Krajina mojho detstva

   V Horehronskom muzeu v Brezne vo stvrtok 31. maja spristupnili vystavu obrazkov malovanych na skle pod nazvom Krajina mojho detstva, ktora potrva do 2. jula. Autorom obrazkov je Ing. arch. Michal Skrovina, povodom z Martina, korenmi z Brezna. Jeho diela uz boli instalovane na viacerych miestach na Slovensku aj v zahranici (Cesko, Polsko, Francuzsko, Mexiko) v ramci sirsie zameranych tematickych vystav. Krajina mojho detstva je reprezentativna vystava zachytavajuca viac ako tridsatrocne obdobie tvorby Michala Skrovinu.
   Tematika vystavovanych diel je velmi siroka. Autor cerpal namety najma z ludoveho prostredia. Zobrazuje zivot na dedine v rozlicnych rocnych obdobiach. Vacsia cast prac zachytava autorove osobne zazitky z Turca a ludi, ktorych tam poznal a zaujali ho ich pribehy. K motivom jeho obrazov patria tiez tradicne temy ludovej malby na skle - biblicke vyjavy, inspirovali ho vsak i historicke udalosti a myty. Jeho obrazky vyzaruju pozitivnu energiu, ocaria nielen zrak, ale i dusu. Vypovedaju o autorovej laske k malbe, aj k svojmu rodnemu kraju. Michal Skrovina sa venuje tiez tvorbe farebnych pohyblivych rozpravkovych postaviciek z dreva a zavesnych figurok zvieratiek. Vystava ponuka aj tuto jeho tvorbu.

Vernisaz vystavy, vpravo autor s manzelkou Foto: Milan Pivovarci	Zaber z vystavy Foto: Jan Weiss

(hp)

Caka ich dalsie narocne patrocne obdobie

   V maji na tretom sneme okresna organizacia Slovenskeho polovnickeho zvazu (OKO SPZ) za ucasti tridsatstyri delegatov zo strnastich polovnickych zdruzeni a hosti z Obvodneho lesneho uradu v Brezne, odstepnych lesnych zavodov Cierny Balog, Benus a Lesov mesta Brezno, s. r. o., zhodnotila svoju cinnost a navrhla hlavne smery na dalsie patrocne obdobie, o ktorych sme hovorili s predsedom osvetovej komisie Jurajom Cibulom.

Kto tvori novozvolene predstavenstvo a dozornu radu OKO SPZ?
   - Predsedom OKO SPZ sa stal Mirko Oberhauser, tajomnikom Dusan Brozman, predsedom polovnickej komisie je Ing. Igor Schober, streleckej komisie Lukas Bialik, za predsedu osvetovej komisie zvolili mna, za predsedu kynologickej komisie Ing. Karola Chvalu, legislativnej Ing. Lubomira Svidrana, ekonomickej Ing. Jana Petrovica a predsedom komisie zivotneho prostredia je Jan Marcinko. Dozornu radu tvoria: predseda Ing. Libor Smrecan a clenovia Ing. Milan Fasko, Anton Kovacik, Vladimir Pepich a Anton Pobis.

Okresna organizacia navrhla hlavne smery na dalsie patrocne obdobie. Na co sa zameriate na jednotlivych usekoch?
   - Na useku polovnictva na zdravotnu starostlivost o zver a zdravotne opatrenia, na legislativne opatrenia v polovnych reviroch, na polovnicke hospodarenie, na ochranu polovnictva a na chovatelske prehliadky. Na useku strelectva usporiadame okresne strelecke preteky M-300, strelecky vycvik a prakticke skusky zo strelectva pre uchadzacov o prvy polovny listok. Zorganizujeme kontrolne strelby clenov SPZ podla platnych predpisov a verejne strelecke preteky M-600. Na useku polovnickej kynologie budeme usmernovat chov, vycvik a pouzitie polovnickych psov v polovnickej praxi, viest evidenciu polovnickych psov v okrese, kontrolovat umiestnenie, vyzivu a hygienu polovnickych psov u chovatelov. Chovatelom poskytneme rady v odbornych otazkach, zorganizujeme odborne besedy, skolenia instruktorov, zabezpecime skusky polovnej upotrebitelnosti a spolupracovat budeme pri organizovani vrcholnych podujati. Spravime fyzicke inventury psov a v spolupraci so statnou spravou zabezpecime dodrziavanie predpisaneho poctu polovne upotrebitelnych psov v jednotlivych reviroch okresu. Na useku osvety zabezpecime zvysovanie odbornej urovne clenov polovnickych zdruzeni formou skolenia. Zorganizujeme prednasky a skusky uchadzacov o prvy polovny listok, vytvaranie kruzkov mladych priatelov polovnictva a metodickych pokynov pre ich cinnost. Prerokujeme navrhy na vyznamenavanie clenov SPZ podla smernic. Budeme zachovavat a rozvijat polovnicke zvyky a obycaje, organizovat podujatia v juni - Mesiaci polovnictva a ochrany prirody i podujatia a sutaze celookresneho vyznamu. Na useku polovnej legislativy SPZ bude podavat navrhy a pripomienky k novelizacii pravnych predpisov, spracuje pravne podklady pre rozhodnutia okresnych organov a zabezpeci tiez systematicku a metodicku pomoc nizsim organizacnym jednotkam a clenom. Na useku ekonomickom bude dbat na dodrziavanie predpisov, raz za stvrtrok poda predsednictvu spravu o stave hospodarenia, vypracuje plan rozpoctu a plan svojej cinnosti a bude sledovat vyuzitelnost majetku.

Spominali ste cinnost a sutaze kruzkov mladych priatelov polovnictva. V druhej polovici maja ste na strelnici biatlonu v Predajnej v spolupraci s polovnickym zdruzenim Cierny Diel Raztoka pripravili okresne kolo sutaze. Ako dopadlo?
   - Zvitazilo druzstvo ziakov z kruzku PZ Certovica Brezno (526 bodov) v zlozeni Dominik Gutta, Adam Giertli, Andrej Cholvadt pred PZ Dobroc (510,5 boda): Eva Tazka, Silvia Tokarova, Monika Andreanska. Tretie miesto obsadilo domace druzstvo (424): Ivan Conka, Jan Crep, Martin Goral. Vitazom v jednotlivcoch sa stal Dominik Gutta z PZ Certovica pred Evkou Tazkou z PZ Dobroc pri rovnosti bodov 177 zasluhou lepsieho umiestnenia v prioritnych disciplinach, 3. miesto obsadil Adam Giertli so 176 bodmi. Tito traja najlepsi jednotlivci budu reprezentovat OKO SPZ na celoslovenskom finale v Senici. Sutaz mala dobru vedomostnu uroven, za co treba pochvalit okrem sutaziacich aj veducich kruzkov, ale zvlast dlhorocnych obetavych veducich Vladimira Pepicha a Jana Tazkeho i domaci organizacny vybor a ostatnych, ktori toto podujatie zabezpecovali.

(r)

 Delegati a hostia na majovom sneme Okresnej organizacie Slovenskeho polovnickeho zvazu v Brezne.

Foto: Juraj Cibula

„Ked bude vzdelavanie, bude praca, ked bude praca, bude silnejsi region“

   Kazdy den v zivote je zaciatkom niecoho noveho. Nebolo to ine ani 1. septembra 2006, kedy Sukromna pedagogicka a socialna akademia EBG v Brezne (dalej len SPSA) ponukla svoje moznosti v oblasti vzdelavania mladeze nasho regionu. Mladi ludia sa tu pripravuju v odbore vychovavatelsko-opatrovatelska cinnost a ucitelstvo pre materske skoly a vychovavatelstvo.
   „Cely projekt zastresuje spolocnost EBG, resp. ide o Europske vzdelavacie strediska pre povolanie a spolocnost, n. o., pre oblast odbornych a ucnovskych odbornych skol. Spominana spolocnost posobi uz dlhodobo v ramci celej Europy. Akademia vsak planuje poskytovat okrem 4-rocnych maturitnych odborov aj 2-rocne denne pomaturitne vzdelanie v odboroch specialna pedagogika a socialno-pravna cinnost,“ komentuje riaditelka SPSA PaedDr. Eva Hlavacova. Studenti Akademie, ktorych zaujem o oblast opatrovatelskej a socialnej cinnosti prerastie v snahu o profesionalnu buducnost, mozu v studiu pokracovat v Nemecku, konkretne v Lipsku, Halle alebo v Magdeburgu. Sucastou vyucby SPSA je odborna prax studentov doma i v zahranici.
   „Verime, ze stredna skola je tym nastrojom, ako podporit schopnost uplatnenia a vysoka skola je dalsie pokracovanie pre nasich absolventov. My ich chceme pripravit po stranke tak teoretickej i praktickej, vyslovene so zameranim na prakticke potreby trhu prace,“ hovori Ing. Marek Nikel, konatel  Europskych vzdelavacich stredisk pre povolanie a spolocnost na Slovensku a zaroven koordinator odbornych strednych skol EBG na Slovensku.
   Vseobecne znama expanzia zahranicnych investorov 21. storocia zaplavuje velku cast Slovenska. No stredne Slovensko je akosi „pozabudnute“, a to napriek mnohym moznostiam, ktore region ponuka. Mozno prave novodoba perspektiva Horehronia v spojitosti s pozitivnymi vztahmi zriadovatelov na Slovensku a v Nemecku prispeju k celkovemu oziveniu „nasho rodneho kraja“.
   Kazda institucia sa v dnesnej prebyrokratizovanej dobe musi „popasovat“ s otazkou financii. SPSA nasla riesenie v kompromise, ze financne zabezpecenie studia „lezi“ na pleciach zriadovatela a od buduceho skolskeho roka, t. j. 2007/2008 sa budu studenti Akademie spolupodielat na vyucbe symbolickou sumou dvesto korun. Dalsim prinosom financii by mali byt mnohe projekty skoly.
   Pilotny projekt SPSA ma uspesne za sebou prvy skolsky rok. Do akej miery budu uspesne buduce rocniky, nevie teraz zodpovedat asi nikto. Zostava preto len dufat, ze snaha o kvalitne vzdelavanie nezostane nepovsimnuta zo strany mladych ludi a nas region i vdaka Akademii „povstane z tiena hladovej doliny“.

Ivana Kokavcova

PaedDr. Eva Hlavacova a Ing. Marek Nikel