Vylety do okolia
Brezna
- dnes prechod Horna
Lehota – Tale
V dnesnom
tipe na vylet sa vyberieme na nenarocnu a pohodlnu vychadzku z Hornej Lehoty
na Tale. Do vychodiska nasho prechodu sa dostaneme vlakom a autobusom.
Horehronska obec Horna Lehota sa nachadza priblizne pat kilometrov od
Podbrezovej. V minulosti patrila do lupcianskeho panstva. Tazilo sa v nej
zlato. Neskor sa tam rozvinulo polnohospodarstvo a predovsetkym chov oviec.
Po prvej svetovej vojne jej obyvatelia pracovali v polnohospodarstve, v
lesoch a v blizkych podbrezovskych zeleziarnach.
Horna
Lehota je velmi vyznamna aj z kulturneho hladiska. Narodil sa tu Samo
Chalupka. V tejto obci posobil aj jeho otec, historik Adam Chalupka.
Po
strucnom opise vychodiskovej dediny sa vyberieme na dnesny prechod. Z
namestia v Hornej Lehote pojdeme ulicou popri cintorine smerom na sever, az
sa dostaneme von z obce. Dalej budeme pokracovat do pomerne uzkej Suchej
doliny – kratkej plytkej dolinky asi dva kilometre od Hornej Lehoty. Pojdeme
poza vrch Hradok a odbocime na vychod. O niekolko minut prideme do
rozsirenia doliny, kde uvidime aj prve rekreacne chatky. Osviezit sa mozeme
pri vyvieracke – prameni Sama Chalupku.
Potom
budeme stupat lavym svahom doliny popri chatach. Po niekolkych metroch
chodze sa ocitneme na pomerne sirokom chrbte, kde sa mozeme pokochat
nadhernym vyhladom po okoli. Dalej nas urcite neminie postupne klesanie
pomedzi pocetne mnozstvo rekreacnych chatiek az do ciela nasej prechadzky –
na Tale. Tale patria k najnavstevovanejsim a najvyznamnejsim centram
cestovneho ruchu v Nizkych Tatrach. Svojim navstevnikom poskytuju
najrozmanitejsie moznosti na vyuzitie casu, ktory stravia v tejto casti
Slovenska.
(E-ova)
Citatelia nam pisu
Janko Hrasko na
Horehroni
Mestska
kniznica v Brezne vyhlasila v ramci Dni mesta Brezna pre deti zakladnych
skol treti rocnik literarnej sutaze pod nazvom Janko Hrasko na Horehroni.
Rozpravku
o drobnom presibanom chlapatku urcite vsetci poznate. No a v pracach nasich
malych literatov nadobudla celkom inu – novu podobu. Deti ho povodili nielen
po nasom krasnom meste, kde mu ukazali vsetky pamatihodnosti, ale aj krasu
nasej horehronskej prirody. Vraj sa vystveral aj na Dumbier, ale i hotel
Dumbier navstivil, kde sa stretol so znamym slovenskym spisovatelom Pavlom
Dobsinskym a vraj sa hostili na hrachovej polievke. Dokonca aj byvali spolu
na Hrachovej ulici. Janko Hrasko v jednej zakladnej skole zaviedol novy
predmet – hrachomatematiku. Inde azas Janka Hraska pasovali za skolskeho
sepkara a kazdemu nepripravenemu ziakovi sa suchol za golier a skosanie sa
mohlo zacat. Janko Hrasko navstivil i Ondrejsky jarmok, kde vystupoval ako
ziva atrakcia. A este sme sa dozvedeli, ze najradsej jedaval spenatovu
pizzu.Ak ste zvedavi, mili citatelia, ako sa nasim sutaziacim darilo, mozete
si ich prace pozriet vo vyklade obchodneho domu.
Do sutaze
sa zapojhilo devatdesiat deti, a to dievcat a chlapcov z tychto zakladnych
skol: ZS Pionierska 2, ZS Pionierska 4, ZS Karola Raposa a SZS Zahradna 2
v Brezne.
Monika Bacova, pracovnicka MsK
Mat ci nemat?
Ako
spolocnost slusnych, inteligentnych a empatickych ludi si jeden den v maji
pripominame sviatok Den matiek. Pripravi sa pekny a pestry kulturny program
pre mamicky. Ale ako sa ucta darkyniam zivota prejavuje pocas zvysnych 364
dni roka v nasom kazdodennom zivote a hlavne na pracoviskach?
Nedavno
som stretla mladu zenu, ktora bola v pozehnanom stave. Bola unavena
a smutna. Porozpravala mi svoj pribeh. Ako mnoho mladych zien, ked uspesne
vystudovala, odisla zarobit si peniaze do zahranicia. Potom si s priatelom
kupili byt, vydala sa, nasla si dobru pracu a teraz, ked sa jej blizi
„tridsiatka“, caka prve dieta. Zdalo by sa, ze je vsetko v poriadku. Ved
nasa demokraticka a humanna spolocnost ma plne usta slubov, ako zvysi
starostlivost o mladu generaciu, ake opatrenia urobi pre zlepsenie podmienok
zivota mladych rodin. No zdanie klame. Realita je ina. Ked tehotna zena
v piatom mesiaci musi vstavat rano o stvrtej, sto minut cestovat do prace,
v ktorej doslova fyzicky na nohach musi odpracovat desat hodin a k tomu pod
psychickym tlakom bez kuska pochopenia zo strany sefa, pytam sa: „Kde su
prava zeny - matky na primerane pracovne podmienky vzhladom na jej zdravotny
stav?!“ Zeny su nutene odist predcasne na matersku dovolenku, aby ochranili
svoje zdravie a zivot este nenarodeneho dietata! Kde speje tzv. vyspela
spolocnost 21. storocia, ktora v rebricku zivotnych hodnot uprednostnuje
peniaze, majetok, egoizmus, lahostajnost a bezcitnost pred uctou k zivotu?!
Svedomie
spolocnosti sa uz iba obcas prebudi v krajnych pripadoch, ked buduce matky
nasledkom zlych zivotnych a pracovnych podmienok - potratia. (Viem, o com
pisem. Sama som prezila na vlastnej kozi sikanovanie zo strany cholerickeho
sefa, ked som cakala druhe dieta.)
Demograficka statistika je varujuca = Populacia starne, pocet novonarodenych
deti z roka na rok klesa a do skolskych lavic si kazdorocne sada stale menej
prvacikov... Co robit, aby sa mlade pary pri otazke: Mat ci nemat dieta?,
nemuseli rozhodnut pre tu druhu volbu!
Ing. Irena Helcova
Sutaz o knihy
Zachrante mi syna a
Navrat z Afriky
Okrem
romanu z nemocnicneho prostredia Izolacka (autor Joshua Spanogle), ktory sme
vam uz v nasej kniznej sutazi predstavili, mozete dnes sutazit aj o dve
zaujimave knizne novinky.
Tou prvou
je tiez roman z nemocnicneho prostredia, tentoraz od slovenskeho autora
Ivana Izakovica. Strhujuci pribeh s nazvom Zachrante mi syna vychadza
zo skutocnej udalosti. Slovensky novinar, emigrant, sa po rokoch vracia
k okolnostiam nedokoncenej prace na cykle clankov, v ktorych chcel zachytit
priebeh unikatnej transplantacie a zaroven poodhalit zakulisie parizskeho
lekarskeho a novinarskeho sveta. Pribeh ma dynamicky dej. S napatim
sledujeme dramaticky boj francuzskych lekarov s vlastnou neskusenostou,
s barierou imunitnej odpovede, aj bolestny zapas mladeho organizmu
o prezitie. Transplantacie boli a su nielen lekarskym, ale aj pravnym
a etickym problemom. Za pokrok sa plati obetami i omylmi. Ma pravo uznavany
lekar vyuzit nezvratne odhodlanie matky - darkyne, ktora suhlasi so vsetkym
v nadeji, ze zachrani zivot svojho jedineho syna? A co etika novinara?
Pokial moze ist v honbe za senzaciou?
Pamatate si na Bielu
Masajku? Na skutocny pribeh o tom, ako sa sen o velkej laske zmenil na boj
o prezitie? Na to, ako sa biela Europanka Corrine na dovolenke v Keni
zalubila do urasteneho masajskeho bojovnika Lketinga a zaslepene sa vrhla do
neznama? Nuz a tento pribeh ma aj pokracovanie - Navrat z Afriky
(Corrine Hofmannova). Po styroch rokoch stravenych v primitivnych
podmienkach v Keni sa Corrine s podlomenym zdravim a malou dcerkou Napirai
vracia do Svajciarska. Bez financnych prostriedkov, bez povolenia na pobyt
a s mizivym sebavedomim sa Corrine s matkinou pomocou snazi zacat odznova.
Od civilizacie si odvykla a v modernom svete sa zrazu citi uplne bezradna...
Zacina boj s uradmi. Zhana Lketingov rodny list, aby mohla zmenit priezvisko
a statnu prislusnost ich dcery a dala sa rozviest. Ale Lketinga je
nezvestny, nevedno, kde prepija majetok, ktory mu Corrine zanechala...
Do sutaze
o knihy Zachrante mi syna, Navrat z Afriky a Izolacka vas zaradime, ak
najneskor do 21. juna do nasej redakcie dorucite listky s kuponom, spravnou
odpovedou a vasim telefonnym cislom na dnesnu otazku. Mena troch
vyzrebovanych vyhercov uverejnime 26. juna.
(ag)
Otazka:
Po kolkych rokoch sa hrdinka romanov Biela Masajka a Navrat z Afriky vratila
z Kene domov?
KUPON – NAVRAT Z
AFRIKY
Spravna odpoved na sutaznu
otazku z c. 21 znela: Dej romanu Hannibal - Zrodenie zla sa zacina v Litve
v roku 1941. Knizne novinky Gnoza, Hanibal a Slzy mocnych vyhravaju M.
Turnova z C. Balogu, M. Mrazova z Valaskej a H. Suchanova z Polomky.
Blahozelame.
Vysledky monitoringu
spokojnosti obcanov s cinnostou policie
Prezidium Policajneho zboru schvalilo projekt a postupne uvadza do praxe
novy system hodnotenia Policajneho zboru prostrednictvom europskeho modelu
kvality EFQM. Ide o overeny manazersky nastroj, ktory umoznuje systematicky
zistovat a hodnotit kvalitu vykonu policajnej organizacie na prislusnom
stupni jej organizacnych celkov. Zakladna filozofia modelu riadenia kvality
EFQM spociva v zlepseni a zvyseni vykonnosti prace Policajneho zboru,
dosiahnuti maximalnej spokojnosti obcanov, svojich zamestnancov, spolocnosti
a partnerskych institucii.
Okresne
riaditelstvo Policajneho zboru v Brezne sa dobrovolne prihlasilo do
pilotneho overenia tohto projektu vo vybranych policajnych okresoch. Vlani
v case od 6. do 19. novembra sa uskutocnil monitoring spokojnosti obcanov
s cinnostou Policajneho zboru v okrese Brezno, ako aj spokojnosti samotnych
policajtov a zamestnancov s pracou v Policajnom zbore.
Prostrednictvom starostov obci,
poslancov obecnych zastupitelstiev a policajtov bolo v okrese
distribuovanych 907 dotaznikov urcenych obcanom a 249 dotaznikov urcenych
roznym instituciam a organizaciam. Z 907 dotaznikov pre obcanov bolo
vratenych 217 platnych a z 249 dotaznikov pre institucie a organizacie sa
vratilo 64 vyplnenych. Niektore vysledky vam ponukame:
o
Vseobecne vnimanie Policajneho zboru v okrese obcanmi:
81 % respondentov sa
citi v mieste svojho bydliska bezpecne,
64 % pocitilo
v poslednom obdobi zmenu kvality prace PZ,
76,6 % doveruje PZ,
57,5 % PZ hodnoti ako spolahlivu
instituciu,
55,1 % je ochotnych spolupracovat s PZ,
44,6 % je spokojnych s dostupnostou
policajtov v mieste svojho bydliska.
o
Medzi najzavaznejsie problemy v okrese
zaraduju:
56,7 % nezamestnanost,
51,6 % korupciu,
43,3 % zivotnu uroven,
42,8 % alkohol a drogy,
42,3 % sudnictvo,
40 % kriminalitu.
o Najviac
sa obavaju:
68,5 % kradezi vlamanim do bytov a rodinnych
domov,
44,9 % agresivity na cestach,
44,4 % vandalizmu,
41,7 % lupeze, fyzickeho nasilia,
ublizenia na zdravi,
38 % ukradnutia alebo vykradnutia auta,
30,1 % drogovej kriminality a
porusovania verejneho poriadku.
o Negativne
hodnotia:
73,7 % nizky pocet policajtov, 58,5 % zlu
technicku vybavenost policajtov,
48,5 % slabe pravomoci policajtov.
o
Cinnost PZ, s ktorou su obcania spokojni:
82,7 % so spravnou cinnostou,
70 % s bezpecnostou cestnej premavky,
68,3 % s ochranou verejneho poriadku,
38,1 % s vybavovanim ziadosti a staznosti,
37,6 % so sluzbami pre obcanov
poskytovanych PZ,
35,3 % s preventivnymi aktivitami
realizovanymi PZ.
(vb)
Tazka je veru robota v hore...
Foto: Peter Bercik
