampskej hudby  v Cechach). Autorska skladba Modra Breakdown od nasho banjistu Cyra Kovaca obsadila 1. miesto v internetovej sutazi instrumentalnych skladieb na banjo za rok 2006 (nachadza sa na najnovsom albume Santiano). Sutaz zorganizoval popredny americky multiinstrumentalista Lee Marcus zo Severnej Karoliny v USA na serveri YAHOO. Tesi nas, ze tuto skladbu na Floride prevzala do svojho repertoaru aj domaca skupina Southern Star Bluegrass Band na cele s banjistom Royce Burleyom.“
   Od leta 2006 funguje novy server www.folkcountry.sk, na ktorom sa mozete dozvediet viac noviniek. Tiez stale funguje www.countryhitparada.sk, kde sa prezentuju svojou tvorbou skupiny z celeho Slovenska.
   Festival Country za mestskou stodolou bude opat 12. maja. Ucast zatial prislubili Grasscountry (Trnava), Blueland (Hlohovec), Minigrass (Prievidza), MELL (Rimavska Sobota), Veslari (Kosice), Mato Libic (Vlkanova), Tulibanda (Polomka) a dalsi.
   V sucasnosti Vodopad ucinkuje v medzinarodnej zostave: Ondrej Paciga (kontrabas), Eva Lukacova (spev, perkusie,  texty), Cyril Kovac (banjo), Peter Onderuf (zvuk, spev), Marian Husenica (gitara, spev), Stanislav Svantner (gitara, spev), hostia: Philippe Naudot (Francuzsko) - akordeon, spev, Zdeněk Vitek (Cesko) - mandolina, Josef Forman (Cesko) - fukacia harmonika.
   „Dakujeme, ze ste si precitali tento clanok. Vsetkym priaznivcom a citatelom tyzdennika Horehronie zelame uspesny rok 2007 v osobnom i pracovnom zivote.“

(op)